Pravica nepotrebuje novú stranu. Stačilo by, keby sa tie, ktoré dnes ležia skopané v kúte, pozviechali a začali pracovať. Nie blogovať.

Napríklad Richard Sulík by si konečne mal položiť otázku, prečo jeho blogy, v ktorých vyriešil grécky problém už pred rokmi, neberú OECD, MMF a EÚ vážne.Netreba ich prekladať a posielať Davidovi Cameronovi a Angele Merkelovej, ani si pripínať metál od hayekovcov, ktorých vyčíňanie na Slovensku priviedlo pravicu tam, kde je. Do strašidelného lesa bez voličov, myšlienok a príjemných, nehovoriac o charizmatických lídrov, ktorí nepovažujú svojich spoluobčanov za cestujúcich tretej triedy.

Frešovo blúznenie o národnej a kresťanskej strane je prejavom zúfalstva založenom na hypotéze, že cesta k jej oživeniu vedie cez voliča HZDS a SNS. Ten už buď nežije, alebo volí Smer a KDH. Nie je dôležité, či sa stane Radoslav Procházka šéfom KDH, či Daniel Lipšic založí novú stranu, či sa Iveta Radičová vráti z Oxfordu, ani kto bude kandidovať za prezidenta.

Smer opozíciu považuje za takú bezprizornú, že rozhodnutia konzultuje s cirkvami a organizáciami ako ZMOS, ktorých bezúhonnosť je v časoch dedinských akvaparkov a posväcovania salám viac ako pochybná.

Nie náhodou sa mala pravica najlepšie za Radičovej vlády. Premiérka bola roky jedinou jej tvárou, ktorá sa v obľúbenosti približovala politikom zo Smeru a HZDS. V takej mizogýnnej krajine, akou je Slovensko, je to samo osebe úspechom. Radičová pochopila dôležitú vec, ktorú by sa mala pravica naučiť naspamäť. A síce to, že pravicová politika bola pod nevídaným vplyvom ideologických extrémistov, ktorí nemajú v západoeurópskych krajinách ani len marginálny vplyv.

Radikálne názory libertariánov, ktorých vzťah k existencii štátov nie je ekonomického, ale psychiatrického charakteru, viedli k totálnemu odcudzeniu tzv. expertnej pravice od základov politiky - empatie, snahy pochopiť a pomôcť. Iba na Slovensku nadávali politici voličom do sociek a lenivcov. Iba na Slovensku vznikli teórie o tom, že sme národ chorľavých prostitútok, ktoré môžu šliapať iba za 19 percent, nikdy z nás nebude luxusný eskort. A iba u nás považujeme návrh na 23-percentnú daň za boľševický prevrat.

Na Slovensku mali náboženskí fundamentalisti taký priestor, aký nemali v Európe ani pred nástupom osvietenstva. Zlyhanie pravice je aj zlyhaním jej intelektuálneho dvora. Pokusy importovať ekonomický a sociálny model, ktorý fungoval v Dakote v období dobývania indiánskych území, tak závažne poškodil jemnú sociálnu štruktúru krajiny a autentickej solidarity, že každý pokus o obnovu humanistickej pravice sa musí začať očistou od extrémistov.

Ani jedna slovenská pravicová strana nevyhrala za posledné dve desaťročia voľby. Mikuláš Dzurinda, ktorý im svojimi feudálnymi spôsobmi zabezpečil moc, tu už nie je. Pravica musí začať vyhrávať vo voľbách. A to sa nedá v spoločnosti ľudí, ktorí ju ženú do extrému.

Funkčnú pravicu potrebujú jej voliči, ktorí sú už predávkovaní moralistickým pátosom. A potrebuje ju aj ľavica. Iba zrozumiteľný politický život z nás môže urobiť politické spoločenstvo. Nemusíme spolu spávať, no môžeme ísť spolu na kávu.

Text vychádza aj v denníku Pravda