Šťastné deti majú medzinárodný deň. Ich týraní rodičia zatiaľ nie. Ale deti sú komoditou, ktorú by mohla spravodlivá vláda zdaniť.

Rodič je dnes veľmi nevďačná funkcia. Nielen, že sa musí strachovať o svoje dieťa, či má dostatočný prísun najnovších výdobytkov elektronických hračiek, aby v triede nezaostávalo a nebolo frustrované z faktu, že „všetci v škole“ už majú najnovší ajfón. Musí sa vyrovnávať aj so zistením, že „tato, to je normálne, trávu dnes hulia decká na základe“, čo je výrazný vekový posun z našich internátov nižšie. Dokonca sa rodič musí zmieriť s tým, že v sedemnástich sa neodchádza do sveta za remeslom, ale Hotel Mamička funguje aj v dvadsaťpäťke či tridsiatke. Lebo toto všetko sú normálne stavy. Horšie je, že týraní rodič sa musí vyrovnávať s faktom, že sociálny štát deti nechce, tobôž nebodaj múdre a mysliace.

Štát vlastne rodičov za deti trestá. Teda, najprv sa im vysmieva, keď sa tvári, že podporuje rodičov rodičovským príspevkom a príspevkami na deti, ktoré rozhodne nestačia ani na nový ajfón, nehovoriac o tom, že z príspevku na dieťa nekúpite decku asi tak pol litra mlieka a tri rožky na deň. Chceli ste deti, tak sa o nich starajte, my vám zato budeme zvyšovať dane, poplatky v bankách a zavedieme mimoriadne odvody.

Zaužívalo sa, že napríklad na škôlkach či školách, aj tých štátnych, je zvykom prispieť tu na triedny fond, lebo fond, to znie dobre, inokedy zasa na zahmlené, ale pochopiteľné príspevky do „občianskeho združenia“, ktoré pomáha škole s nákupom farbičiek či prosto faktom, že angličtinárke treba dať bokom aspoň stovku euráčov mesačne, inak pôjde robiť do súkromnej sféry, čo pôjde aj tak. A srandovné príspevky na deti nestačia ani na tieto všimné štátnym školám, ktoré sa pohybuje v šedej zóne nekontrolovanej ekonomiky.

Navyše, zodpovedný rodič vidí, že jeho potomok bude musieť makať pekne zostra, ak bude mať plátať diery, ktoré sociálnodemokratická vláda vŕta do paluby našej slovenskej lodičky. Zemetrasenie v dôchodkovom systéme vedené s jasným cieľom plátať diery, pretože je ľahšie súkromným vziať a vysoké výsluhové dôchodky policajtom a vojakom dať, ako vziať rozum do hrsti a smelo vyhlásiť, že pracovať sa bude dlhšie, aj v uniformách.

Mať deti je dnes prosto luxus. Možno by sociálni demokrati mohli rodičov zdaniť za luxusný tovar, ak predsa rodič zvláda prežiť a navyše investovať do svojich detí, je jasné, že na to má. Keby sme za každé dieťa prispievali nejakých 5 eur, nech je to na úrovni koncesionárskych poplatkov, tak to má ročne štát pekných 5 – 7 miliónov mesačne vo vrecku. Má to logiku, kto nemá deti, pracuje viac, kto má deti, chodí častejšie na péenky, dovolenky a vyhadzuje peniaze na kúpaliská a zmrzliny. Tak prečo by nejakú daň z dieťaťa neplatili všetci rodičia?