JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Milý Martin

Keď som si po Veľkej noci pozrel internet a zdrvený pochopil, že na dohodnuté stretko sa nebudeš môcť dostaviť, spomenul som si, ako som ...

[Tiburon]

Čo môžeme spraviť pre lepšiu Európu

DiEM25, hnutie za skutočnú demokraciu v EÚ, ktoré založil Yanis Varoufakis a signatármi sú i také osobnosti ako Noam Chomsky, Slavoj ...

[Alena Krempaská]

Aká hanba fackuje banky?

Kríza žánru | Ekonomika | Martin Filko | 16.02.2011

_ma_small

Slovenské banky nahnevali už asi každého. Nečudo, pri najvyšších úrokoch a poplatkoch v eurozóne. Prečo, prečo nie, a čo sa s tým dá urobiť.

 Story je jednoduchá. Každý, kto sa dostal do kontaktu s bankami v civilizovanej cudzine, sa neprestane čudovať nad absurdnými poplatkami, ktoré dokážu vymyslieť tie domáce. Nad tým, že ich väčšinou zvyšujú na prvý pohľad koordinovane, v priebehu jedného mesiaca. A nad, ako ukazuje analýza ministerstva financií, zďaleka najdrahším hypotékami v eurozóne.

 

Bavíme sa – podobne ako kedysi pri najdrahších liekoch v EÚ alebo pri rozdávaní firemných emisných povoleniek – o hnilom kúte slovenskej ekonomiky. Dá sa o tom okrem prvoplánového rozhorčenia napísať aj niečo zaujímavé?

 

PR kľučky bánk. Niektoré výhovorky bánk narúša už spomínaná analýza ministerstva. Nie je to rizikovosťou krajiny, ani jej obyvateľov. Slovensko si síce požičiava drahšie než Nemecko, no slovensko-nemecké rozdiely v úrokoch hypoték sú oproti slovensko-nemeckým rozdielom v úrokoch štátnych dlhopisov vyššie než inde.

 



A hoci máme v porovnaní s Európou vysokú mieru nezamestnanosti, a teda vyššie individuálne riziko nesplácania úverov, podiel úverov na majetku domácností je nižší, takže obyčajne požičiavajú relatívne "kvalitnejším" klientom. A vďaka nižšiemu pomeru úverov voči vkladom je ich refinancovanie pre banky lacnejšie. Nehovoriac o tom, že retailové produkty zvyknú mať nezanedbateľný podiel "miestnych" nákladov (mzdy a nájmy), ktoré sú pochopiteľne lacnejšie než v západnej Európe.

 Okrem toho, výrazný pokles cien hypoték od roku 2009 inde v eurozóne sa na Slovensku prejavil len kozmeticky. Ďalšie pikošky, aj technickejšieho charakteru, si prečítajte priamo od mojich exkolegov.

 Jednoduchý záver – ak nie sú slovenské banky v porovnaní so zahraničnými neschopné a neefektívne (čo je mimochodom do istej miery pravdepodobné), vysoké ceny ich služieb vysvetlíme možno skôr zlyhaniami trhu a regulácie.

 Koncentrovaný oligopol. Moc korumpuje – vysoké ceny sú prirodzeným dôsledkom vysokej koncentrácie trhu. Pokiaľ existuje. Najpoužívanejší súhrnný ukazovateľ trhovej koncentrácie a nepriamo konkurencie je Herfindahlov-Hirschmannov (HH) index. Dokonalej konkurencii v ňom zodpovedá hodnota 0, monopolu 1. V treťom štvrťroku 2010 vykazoval HH index podľa NBS pri celkových aktívach bánk hodnotu 0,13, pri ich úveroch domácnostiam 0,17. Priemer bankových sektorov bohatých krajín bol koncom deväťdesiatych rokov 0,11. Síce nie dokonalá konkurencia, ale ani nič dramatické. Najmä v porovnaní s inými našimi kapitalistami – zdravotné poisťovne aj mobilní operátori si hovejú v de facto duopole s HH indexom okolo 0,5. Zdá sa, že samotná koncentrácia trhu bude v prípade predražených hypoték skôr falošnou stopou.

 

 

 


Kartel. Som za každé rockerstvo, ale na publikovanie klebiet o zákulisných dohodách bánk, o ktorých sa roky rozpráva v bratislavských krčmách a kanceláriách, odvahu nemám. Niečo sa však napísať dá, najmä keď už škaredé slovo kartel používa všelikto.

 Asi najverejnejšiu špičku kartelového ľadovca, v ktorej intervenovali až dvaja regulátori, predstavuje kauza Akcenta. Tomuto českému devízovému obchodníkovi zrušili v rovnakom čase účty tri banky, ďalšia to urobila ešte predtým. Podľa protimonopolného úradu po nelegálnej kartelovej dohode, a preto, aby sa zbavili lacnejšieho konkurenta. Banky to podľa PMÚ dokonca uviedli "vo svojej korešpondencii" (e-mailoch), ku ktorej mal pri vyšetrovaní prístup. Preto im v roku 2009 udelil  desaťmiliónovú pokutu. Prípad mal aj typické slovenské pokračovanie – bratislavský krajský súd túto pokutu v septembri 2010 zrušil (komunikácia bola len medzi zamestnancami, nie štatutármi bánk, uznajte). A centrálna banka udelila a následne po odvolaní zrušila pokutu aj samotnej Akcente, za nedovolené devízové podnikanie.

 Nikto žiadnu pokutu – tradične – nezaplatil a "zákon nebol porušený", no relaxované mailovanie <s>kolegov </s>konkurentov o <s>vytlačení konkurencie z trhu</s> koordinovanom rušení účtov je ťažké zahrabať naspäť pod zem.

 Riešenia. Ak je najväčším zdrojom zlyhaní bankového trhu na Slovensku ich kartel, obmedzuje to priestor pre štandardné regulačné riešenia. Tie sú založené na prekonávaní informačných nerovností medzi bankami a klientmi (povinne ukáž celkové náklady na úver či účet, nie rozsekané do tvojich nezmyselných chlievikov), a na obmedzovaní zajatia klientov bankami po uzavretí zmluvy (splať si svoju hypotéku kedy chceš, aj úverom inej banky, bez obštrukcií).

 Určite ich má zmysel presadzovať, niektoré vytvorí aj trh. No ak sú banky dohodnuté, ani informovaný, nadmerne nezviazaný zákazník nemá veľmi kam ísť. Možno by stálo za to trh hypoték aj bankových služieb otvoriť zahraničným bankám. Nie čo sa týka usídlenia, to môžu aj dnes- A veľmi rýchlo by sa podučili miestnym praktikám. Ale umožniť im poskytovanie služieb priamo zo zahraničia, legislatívnym odstránením administratívnych obštrukcií, napríklad pri získavaní informácií z úverových registrov. Podobne, ako sú v eurozóne všetky platby povinne považované za domáce, a teda výrazne lacnejšie.

 V konečnom dôsledku záleží aj na schopnosti a kapacite štátu vynucovať existujúce súťažné pravidlá proti jednému z najsilnejších korporátnych záujmov. Bez ohľadu na občasnú plamennú rétoriku, bankám sa doteraz darilo regulačné aj legislatívne aktivity neutralizovať, ak nie obrátiť vo svoj prospech. Chcelo by to aspoň jednu významnú protimonopolnú akciu – s bolestivou finančnou sankciou a možno aj trestnoprávnym finále.

 

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

9

Tento článok zatiaľ hodnotilo 317 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 20.12.2011 (Juraj S)

Diskusia k článku obsahuje 25 príspevkov


Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist