V poslednom období sa začalo veľa diskutovať o problémoch, ktoré sa objavili pri príprave nadchádzajúceho sčítania obyvateľov, domov a bytov.

Poukazovanie na existujúce problémy by pre zdarný priebeh veľmi drahého a zložitého zberu údajov bolo užitočné a prospešné, ak by sa však nepoužívali najmä ako zbraň v rôznych mocenských a politických zápasoch. Odhaľovanie chýb je dôležité, ak je jeho cieľom zlepšiť výsledok a pomôcť naplniť cieľ, v tomto prípade zabezpečiť čo najlepšie zákonom vyhlásené sčítane. No to, čo je teraz najviditeľnejšie nie je propagačná a informačná kampaň o dôležitosti a organizácii sčítania, ale tri, paralelne prebiehajúce politické zápasy ohrozujúce samotný zmysel sčítania.

Vláda zákona veľkých čísiel

Prvým je deklarovaný zápas o šetrenie verejných peňazí, ktorý sa prejavuje napríklad spochybňovaním sčítania ako zbytočného a predraženého prežitku alebo ako výmyslu vzdialených úradníkov z Bruselu. Tento, voči štátnemu rozpočtu „ohľaduplný“ prístup je paradoxne prezentovaný najmä poslancami vládnej koalície, ktorí v súčasnosti nesú zodpovednosť za zabezpečovanie napĺňania zákonov a sčítanie je jedným z nich. Tieto akože šetrné a zásadové hlasy však spochybňujú najzákladnejšiu podstatu tohto inštitútu, akoby to bola len nejaká zábavka výskumníkov alebo plytvanie peňazí na úradníkov. Takéto argumenty sa podobajú slávnemu výroku Jána Ľuptáka o tom, že z tabuliek sa nikto nenaje. Vo svojej podstate sú to však pre štátnu kasu nebezpečnejšie názory a to práve preto, lebo najviac ohrozujú možnosť zozbierať kompletné a pravdivé údaje o situácii v krajine. Nedôveru v čísla teraz totiž šíria zabezpečení ľudia v oblekoch reprezentujúci vládnu časť politického spektra, ktorí sa aspoň vizuálne a používaním odborného slovníka snažia tváriť kompetentne a zodpovedne. Fakt, že sa ich reči nestali predmetom žartov a karikatúr naznačuje, že primitivita ich argumentácie nie je taká zjavná ako Ľuptákova, hoci vychádzajú z rovnakej logiky.

Druhým viditeľným politickým zápasom je snaha najväčšej cirkvi a najsilnejšej národnostnej menšiny pôsobiť na verejnosť tak, aby mohli na základe čo najvyššieho počtu prihlásených pôsobiť na inštitúcie štátu pri získavaní politickej a ekonomickej podpory. Katolícka cirkev potrebuje utvrdiť svoju legitimitu hlavného duchovného piliera štátu a základu národnej identity. No keďže cirkev pozná svoju nízku popularitu, apeluje na obľúbenosť a Vatikánom mediálne podporovanú auru už zosnulého Jána Pavla II., z ktorého aj po smrti urobili reklamnú postavičku pri svojich záujmoch v sčítaní. Predstavitelia maďarskej menšiny zasa lovia u inej menšiny a presviedčajú po maďarsky hovoriacich Rómov, aby sa prihlásili k maďarskej národnosti. Ako aj sami v tejto súvislosti uviedli v diskusnej relácii Na tanieri k téme sčítania, práve na základe počtu prihlásených k národnostnej menšine sa zo zákona upravujú práva na používanie jazyka menšín, dávajú sa dotácie národnostným spolkom a združeniam a financuje sa národnostné školstvo.

Tretím zápasom, najmä po vystúpení ministra vnútra Daniela Lipšica, je boj o ovládnutie Štatistického úradu. Minister vnútra, ktorého úradu sa problémy tiež týkajú,  šikovne využíva existujúce problémy a bez ohľadu na možnú (spolu)zodpovednosť a najmä bez ohľadu na možné dôsledky svojich slov na výsledky sčítania, ukazuje prstom na údajného vinníka, ktorého stolička by nemusela byť pre nejakého nominanta vlády nezaujímavá.  V tomto zápase súčasnej koalície o ďalší úrad sa však ocitli aj médiá, najmä tým, ako informácie o nájdených chybách dopĺňajú poznámkami o dobrých úradníkoch v obciach a zlom štáte (rozumej Štatistickom úrade) a najmä tým, že dopĺňajú informáciu o tom, že predsedníčka Štatistického úradu bola kedysi poradkyňou Róberta Fica. Aj keď je lacným trikom spájať akýkoľvek problém s Ficom, je to trik účinný.  

