Možno len obdivovať spôsob, akým sa bankárske elity v čase krízy vysporiadali s nepriazňou osudu a verejnej mienky. Ostatné profesie, snáď len s výnimkou výrobcov zbraní (od tých sa máme všetci ešte veľa čo učiť), môžu len závidieť. Ešte aj ten nešťastný európsky automobilový priemysel bude trochu trpieť, pretože sme uzavreli dohodu o voľnom obchode s Južnou Kóreou, ktorej obchodná ofenzíva v Európskej Únii tak určite zosilnie. Ale bankám karta ide.

Goldman Sachs si odložili na Vianočné odmeny asi 17 miliárd dolárov a britská Royal Bank of Scotland dá na bonusy koncom roka okrúhlu miliardu libier. Vraj aby ostali zamestnanci motivovaní. Nechajme teraz bokom úvahy o tom, na čo je vlastne plat ako aj zdesenie odborárov vo finančnom sektore, ktorí, podľa slov svojho britského predáka, tieto praktiky už ani nedokážu pochopiť. Samozrejme je dôležité spomenúť, že astronomické odmeny nedostane pani na priehradke, ale vyššie poschodia finančných korporácií. Peknú analógiu nám tu poskytuje vojna v Iraku. Z nej neprofituje portorická matka s americkým občianstvom objímajúca mŕtvolu svojho syna v cínovej rakve, ale vojnový zločinec Dick Cheney počítajúce zisky svojich obchodných spoločností. Takže ak hovoríme o pažravých bankároch, alebo militantných Američanoch treba prísne rozlišovať. V Spojených štátoch prezentoval finančník Lee Fensterstock vskutku nepriestrelné argumenty prečo by mali tí, ktorí vo svojom podnikaní zlyhali a zachraňovať ich museli zo svojich daní tí najchudobnejší, dostávať miliónové odmeny.

Vraj aj finančníci na Wall Street musia platiť deťom školu a majú aj ďalšie finančné záväzky. To sú priam unikátne povinnosti, o ktorých rodičia z ostatných sektorov ani len netušia. Človek by od bankárov čakal trošku inteligentnejšiu obranu. Vo Veľkej Británii chceli pôvodne zverejňovať mená ľudí s najvyššími odmenami v City, neprejde to však, čo je len dobre. Nejaký frustrovaný nezamestnaný otec z predmestia, ktorý nemôže deťom zaplatiť lieky, by mohol vziať spravodlivosť do vlastných rúk ak by zistil kto tento rok zarobil viac ako, povedzme milión libier. Podľa vládneho splnomocnenca Davida Walkera, ktorý má pre Londýn vyriešiť problém s bonusmi, je v City asi tisíc takýchto úspešných žralokov. Na rozdiel od Londýna, ktorý predsa len plánuje prikázať bankám aby bonusy aspoň rozložili na dlhšie časové obdobie (premiér Brown aj starosta Londýna Johnson sú aj tak veľmi opatrní, aby masívne daňové príjmy pochádzajúce zo City neklesli), New York ako keby zamrzol. Kenneth Feinberg, ktorého si Obama na túto úlohu vybral, je vskutku ,,nekompromisný,,. Tvrdí napríklad, že bankárske odmeny nie sú citlivé a rozumné. Po tomto neľútostnom ataku sa určite nejeden adrenalínom nadupaný žralok v saku rozplakal a okamžite utekal so svojimi miliónmi do najbližšieho chudobinca. Rozhodujúci útok však Feinberg podnikol keď vyhlásil, že veľa bánk je aj tak mimo jeho kompetencie a má ich riešiť Fed.

Na kríze je najkrajšie asi to, že obnažila kostru systému, v ktorom žijeme. Táto kostra môže byť arogantná, pretože nás drží za gule. Zmagorení reklamou tvoríme rast cez vyššiu spotrebu, na ktorú nám musí požičať škeriaca sa kostra s vystrčeným prostredníkom.

Autor je spravodajca World Business Press Online v Londýne