Bratislavský primátor Milan Ftáčnik a poslanec mestského zastupiteľstva Ján Budaj zorganizovali minulý týždeň spomienku na November.

Bolo ich v týchto dňoch veľa, Eugen Gindl hovoril, že dostal najmenej šesť rozličných pozvánok - každá strana považuje November za svoju mytológiu. Spoločnosť je rozdelená tak, že nikto nie je ochotný pripomenúť si začiatok našich moderných dejín spoločne.

Stretnutie v bratislavskom Primaciálnom paláci bolo výnimočné. Milan Ftáčnik, ktorého v nehanebnej predvolebnej kampani obviňovali rôzne strany z komunizmu, pred bývalými a budúcimi disidentmi jasne deklaroval, že demokratická ľavica povstala z Novembra rovnako legitímne ako demokratická pravica. Premiérka Iveta Radičová zašla na tomto fóre najďalej vyhlásením, že najlepším riešením by pre krajinu v čase krízy bolo, aby po voľbách vznikla vláda národnej jednoty. Iveta Radičová ako prvá pravicová politička vyjadrila úctu k voličom, ktorí pravicu nevolia. A to v čase, keď sa v novinách objavili perfídne úvahy o tom, že 22. rokov po Novembri by 45 percent ľudí volilo Smer. Otázkou teraz nie je, ako Smer a vláda s Mečiarom a Slotom poškodili ľavicu a krajinu. Ide o to, že aj napriek želaniu pravicových publicistov nevolí polovica Slovenska strany, ktoré by podľa nich mali voliť všetci. Jednou z výhier Novembra bolo aj to, že nemusíme voliť tak, ako nám napíšu noviny, alebo povedia vo verejnoprávnej televízii adolescentní politici, pozvaní do relácie, ktorá sa ani len neunúva skúmať, čo si o Novembri myslí polovica krajiny.

Francúzsky prezident François Mitterrand vravieval, že v krajine, ktorá je demograficky vpravo, môže socialista vyhrať voľby iba vtedy, keď je jeho skóre súčtom hlasov jeho tradičných voličov a elektorátu nového, ktorému je sympatická postava kandidáta. François Mitterrand vyhral s hlasmi pravice. Tej pravice, ktorá dá v máji hlasy Françoisovi Hollandovi.

V krátkej histórii našej ponovembrovej politiky som ani raz nevidel, že by sa pravicová strana prihovárala ľavicovému voličovi a naopak. Mám pocit, že tak, ako Robert Fico v horšom prípade opovrhuje a v lepšom ignoruje stredopravicového voliča, tak Mikuláš Dzurinda a ďalší považujú stredoľavicového voliča za nejakú nevzdelanú a nezamestnanú háveď, ktorá nestojí ani za jeden slušný argument. Každá zo strán robí pred voľbami to isté, poisťuje si svoju tradičnú základňu a chce osloviť prvovoliča. Na ostatných kašle.

Situácia v krajine, politická hystéria, predvolebný cynizmus a bezprecedentná kríza systému si žiadajú, aby sme prestali primitívne škrtať tváre a očakávať, že našich 7 - 8 percent nejako úspešne predáme za miesta v dozorných radách. Paradoxne máme jedinečnú možnosť skončiť dvadsaťročný spor o tom, komu údajne patrí November a komu menej. Praktické kroky všetkých politických strán jasne ukázali, že na oslavy sviatku občianskej odvahy a túžby po zmene nemá nárok ani jedna z nich. No majú povinnosť prestať ohrozovať krajinu tým, že budú systematicky ignorovať občanov, ktorí ich nevolili.

Text vyšiel aj v odpočúvanom denníku Pravda