Ako sa nechytiť do pasce politických záujmov

V žiadnom z týchto politických zápasov však zjavne nejde o to, aby boli údaje v sčítaní čo najpresnejšie a najpravdivejšie. Rizikom je, že všetky tieto boje o osobné a politické záujmy zároveň vo svojich dôsledkoch môžu kvalitu údajov nevratne a neopraviteľne znížiť. Paradoxne práve to môže všetkým trom najviac zapojeným politickým aktérom vyhovovať. Pravicovým stranám pri zdôvodnení zbytočnosti míňať peniaze na nekvalitné sčítania a prieskumy, cirkvám a národnostným menšinám pri zdôvodňovaní, že ich úloha v spoločnosti je väčšia ako vychádza zo zlého sčítania a politikom z vlády a provládnym novinárom, aby dokázali, že treba urobiť personálne zmeny na zle fungujúcom Štatistickom úrade.

Všetci obchádzajú a v podstate aj deštruujú jednu nevyhnutnú podmienku zabezpečenia zmysluplnosti a kvality sčítania. Tento typ zberu údajov je zatiaľ jediný spôsob ako získať veľké množstvo informácii o stave obyvateľstva na Slovensku. Niektoré informácie sa inak vôbec nesledujú, iné databázy zatiaľ nie je možné dostatočne prepojiť. Na rozdiel od iných organizovaných zberov dát sú v tomto prípade tými, kto poskytuje informácie nie úradníci, ale samotní obyvatelia, ktorí vypovedajú za seba a o sebe. K tomu, aby bolo sčítanie zmysluplné, je preto nutnou podmienkou dôvera tých, ktorí budú sčítacie hárky vypĺňať. Dôvera v to, že takéto sčítanie má zmysel, že bude zabezpečená anonymita údajov, ktoré uvádzajú a v to, že informácie, ktoré poskytnú, nebudú využité proti ich záujmom. Podstatné pre samotné zabezpečenie sčítanie teda nie je teraz to, aby sa naplnili očakávania politikov, rôznych kolektívnych aktérov alebo záujemcov o štátne funkcie. Práve tieto ambície môžu najfatálnejšie negatívne ovplyvniť, ako sa obyvatelia Slovenska postavia k sčítaniu. Či budú natruc uvádzať, že sú Eskimáci alebo Kopti, že obvykle bývajú na Aljaške alebo v Číne, alebo že budú sčítanie považovať ako gesto revolty voči nejakým skrytým záujmom Róberta Fica.

Jediné, čo má teraz zmysel robiť, je nepodporovať šírenie nedôvery voči sčítaniu a Štatistickému úradu. Sčítanie sa nedá ani opakovať a ani odložiť. Ak aj napriek varovaniam vzniknú chyby a z toho vyplývajúce škody, o zodpovednosti môžu rozhodovať až po ich vzniku, teda až po sčítaní, nezávislé kontrolné inštitúcie a súdy a nie už vopred aktívni politici a rôzne záujmové skupiny na základe svojich momentálnych mocenských záujmov. Preto, aby sme nakoniec na sčítaní nestratili všetci, musíme zabraňovať tomu, aby ľudia nestratili dôveru v jeho samotný zmysel a jeho dôležitosť. V sčítaní ide totiž predovšetkým o jedinečnú šancu zistiť pravdivo kým naozaj sme a nie kým by nás chceli mať rôzne politické zoskupenia a lobistické skupiny. Je to zároveň aj jedinečná možnosť, bez ohľadu na rôzne skryté alebo otvorené politické záujmy, verejne deklarovať kto sme a za koho sami seba považujeme.

Text vychádza v rámci spoločného projektu JtT a stáleho zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku. Jeho obsah nemusí vyjadrovať názory FES-u