ALEXANDER AČ: Ťažko skúšané oceány

Ťažko skúšané oceány

 Asi tretina populácií rýb vo svetových oceánoch je už vylovená. Ľudia vplývajú na takmer všetky oceánske ekosystémy. Predpovedať vývoj rybolovu do budúcnosti je veľmi ťažké, klimatická zmena však bezpochyby bude zohrávať významný vplyv, ako v oceánoch, tak aj na súši. 

 Oceány pokrývajú približne 71% našej Zeme. Zdajú sa byť také veľké, že ľudia na ne  dokážu vplývať iba minimálne. Opak je však pravdou. V roku 2006 vyšla v poprednom vedeckom časopise Science štúdia, podľa ktorej môžu prirodzené populácie lovených rýb v moriach prakticky zmiznúť už do roku 2050. Za predpokladu, že zostanú zachované súčasné trendy. Pritom však už dnes skolabovala celá jedna tretina populácií rýb lovených v oceánoch. Ak by sa nič nezmenilo, vedci predpokladajú vážne dopady na globálne zásobovanie jedlom,  znižovanie kvality pobrežných vôd a stability ekosystémov s vážnymi dôsledkami pre budúce generácie.

 Naozaj nedotknuté zostali len 4% oceánskych vôd

 Nová štúdia publikovaná v tom istom časopise prináša ďalšie, málo povzbudivé výsledky. Na štúdii sa podieľalo 19 vedcov z Kanady, Anglicka a USA. Vedci v nej analyzovali celkový vplyv na oceány a do úvahy brali faktory ako klimatická zmena, rybolov, znečistenie; celkovo však až 17 ľudských činností. Iba vzdialené oblasti v polárnych oblastiach juhu a severu sú pomerne izolované od vplyvu ľudí, aj keď tu zase predstavuje vážnu hrozbu topenie ľadovcov, upozorňujú vedci. Jedným z výsledkov štúdie je mapa, ktorá by mala byť návodom pre tých, ktorí môžu s ochranou oceánov niečo urobiť. Výsledky však prekvapili a šokovali samotných autorov. Jeden z nich, Mark Spalding sa vyjadril: „Veľmi nás prekvapilo, ako komplexne človek moria ovplyvňuje. Nič nezostalo pred ním ochránené. Tá mapa je šokujúca.“

 Prínos štúdie je v jej koplexnom pohľade

 Vedúci autor štúdie, Benjamin Halpern z Národného centra pre ekologickú analýzu a syntézu v Santa Barbare, v Kalifornii, povedal, že ľudia majú významný vplyv na oceány a jednotlivé morské ekosystémy v nich. „V minulosti sa podobné štúdie venovali popisovaniu vplyvu jednotlivých aktivít,“ povedal. „Teraz však po prvý krát ukazujeme globálnu mapu týchto rozličných aktivít pôsobiacich spolu vo vrstvách, takže získame pohľad celkového vplyvu, ako iba jedného faktoru.“

 Viac škody ako osohu?

 Andrew Solow, riaditeľ z Centra pre ochranu oceánov, zo známeho Oceánografického Inštitútu vo Woods Hole, v Massachusetts veľmi víta úsilie, ktoré bolo potrebné pre napísanie tejto štúdie, avšak spochybňuje údaje založené na poznatkoch jednotlivcov. Pre New Scientist povedal: „Domnievam sa, že je dobré pritiahnuť pozornosť k rozsahu, akým ľudia ovplyvňujú oceány, avšak nejde o naozajstnú vedu v tom zmysle, ako ju chápem ako vedec ja,“ hovorí Solow. Obáva sa, že štúdia by mohla narobiť viac škody, ako osohu. „Nebezpečenstvo spočíva v tom, že ľudia očakávajú presnú kvantifikáciu údajov s pevným vedeckým základom. Ak zistia, že to tak nie je, môžu spochybniť aj to dobré, čo by inak štúdia priniesla,“ hovorí.

 Micheli, ďalší zo spoluautorov štúdie reaguje: „Ide o najaktuálnejšie a najobsiahlejšie údaje, ktoré doposiaľ máme o vplyve človeka na oceány,“ hovorí. Podľa autorov je nutné, aby boli posledné zachovalé miesta v oceánoch prísne chránené. Pokiaľ totiž populácie rýb skolabujú, k ich obnoveniu už v najbližšom čase nedôjde.

 Vplyv klimatickej zmeny a prognóza vývoja

 V inej nedávnej štúdii z konca roku 2007, ktorá vyšla v časopise PNAS sa Keith Brander z Medzinárodného výboru pre výskum mora Kodani, v Dánsku, venuje analýze vplyvu klimatickej zmeny na rybolov. Podľa uvedených údajov síce globálna produkcia lovu rýb stále stúpa a v súčasnosti dosahuje asi 160 miliónov ton rýb za rok, je to však prevažne v dôsledku umelých akvakultúr <st1:citation w:st="on">(Pozri graf)</st1:citation>.

 Podľa Brandera je možnosť predpovedať budúcnosť rybolovu veľmi obmedzená. V niektorých severnejšie položených oblastiach môžu výlovy narastať v dôsledku otepľovania a ubúdania ľadu, avšak dynamika v južnejšie položených oblastiach je riadená inými procesmi a tu sa môže produkcia znižovať v dôsledku zníženého vertikálneho premiešavania vôd, čo spôsobí znížený príjem živín pre ryby. Každopádne však bude mať frekvencia a intenzita extrémnych klimatických udalostí významný vplyv ako na produkciu rýb v oceánoch, tak aj vo vnútrozemí.