V eurovoľbách na jar 2009 dosiahla Strana zelených svoj najlepší volebný výsledok od prvých slobodných volieb v roku 1990, keď získala 3,5% hlasov a 6 mandátov vo vtedajšej SNR. Ako druhá najsilnejšia mimoparlamentná strana mala SZ šancu oprieť sa o svoj euro-výsledok 2,14% a vybudovať si pozíciu na prekročenie finančne dôležitej 3%-nej hranice v júni 2010. Namiesto toho urobilo vedenie SZ politické harakiri v podobe bizarného obchodu so skupinou ľudí, ktorí sa snažia oprášiť značku SDĽ.

 Osobitný pôvab transakcii dodáva skutočnosť, že preferencie kupujúcej SDĽ sa pohybujú na úrovni zlomku percenta, hlboko pod preferenciami predávajúcej SZ.

Aké temné zúfalstvo priviedlo vedenie a vlastníka SZ k rozhodnutiu kandidovať  pod značkou SDĽ je otázka zaujímavá, ale nepodstatná.  Ak vylúčime surrealistickú kalkuláciu, že by SDĽ mohla prekročiť päť alebo čo len tri percentá – a dostať tak do NRSR jedného Zeleného v prvej desiatke kandidátov  alebo aspoň časť štátneho príspevku na činnosť strany –  nevidím inú možnosť, ako predpokladať, že hlavný veriteľ a v jednej osobe tajomník SZ usúdil, že je lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche.

Aký veľký bol  holub na streche vieme pomerne presne -  pri predpokladanej volebnej účasti okolo 60% by 3% hlasov priniesli pre SZ štátny príspevok za hlasy a na činnosť strany vo výške okolo jedného milióna eur, pár desiatok tisíc hore – dole.  Z povinne odovzdávaných finančných správ politických strán vieme aj ďalšie užitočné čísla. K 31.12.2008 – správy za rok 2009 ešte nie sú na webe – mala SZ záväzky vo výške  11 miliónov korún, z toho svojmu tajomníkovi  Martinovi Jónovi dlhovala 4,7 milióna Sk, záväzok firme Pelitas (konateľ Martin Jóna) po splatnosti predstavoval 3,8 milióna Sk, krátkodobé pôžičky 1,4 milióna Sk.  Ak vás zaujíma viac podrobností, nájdete ich na http://www.nrsr.sk/Static/sk-SK/Finance/2008/SZ.pdf 

Dá sa oprávnene predpokladať, že dlhy SZ stúpli v euro-volebnom roku 2009 o ďalších niekoľko miliónov korún . Kto chce,  môže na základe uvedených čísiel  hádať, akú sumu asi predstavoval „vrabec v hrsti“ vykontrahovaný s SDĽ  za vzdanie sa šance SZ preraziť 3% vo voľbách. Mňa osobne táto suma príliš nezaujíma, tak ako ma príliš nezaujíma ani kto je ten cvok, čo ju zaplatil. Šanca že SZ pritiahne pre SDĽ akýkoľvek počet voličov presahujúci stopové množstvá je prakticky nulová a tak bude mať celý kauf dvoch porazených – aj SZ, aj financmajstrov stojacich za značkou SDĽ.

Všade na Slovensku prítomní a medzi ľudom populárni krčmoví politickí konšpirátori samozrejme za touto samovraždou SZ nemôžu vidieť nič iné, ako  dlho dopredu a diabolsky naplánovaný akt. Konšpirácie sa nedajú vyvrátiť a tak nemá ani význam polemizovať s nimi.  Omnoho pravdepodobnejšie  však je, že ide o obyčajné ľudské zlyhanie úsudku aj charakteru, tak bežné nielen v našich dejinách.

Čo ma zaujíma a mrzí je, že tými najväčším porazeným žiaľ nebudú obchodníci so značkami. Najväčšou stratou je, že rituálna samovražda Zelených zabila, odhadujem na najmenej dve - tri volebné obdobia,  šancu postaviť politickú alternatívu k marazmu, ktorý tu 20 rokov po revolúcii máme.  Zabila politickú alternatívu s reálnou šancou dostať sa behom pár rokov do veľkého ľudového churalu na Vodnom vŕšku a artikulovať v ňom zásadné témy, ktoré dnešným parlamentným stranám úplne unikajú.  Témy ako je adaptácia spoločnosti na budúcnosť v znamení dlhodobej a prehlbujúcej  sa finančnej a ekonomickej krízy, ropného zlomu, klimatických zmien a extrémov, rastu cien palív a potravín, pokračujúceho  rastu nezamestnanosti, stenčovania strednej vrstvy obyvateľstva, znehodnotenia dôchodkových úspor staršej a strednej generácie,  ohrození demokracie dlhým ekonomickým poklesom a iných vynárajúcich sa na nie príliš vzdialenom búrkovom horizonte.  Namiesto diskusie o adaptácii na nevyhnutné, bude slovenský politický diskurz aj niekoľko ďalších vzácnych rokov ovládať popieranie reality a maľovanie ružových zajtrajškov , v ktorých bude HDP „udržateľne“ rásť a hojno bude večné, aj pre prostý plebs, aj pre kradnúce „elity“. 

Súvisiace články:

• Zelený New Deal: koncept budúcnosti?