JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Za život, vieru a ľudskosť

Kríza žánru | Editorial | Tomáš Hellebrandt | 18.09.2015

_ma_small

Hlavným posolstvom nadchádzajúceho Národného pochodu za život je „ochrana života každého človeka od počatia až po prirodzenú smrť“. Ako chápať tento vznešený cieľ v otázke interrupcií?

Čo presne by sme ako spoločnosť mali chrániť? Ponúkajú sa dve rozdielne interpretácie s veľmi odlišnými dôsledkami pre spôsob akým sa v záujme ochrany života smie angažovať štát.

Rétorika odporcov interrupcií vyzýva na ochranu najzákladnejšieho práva – práva na život. Ak možno ľudský plod naozaj vnímať ako nositeľa práva nebyť usmrtený, toto právo stanovuje legitímnu hranicu osobnej slobode iných ľudí, vrátane matky. Ak je naozaj obhájiteľné vytváranie rovnice medzi ľudským plodom a šantiacimi deťmi na slnečnej lúke, ktoré sa na nás usmievajú z propagačných plagátov, potom je namieste vyzývať štát k plneniu jednej z jeho hlavných zodpovedností – chrániť ľudí pred vražedným útokom.

Utešené dietky sú vďačným marketingovým prostriedkom ale po hlbšom zamyslení mnohý ľudia zistia, že takáto rovnica nedostatočne vystihuje ich morálnu intuíciu. Aj v konzervatívnych kruhoch sa napríklad nájde veľa takých, ktorí by povolili umelé prerušenie tehotenstva v prípade, že je ohrozený život matky alebo ak k tehotenstvu došlo znásilnením. Tieto výnimky však spochybňujú tvrdenie, že narodený a nenarodený majú rovnaké právo na život. Neodmysliteľným základom takého práva je predsa presvedčenie, že je morálne neprípustné zavraždiť jedného nevinného človeka za účelom záchrany života druhého. A akokoľvek ohavný je zločin znásilnenia, nemôže obrať o právo na život bytosť, ktorá je jeho nevinným plodom.

Inštruktívne je tiež zamyslieť sa nad našim prístupom k samovoľným potratom. Podľa štatistík okolo 10 až 25 percent klinicky zistených tehotenstiev skončí týmto spôsobom. Pre nádejných rodičov je to smutná až tragická skúsenosť. Málokto ju však považuje za rovnako tragickú ako smrť dieťaťa. Ak by sa nedajbože objavila tajomná choroba, ktorej by každý rok podľahla štvrtina prváčikov považovali by sme ju za katastrofu kolosálnych rozmerov. Určite by sme osud tých detí nenechali v rukách Božích a veľkú časť dostupných zdrojov by sme presmerovali na ich záchranu. Ani najhorlivejší odporcovia interrupcií nenavrhujú rovnaké opatrenia na záchranu tých stvorení, ktoré telo ich matky odmietne napriek tvrdeniam, že majú rovnaké právo žiť ako každý človek.

Oficiálny postoj Katolíckej cirkvi k právu na život od počatia je dosť ťažké logicky obhájiť. Nárokovať bytosti práva znamená uznať význam ochrany jej záujmov. Pred tým ako sa plodu vyvinie nervový systém a teda začne mentálny ako aj fyzický život nemôže byť nositeľom záujmov (napr. predísť bolesti) a teda ani práv.

Samozrejme, že je v záujme každého z nás, ktorý miluje svoj život, že naše mamičky to s nami tých deväť mesiacov vydržali. Ten záujem však plynie z duševného života, ktorý sme postupne nadobudli od zhruba tretieho trimestra v ich lone: schopnosť cítiť pôžitok, túžbu, lásku, úspech, vieru ale aj bolesť, smútok a strach. Na počiatku ľudského života sa svetielko vedomia ešte nerozsvietilo, a všetky tie radosti a bolesti sú len akýmsi nevnímaným sľubom budúcnosti. Tento potenciál má vážny morálny dôsledok ale právo na život ním nie je.

Pro-life hnutie sa zdráha prijať tento argument zo strachu, že by tým priznalo prehru v kultúrnej vojne a oslabilo tým morálne odsúdenie interrupcií. Tieto obavy nie sú opodstatnené ak sa zamyslíme nad druhou interpretáciou otázky, čo treba na oboch hraniciach života chrániť. Táto interpretácia nielenže pomôže odstrániť nekonzistentnosť medzi rétorikou a morálnymi intuíciami mnohých odporcov interrupcií (bez toho aby oslabila ich morálny odpor) ale taktiež objasní prečo mnohí liberálne zmýšľajúci ľudia napriek tomu, že schvaľujú interrupcie aj z menej závažných dôvodov ako je ochrana života matky predsa len cítia a deklarujú, že rozhodnutie podstúpiť tento zákrok je morálne veľmi vážne a často problematické.

Nie všetko, čo považujeme za hodnotné a zasluhujúce si ochranu je nositeľom práv. Aj bezduché veci môžu mať obrovskú morálnu hodnotu. Napríklad umenie si ceníme nie preto lebo jednotlivé diela majú práva, ani výlučne preto, lebo sú prostriedkom pre naše potešenie. Majú aj vnútornú hodnotu, ktorá nezávisí na ľudskom pôžitku. Keď bojovníci ISIS v Palmýre vyhodili do vzduchu dvetisíc rokov starú svätyňu cítili sme veľkú stratu napriek tomu, že väčšina z nás nikdy neplánovala pokochať sa jej krásou naživo. Rovnakú zodpovednosť chrániť cítime voči ohrozeným druhom zvierat. Nezávisle na právach jednotlivého orla alebo nosorožca ako živého vnímavého tvora snažíme sa o záchranu druhu pretože jeho pokračujúcej existencii pripisujeme vnútornú hodnotu.

Vnútorná hodnota umeleckého diela či zvieracieho druhu spočíva v procese ktorým vznikli. V umení a kultúre si ceníme ľudskú tvorivú genialitu. V prírode tiež mnohí z nás vidia kreatívne dielo toho najúžasnejšieho umelca zo všetkých. Úžas nad prírodou však nie je dostupný iba tradične veriacim. Neúmyselný a náhodný proces evolúcie počas vekov vie v ľuďoch vyvolať porovnateľný údiv a záväzok chrániť jeho plody.

Každý ľudský život má tiež svoju vnútornú hodnotu, nezávislú na záujmoch a právach toho komu patrí. Stretávajú sa v ňom hodnoty prírodnej a ľudskej tvorivej sily, a toto spojenie vysvetľuje prečo ľudskému životu pripisujeme výnimočnú, priam posvätnú hodnotu. Na jednej strane cítime rešpekt a úctu voči dielu prírody, či už v jej náboženskom alebo svetskom rúchu. Ľudský život chápeme ako vrcholný výkon Božieho stvorenia alebo najúžasnejší plod evolúcie. Na druhej strane je každý ľudský život tiež výsledkom ľudskej kreativity. Naše osobnosti, kapacity a ambície sú produktom tvorivej inteligencie, čiastočne našich rodičov a blízkych, čiastočne našej kultúry, a prostredníctvom našich vlastných rozhodnutí je každý z nás taktiež svojím vlastným dielom.

Osud mnohých tehotných žien, ktoré zvažujú interrupciu často stavia proti sebe tieto dva rozmery investície do ľudského života. Náš spor o tom za akých okolností je morálne prípustné umelo prerušiť tehotenstvo odzrkadľuje naše rozdielne presvedčenie o relatívnom význame týchto dvoch morálne dôležitých dimenzií ľudského života: biologickej a biografickej.

Veriaci z pravidla pripisujú prvoradú hodnotu prírode ako Božiemu stvoreniu. Ľudský život má osobitné postavenie pretože Boh nás stvoril na svoj obraz a každý z nás je preto nielen vrcholným dielom ale aj znázornením nášho Stvoriteľa. Zámerné zničenie niečoho stvoreného ako posvätné Bohom nemôže byť vykúpené žiadnym ľudským osohom. Úcta k ľudskej investícii do života matky, i keď hlboká, nemôže premôcť úctu a rešpekt, ktoré dlhujeme Bohu za dar života, ktorý ľudský plod stelesňuje.

Hodnota tvorivej snahy, ktorú do vlastného životného príbehu vložila matka sa však aj v očiach mnohých konzervatívnych ľudí stáva rozhodujúcou v tragickej situácii kedy je nutné rozhodnúť sa medzi jej životom a životom jej plodu. Ak sa predčasnému zániku Božieho diela nedá zabrániť cítime, že správne je dať prednosť životu, ktorý už tvarovala aj ľudská vôľa a nepridávať k tragédii biologickej smrti aj zmarenie ľudského úsilia.

Liberálne zmýšľajúci ľudia dávajú naopak väčší dôraz na ľudský vplyv ako zdroj posvätnosti ľudského života. Prírodu vnímajú ako neosobnú silu hodnú úcty ale nie podriadenosti a preto cítia, že interrupcia je morálne opodstatnená ak by narodenie dieťaťa vážne ohrozovalo ľudskú investíciu do jeho života alebo života jeho rodiny.

Pri vážnom poškodení plodu napríklad viacerí ľudia cítia že umelé prerušenie tehotenstva pokým ľudská investícia do nového života je iba v zárodku vyjadruje väčšiu úctu ako krátky život plný bolesti a utrpenia, ktorý tragicky smeruje k zmareniu všetkého úsilia novorodenca a jeho rodičov. Sú tiež prípady kedy tehotenstvo alebo nový prírastok do rodiny výrazne ohrozuje kvalitu života matky či iných rodinných príslušníkov. Vtedy môže byť dehonestujúcejšie voči ľudskej tvorivej sile znehodnotiť dielo, ktoré je v pokročilom štádiu tvorby ako to, ktoré je, použijúc metaforu z umenia, bielym plátnom.

Nemý priam duchovný úžas, ktorý mnohí ľudia cítia nad dielom prírody však málokoho nechá ľahostajného voči tomu stvoreniu, akokoľvek maličkému a nevnímavému, z ktorého raz môže vyrásť to smejúce sa dieťa na slnečnej lúke. Aj liberálne zmýšľajúci ľudia preto často zdieľajú presvedčenie veriacich, že akékoľvek rozhodnutie vo vzťahu k ľudskému plodu je morálne dôležité a treba k nemu pristupovať so zodpovednosťou. Interrupcia je vždy nešťastím a nikdy by nemala byť podstúpená z malicherných dôvodov.

Záväzok voči vnútornej, posvätnej hodnote ľudského života existuje naprieč bojiskom kultúrnych vojen. Delenie na kultúru života a kultúru smrti je preto nemiestne. To neznamená, že rozdiely medzi ľuďmi nie sú podstatné. Naopak, v chápaní ako najlepšie ctiť tento záväzok nás delí priepasť, ktorú zrejme nikdy nepreklenieme. V konečnom dôsledku totiž ide o otázku viery.

Viera spočíva v presvedčení, že existujú konečné objektívne hodnoty, ktoré sú nezávislé od vedy a presahujú subjektívne pocity človeka. Či hodnotu ľudského života a jeho zmysel nachádzaš v láske Boha, Stvoriteľa a Vykupiteľa alebo v čare a tajomstve neosobnej prírody alebo v ľudskej schopnosti uvažovať, rozhodovať a tvoriť vlastný príbeh tvoje presvedčenie má v konečnom dôsledku duchovný charakter. Zmysel života nenájdeme v okulári mikroskopu či teleskopu ani v zákonoch fyziky či teórii evolúcie. Na konci koncov stojí neodolateľné presvedčenie, ktoré každý z nás dosiahne po viac či menej starostlivom zvážení vlastných hodnôt.

Dobrou správou je, že existuje spôsob ako spolunažívať napriek našim nezmieriteľným duchovným rozdielom. Je ním sloboda vierovyznania. Keď je reč nie o práve ľudského plodu na život ale o najlepšom spôsobe akým si ctiť vnútornú posvätnú hodnotu ľudského života štát musí nechať zodpovednosť odpovedať na túto dôležitú duchovnú otázku na každom občanovi zvlášť. Ako je napísané v jednom slávnom rozhodnutí Najvyššieho súdu USA „Srdcom slobody je právo určiť svoju vlastnú predstavu existencie, významu, vesmíru, a tajomstva ľudského života.“ Naším konečným sudcom v tomto úsilí by malo byť jedine vlastné svedomie.

Záväzok voči slobode vierovyznania však v žiadnom prípade neznamená, že by sme mali byť ako jednotlivci či spoločnosť ľahostajný voči prístupu tehotných žien k rozhodnutiu či a za akých okolností umelo prerušiť tehotenstvo. Úcta voči ľudskému životu si priam vyžaduje aby sme jeden druhého presviedčali o morálnej povinnosti zodpovedného a uváženého prístupu k tak závažnej otázke a v hraniciach osobnej slobody deklarovali túto potrebu a napomáhali jej realizácii aj prostredníctvom zákona. Zároveň by sme mali spoločne hľadať spôsoby ako pomôcť ženám, ktoré zvažujú interrupciu z dôvodov, ktorým sa dá vyhnúť, napríklad ekonomických.

Pokiaľ je takáto diskusia účelom Národného pochodu za život zasluhuje si podporu. Bohužiaľ nedávna skúsenosti s referendom o rodine vytvára oprávnené podozrenie, že skupiny v pozadí oboch akcií pochodujú nie smerom k individuálnej zodpovednosti ale smerom ku kolektívnemu vynucovaniu vlastného vnímania základných etických a duchovných hodnôt.

Popri svojom ťažení proti interrupciám by ochrancovia života nemali nechať bez povšimnutia oveľa zákernejší a nebezpečnejší útok na jeho vnútornú posvätnú hodnotu, ktorého sme vo verejnom priestore poslednú dobu svedkami. Je ním snaha dehumanizovať zúfalých ľudí utekajúcich pred vojnou a hladom. Je priam alarmujúce ako nemálo ľudí medzi nami považujú na sociálnych sieťach a diskusiách prijateľné výrazy ako háveď, chamraď, parazit a ďalšie, ktoré sa mi hnusí napísať. Šírenie obáv z iných kultúr – špinavších, neporiadnejších, násilnejších – sa stalo doslova mainstreamovou aktivitou aj v ináč slušnej spoločnosti. Podtón je jasný – je v priadku odvrátiť tvár, predstierať, že nášho svedomia sa utrpenie utečencov netýka.

Slúži ku cti Katolíckej cirkvi a pápeža obzvlášť, že zaujali zásadný postoj a jasne vyzvali na pomoc. Pochod za život ponúka ideálny priestor hlasno deklarovať, že hodnota ľudského života od počatia až po prirodzenú smrť nezávisí od národnosti, farby pleti, kultúry ani vierovyznania. Akokoľvek zanietene totiž obhajujeme potrebu chrániť nevnímavých nenarodených, ľahostajnosť voči osudu mysliacich, túžiacich, veriacich, smútiacich a strachujúcich ľudí na úteku znamená opustenie viery, ľudskosti a akejkoľvek úcty k životu.

Poznámka: Tento článok sa opiera o argumenty prezentované v knihe Life‘s Dominion od Ronalda Dworkina.

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 146 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist