Prežívame zlomové obdobie v dejinách západnej spoločnosti.

Neviem posúdiť, či minister financií Ivan Mikloš vyslal Vladimíra Tvarošku do rozhlasu pred verejnosťou obhajovať slovenské zapojenie sa do záchrany eurozóny (aj za cenu ďalších úverov pre Grécko) zo zbabelosti, alebo preto, že jeho štátny tajomník problematike aspoň trochu rozumie. Som však presvedčený, že žiadny slovenský politik sa zo svojej zodpovednosti za to, ako sa v prebiehajúcej kríze zachová, nevyzuje.

A to platí aj pre opozíciu: Ak si ešte aj dnes niekto navráva, že môže práve teraz pravici v rámci domácich politických hier oplácať vydieranie z čias schvaľovania Lisabonskej zmluvy, prinajmenšom potrebuje nové okuliare. V krajine so zodpovednými politikmi by v takejto krízovej situácii na programe dňa mala byť skôr príprava na veľkú, pravo-ľavú dohodu, keď už nie priamo rekonštrukcia koalície. Ale zas, buďme trošku realisti.

Podľa Tvaroškovej argumentácie usudzujem, že aspoň niektorí Miklošovi ľudia chápu, čo Slovensku v prípade prehry v boji proti gréckemu bankrotu bezprostredne hrozí. Možno sa im rozsvietilo po tom, ako ich šéfovi koncom minulého roka v Bruseli vyčistili žalúdok. Alebo možno na rozdiel od euroskeptických demagógov zo SaS dokážu vnímať situáciu aspoň v trošku širších súvislostiach. Očividne to však ešte stále nie je prípad mnohých slovenských novinárov a „mienkotvorcov“.

Pre vecné posúdenie situácie je asi najškodlivejšou všeobecne rozšírená a na Slovensku intenzívne živená predstava, že Nemci a hlavne Francúzi odmietajú bankrot Grécka preto, že práve ich banky sú najväčšími vlastníkmi gréckeho dlhu.

Skutočnosť je trošku zložitejšia. Pozrime sa len o trošku pozornejšie na tabuľky Banky pre medzinárodné zúčtovanie (od str. 102 ). Francúzske súkromné banky vlastnili ku koncu minulého roka 2,15 miliárd USD gréckeho štátneho dlhu, nemecké 2,241 miliárd, britské 2,586 miliárd, americké 1,498 miliárd. Teda žiadne horibilné sumy. Zato Francúzsko (štát, centrálna banka) vlastnilo 14,96 miliárd USD a Nemecko 22,651 miliárd. Na porovnanie: Velká Británia 3,408 miliárd a Spojené Štáty Americké 1,505 miliárd. Aj to sa však dá rozchodiť.

Lenže v portfóliách francúzskych súkromných nebankových subjektov (poisťovne, dôchodkové fondy, sporiteľne…) sa koncom roka 2010 ešte stále nachádzali grécke obligácie v hodnote 39,63 miliárd USD. V prípade nemeckých subjektov to bolo 9,082 miliárd, britských 8,065 miliárd, a amerických 4,315 miliárd. To si už fakt nik v Bratislave nepamätá prečo a ako americká vláda svojho času cedila krv pri záchrane AIG?

To však ešte stále nie je všetko. Naši novinári nespomenuli ďalšie možné expozície voči Grécku, predovšetkým formou finančných derivátov a garancií: Francúzsko 8,307 miliárd USD, Nemecko 5,949 miliárd, Veľká Británia 14,06 miliárd a Spojené Štáty 34,133 miliárd!

Pri bližšom pohľade je teda zrejmé, že v prípade expozície voči Grécku nie sú kritickým faktorom francúzske a nemecké súkromné banky. Veľké riziká sú medzi nebankovými subjektami (hlavne pri poisťovniach) a vo finančných derivátoch.

Tiež nedokážem pochopiť, prečo sa žiadny zo slovenských novinárov predstaviteľov SaS neopýta, akým spôsobom by bankrot Grécka situácii na finančných trhoch pomohol, ani ako si predstavujú prvý deň po tom, ako by ho malo Grécko vyhlásiť.  Ktorá ďalšia krajina bude finančnými špekulantmi odsúdená na odstrel? Írsko? Portugalsko? Alebo dokonca aj Španielsko?

Celková (priama aj potenciálna) francúzska expozícia voči Írsku je 56,03 miliárd USD, nemecká 158,548 miliárd USD, britská 194,483 miliárd USD, americká 104,955 mld. USD. A len pre zaujímavosť, belgická je na úrovni 27,488 miliárd USD, čo je viac ako talianska (24,33) aj ako švajčiarska (21,041). A to už sa už s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou veľmi nebezpečne dotýka  aj slovenských bánk.

Skráťme to. Keď použijem len tie isté čísla ako napríklad Marianna Onuferová z denníka SME, a vezmem do úvahy, že Euroval 1 zatiaľ drží nad vodou Grécko, Írsko a Portugalsko, tak priama, okamžitá expozícia  Spojených štátov amerických, Veľkej Británie, Nemecka a Francúzska voči ich dlhom vyzerá nasledovne:

-          USA:  63,534 miliárd USD

-          Veľká Británia: 173,645 miliárd USD

-          Nemecko:  188,549 miliárd USD

-          Francúzsko: 113,286 miliárd.

Takže tu naozaj nejde o fazuľky, vážení. Či sa to Sulíkovcom a Slotovcom páči alebo nie, Grécko dostane ďalšiu pôžičku a žiadny bankrot v štýle „očistca“ sa konať nebude. Euroval 1 totiž musí odolať. Ak totiž pošleme Grécko do bankrotu pod tlakom špekulantov, Euroval 1 bude v intenciách dobrodruhov zo SaS potopený. Padne Írsko, padne Portugalsko, padne nielen eurozóna, ale aj celý finančný systém. Medzibankový trh zamrzne tak, že Lehman Brothers bude oproti tomu teplý letný vánok. Preto je pri posudzovaní rizík spojených s ďalšou pôžičkou Grécku otázka, koľko gréckych dlhopisov vlastne nakúpili banky so sídlom na Slovensku, absolútne irelevantná.

Text vyšiel pôvodne na blogu KRITEKO blog.jetotak.sk/kriticka-ekonomia/2011/06/20/bankrot-do-18-rokov-nepristupne/

Súvisiace články:

• Nahnevaná ulica pôsobí rezignovane
• Po krachu výpredaje
• Verejnosť proti násiliu