Pán Karpiš sa rád potápa, podľa Medzinárodného úradu práce príde o prácu 20 miliónov ľudí. Zdá sa, že experti a propagandisti najradšej potápajú ostatných. Len aby ich poeovský maelstrom nestrhol tiež. A najhorjšie je pred nami.

Brusel, 16. októbra 2008, na záverečnej tlačovej konferencii európskeho summitu sa v posledných sekundách k slovu predral novinár z agentúry Reuters, aby sa Nicolasa Sarkozyho opýtal: napriek všetkým koordinovaným opatreniam vlád v Európe ale aj v Spojených Štátoch Amerických burzové indexy naďalej klesajú. Prečo? Prečo to nefunguje? A malý Nicolas priznal: vedeli sme, že to nebude ľahké – hedžovým fondom chýbajú peniaze, lebo im už nik nechce požičať, a preto predávajú svoje cenné papiere, o ktoré nie je veľký záujem, a k tomu treba pridať demoralizujúci efekt nepriaznivého hospodárskeho vývoja v USA.

Francúzsky prezident nepovedal celú pravdu, ale aj za ten útržok mu poďakujme. Čo nás čaká v najbližších dňoch a mesiacoch?

Dúfajme, verme a u patróna burzových špekulantov orodujme za to, aby americkým ministrom financií Paulsonom ohlásených 700 miliárd dolárov štátnej pomoci aspoň pribrzdilo znehodnocovanie finančných aktív v americkom bankovom účtovníctve, spôsobené odhalením podvodu tzv. „subprime“ hypotekárnych úverov.

Podľa posledného odhadu agentúry Bloomberg znehodnotenie aktív v účtovníctve bánk už dosiahlo aspoň 660 miliárd dolárov. Odhaduje sa, že jednoznačne nesolventným Američanom banky na bývanie požičali niečo cez 1200 miliárd dolárov. Zhrození Európania to zatiaľ skúšajú riešiť aj tak, že menia len nedávno zavedené účtovné pravidlá podľa príslovečného "zíde z očí, zíde z mysle". Nič to však nerieši...

Problém je totiž v tom, že tie isté banky, z ktorých mnohé medzitým už prestali existovať, v posledných rokoch poskytli aj 1500 miliárd dolárov na tzv.“Alt-A“ hypotekárne úvery. Podľa štúdie Mortgage Asset Research Institute, banky v tejto kategórii pri hodnotení príjmov dlžníkov prižmurovali často obe oči. Viac ako polovici z nich nadhodnotili príjmy o viac ako 50%! Agentúra Bloomberg odhadla, že v súčasnosti už 16% týchto dlžníkov nie je schopných úver splácať aspoň druhý mesiac. A medzi rokmi 2009-2011, keď sa im budú drasticky meniť úrokové sadzby, ich bude len pribúdať, pretože v USA rekordne rastie nezamestnanosť a stagnujú platy. To znamená, že prepad cien nehnuteľností sa ešte ani zďaleka neskončil. Lenže najväčší guru Wall Street Alan Greenspan predpovedal, že veci sa budú môcť začať obracať k lepšiemu, len keď ceny nehnuteľností dosiahnu dno...

A to ešte zďaleka nie je všetko. Napríklad tie hedžové fondy sú na tom v súčasnosti naozaj zle. V situácii, keď súkromné banky nepožičiavajú už ani štátu Kalifornia, mestu Chicago, maďarskej, islandskej, ukrajinskej alebo pakistanskej vláde, finančných žralokov nechávajú tiež bezohľadne kapať na suchu. Ich klienti sa dekujú, a čerstvých peňazí niet, pričom ich bytostne potrebujú. Odhaduje sa, že vo svojich portfóliách spravujú finančné aktíva v celkovej hodnote 2000 miliárd dolárov. JPMorgan urobila veľmi konzervatívny odhad pre rok 2009: investori by mali z hedžových fondov stiahnuť len 150 miliárd dolárov, čo si vyžiada výpredaj aspoň 400 miliárd aktív. Ak je však v brandži priemerný pomer „vlastného“ kapitálu vôči úverom bližšie k realite v už skrachovanom fonde Carlyle, malo by sa skôr počítať s 4650 miliardami...

Ekonomická kríza ešte len zosilní otrasy finančného sveta. Recesia znamená radikálny pokles ziskov. Spolu s druhou vlnou zhnitých hypotekárnych úverov možno očakávať aj druhú vlnu masívnych burzových prepadov. Mnohé európske a americké podniky sú veľmi zadĺžené. Dlhmi financovali masívne skupovanie vlastných akcií, za účelom „nabúchania“ vyplácaných dividend, a zadlžovali sa aj v dôsledku rozmachu tzv. LBO – „leveraged buy out“ – operácií, pri ktorých hrajú kľúčovú úlohu tzv „private equity“ fondy. Tie si na akvizíciu jednotlivých podnikov požičiavajú s tým, že ručia aktívami podnikov, na ktoré si brúsia zuby, čo je v kontexte burzových turbulencií extrémne nebezpečné.

Najväčší objem operácií LBO je z roku 2006. Private equity fondy zvyknú podniky, ktoré v rámci LBO nadobudli odpredávať na burze alebo ďalším fondom v horizonte 3 až 5 rokov... Čo urobia banky s takou masou nedobytných dlhov?

V obehu je odhadom 62000 miliárd dolárov tzv. „credit default swaps“ – záruk, ktoré špekulantom predal poisťovací sektor. Práve dnes sa ukáže, či sú poisťovne schopné investorom vyrovnať straty aspoň z likvidácie Lehman Brothers. Pravdepodobne ide o niečo vyše 360 miliárd dolárov.

Buď ako buď, na Slovensku máme jasno aspoň v jednom: ak nebolo možné hedžovať vývoj kurzu koruny voči doláru pri privatizácii SPP, nik nemôže seriózne očakávať hedžovanie implózie svetového finančného systému. Koľko podnikov teda skrachuje? Koľko ľudí príde o prácu? Ako si budú môcť zabezpečiť živobytie? Kde a za akých podmienok zoženú štáty finančné zdroje na odvrátenie hroziacich masívnych sociálnych nepokojov?

Súvisiace články:

• Business as usual suspect
• Da Vinciho kód Down-Jones
• Finančná gangréna