JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Zabite ich všetkých, Boh si svojich rozpozná

Kríza žánru | Editorial | Michal Havran ml. | 21.06.2009

_ma_small

Za päť hodín júnového popoludnia som sa o sebe dozvedel viac, ako som doteraz tušil. Novalis tvrdil, že Gréci počas mystérií na počesť Bohyne Isis strhávali masku Osirisovej milenky- aby zazreli samých seba. Ja som sa stal za desať sekúnd po napadnutí slovenskou políciou občianskym aktivistom, akýmsi prípustným druhom autonómneho názoru spoločnosti Spektáklu, ktorý ma právo vystupovať v médiách aj bez volebného mandátu.

Človekom, ktorý púta pozornosť viac, ako utrpenie tisícov iných, ktorí nemajú príležitosť prísť pred kamery a už vôbec sa nestanú terčom vidieckych  biletárov – prepytujem - slovenskej polície. Údajne som sa stal aj svedomím našich politikov, ktorí nemajú škrupule obchodovať s Čínou. Bodkou za Olympijskými hrami, ktoré na Mierovom námestí vyhrali v disciplíne „zákerné prepadnutie od chrbta“ slovenskí súťažiaci. A stal som sa i symbolom protikomunistického odboja na Slovensku voči čínskemu režimu. Dozvedel som sa o sebe viac, ako keby som chodil 20 rokov na psychoanalýzu.

V policajnej cele som zistil, že mám veľa priateľov. Takmer všetci policajti mi tykali a starostlivo mi prepočítali peniaze. V cele som sa ocitol v duchovnej spoločnosť  taoistu  Rada a Petra, ktorý chce plniť 613 zákazov Tóry. Vzhľadom nato, že duchovný rozmer zadržania  má za cieľ zbožnú koncetráciu nám službukonajúci policajti rázne pripomenuli, že máme byť ticho. Duchovný rast a rozjímanie nad vlastným pochybením si predsa nebudeme rušiť žiadosťami o kontakt s blízkymi.

Slovenská polícia je dnes vysoko profesionálna a moderná. Cítite sa pri nej ako v naozajstnom kung - fu filme s nenápadným sado-maso podtónom. „Roztiahni si tie nohy,“ kričí blondáčik, ktorému sa očká potia adrenalínom, dopamínom a testosterónom. „Ruky na auto,“ hovorí ďalší, ako keby sa školil  v Pulp fiction verzia porno. Nadržaní mladíci v priliehavých tričkách na Vás skáču, ako netere a synovci, ktorých ste roky nevideli. Slovenské poriadkové sily majú v sebe niečo hravé, až bláznivé. Keď sa s nimi skamošíte, pocítite ako sa chalani  medzi sebou stále štuchajú, kopú, vykrúcajú si ruky a upravujú účesy, ktoré som dovtedy videl iba na zhromaždeniach neonacistov.

Ak máte šťastie, že ste mladší a máte trošku dlhšie vlasy, príslušníci si od vás hneď vypýtajú drogy, lebo im je na prvý pohľad jasné, že to čo robíte, musí nejako súvisieť s fetovaním. Inak by ste predsa neboli v cele. Slušní ľudia, ktorí jazdia na Bentley, lietajú aeroplánmi, majú na mieru šité obleky, funkcie a poskokov sa predsa v cele nemôžu ocitnúť.

Slovenská polícia je v tejto krajine jedinou zárukou, že tradície, ktoré Slovenský štát pestuje od 1938 sú našou konštantou. Represívny systém nikdy nestál na strane toho, čo vo viere, že sme právoplatnými členmi ľudského spoločenstva, nazývame občanmi. Represívny systém po roku 1989 robí presne to, čo robil do 1989 - „zabezpečuje verejný poriadok.“ Implicitne z toho vyplýva, že každý, kto sa zúčastní na jeho znečisťovaní, je akýmsi biologickým, politickým, intektuálnym odpadom, smeťou, ktorú treba upratať vechťom legalizmu a armádou jukeboxových hovorcov.

Kým sa  zoznámim s mojim novým životným priestorom, dovolím si povedať pár pozorovaní.
Na Hodžovom námestí nedošlo počas minulotýždňovej návštevy čínskeho prezidenta k bitke dvoch znepriatelených skupín podľa schémy konfliktu na futbalovom zápase, ako sa to snaží prezentovať vedenie slovenskej polície. Polícia, zjavne dezorientovaná situáciou, jednoducho nevedela, čo má robiť. Je jasné, že pracovná metóda robocopových jednotiek je stále tá istá - za každých okolností a proti komukoľvek. Pri zásahu nerozlišuje, či má do činenia s opitými, ozbrojenými neonacistami na štadióne, alebo napáda prorektora Univerzity, mestského poslanca, či novinára a teológa. Demokratické poslanie našej polície jej zrejme káže nerobiť triedne rozdiely a každému nadeliť podľa jeho zásluh. Keď severofrancúzska šľachta vyvraždila v okcitánskom Bézier všetkých jeho obyvateľov len preto, že odmietli vydať heretických katarov, Aranud-Amaury, pápežsky legát - abbé  z kláštora v Citeaux pred katedrálou St. Nazare prikázal: „Zabite ich všetkých,  Boh si svojich rozpozná.“
Aj naša polícia sa zrejme skôr ako na profesionalitu, rýchlosť úsudku, analýzu situácie a potenciálnej hrozby spolieha na Prozreteľnosť a to aj za cenu opakovanej hanby. Pri obnovovaní poriadku „odpad“ neselektuje. Proti heroínovému dílerovi, kazašskej novinárke, masovému vrahovi alebo členovi Amnesty International zasiahne s rovnakou odvahou, radosťou a odhodlaním.

My všetci sme sa stali vo štvrtok prekážkou pokojnej ceremónie zasväcovania Zakázaného mesta priamo v centre Bratislavy.

Aj napriek tomu, že som sa stal terčom policajného útoku, ma viac znepokojuje, že bezpečnostnú situáciu na námestí zjavne - napriek tvrdeniam ministra vnútra Róberta Kaliňáka - riadila početná skupina čínskych mužov v čiernych oblekoch, ktorí mali visačky s nápisom Official staff (oficiálny doprovod). Kaliňák dosť pobavene vyhlásil, že ide o špekuláciu, a že na námestí mali situáciu pod kontrolou naši policajti. Niekoľko krát som bol ale svedkom toho, ako polícia nereagovala na naše výzvy, aby upokojili vystrašených, rozvášnených, hysterických Číňanov, ktorí prišli uvítať svojho prezidenta. Naopak, viackrát som až do môjho zatknutia videl, ako slovenská polícia okamžite reagovala na pokyny ázijsky vyzerajúcich mužov, ktorí, ako už bolo povedané, mali v ušiach slúchadlá a skutočne nepôsobili, ako predavači sandálov z Miletičovej.

Druhá moja poznámka, kým ma vyšetria na pohotovosti na Kramároch, kam som prišiel v sprievode dvoch policajtov, sa týka samotného protestu. Formalistické výroky starostu Starého mesta Petreka, hovorcu prezidentského paláca Trubača a plejády policajných komunikátorov o nejakých rezerváciách, povoleniach, či zákazoch ma nezaujímajú. Mierové námestie mi patrí, je súčasťou môjho symbolického mesta, v ktorom som sa narodil a študoval. Z Mierka som chodieval trolejbusom na Kramáre, kde som prežil detstvo, neskôr na Metodku, vyrážali sme odtiaľ do Albrechta na kofolu, alebo na Búdkovú na gaštany. Na Mierku som pozoroval, ako sa nahadzujú vykoľajené trolejbusové palice späť na drôty, ako pochodovali študenti v roku 1989, na Mierku som o pár mesiacov v  Novembri lepil v podchode plagáty a učil som sa na maturitu. Nehovorím to preto, aby som naznačil, že mám na toto námestie nejakú opciu. Neprišiel som vo štvrtok na námestie uplatniť svoje práva, ani nadávať policajtom, ako je zvykom u malomeštiakov - za to, že keď platím nejaké dane, tak mi oni majú robiť službu.

Prišiel som tam poukázať na to, že Čína dnes nepredstavuje nebezpečenstvo iba kvôli  konfuciánskemu komunizmu, ale práve kvôli tomu, ako rýchlo prispôsobila  imperiálne tradície kapitalizmu. Mladí agresívni Číňania, ktorí vyvolali na námestí konflikt, neboli predstaviteľmi zväzáckeho klubu bojových umení, ale generáciou novej,  sebavedomej Číny, ktorá vie, že nás všetkých poníži, pre našu  samovražednú ziskuchtivosť. Nie Číňania, ale svetové korporácie sa trasú, aby mohli vyrábať v čínskych pracovných táboroch.

Gašparovič, Paška, Fico a čínsky prezident si nerozumejú preto, že by boli komunistami, ako sa to snažia interpretovať pravicoví aktivisti. Rozumejú si práve preto, že všetci pochopili, že kapitalizmus je posledným štádiom komunizmu, nemorálnym systémom, ktorý nie je nositeľom žiadnych civilizačných cností. Usporiadaním, v ktorom dochádza k rozpadu ľudského spoločenstva, a jeho nahradeniu obchodnými zmluvami, záujmami a tabuľkami. V tejto situácii je úplne jedno, či ste slovenský Číňan, slovenský policajt, alebo aktivista, lebo všetci sme sa vo štvrtok ocitli v mikrogenerálke toho, ako bude vyzerať o pár rokov usporiadanie sveta. 

Už len dúfam, že ma pán Kaliňák nepošle za odmenu na zájazd do Číny.

Bookmark and Share

Hodnotenie

9

Tento článok zatiaľ hodnotilo 490 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 18.05.2010 (MuadDib)

Diskusia k článku obsahuje 96 príspevkov


Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist