Najprv zlatý padák z Eurokomisie v sume 10 tisíc eur mesačne po dobu troch rokov navrch k platu podpredsedu vlády. Potom 156 metrový byt v centre Bratislavy za 54 tisíc korún. A najnovšie švagor zamestnaný Diaľničnou spoločnosťou... Uplynulé týždne neboli pre imidž Jána Figeľa ako slušného, mocou neskorumpovaného človeka dobré. Môžeme len dúfať, že v skrini už nemá veľa podobných kostlivcov.

Minister dopravy sa ocitol v takej defenzíve, že to vyzerá tak, akoby stratil odvahu.  Jeden deň oznámi, že zastavením PPP diaľnice ušetrí vláda 330 miliónov eur. Potom pripomenie to, čo každý len trochu zorientovaný človek  musí už dlho vedieť: komerčné banky PPP projekty milujú a radi na ne požičiavajú peniaze, veď kým Slovensko si na trhoch dokáže požičať peniaze za 4 %, pri PPP diaľniciach môže ísť až o 12%-ný úrok. Bez najmenšieho rizika pre banky - výnos je plne garantovaný štátom, čiže daňovými poplatníkmi. Na to spomenie, že budovateľ prvého PPP, konzorcium Granvia, žiada od vlády zaplatiť navýšenie nákladov pri výstavbe rýchlostnej cesty R1 pri Nitre o milióny eur. Už keď sa tento PPP predražil z 1,4 na 1,8 miliardy eur – čože je už pre nás 400 miliónov eur? -  žiadalo INEKO finančnú analýzu dôvodov. Dodnes ju vraj nedostalo. Dnes Granvia žiada ďalšie milióny. Prečo nie - zmluva je iste podpísaná tak, aby štát ťahal za ten kratší koniec.

A po tejto kanonáde tvrdých faktov o bezostyšne dojičskej povahe slovenských diaľničných PPP projektov, Ján Figeľ jedným dychom dodáva, že rokovania s koncesionárskou spoločnosťou o podmienkach realizácie balíka PPP na výstavbu a prevádzku  30 km diaľnice pri Žiline sú, citujem „intenzívne, konštruktívne a nádejné“.

Ako je možný tento myšlienkový oblúk? To je len menej významná z otázok, na ktorú odpoveď nedostaneme.  Zľakol sa Ján Fígeľ Ficom avizovaného obvinenia z „vlastizrady“?  Nuž, o zradu záujmov časti vlasti by pri zastavení tunelovania pri Žiline určite šlo. Na nehorázne (rozumej niekoľkonásobne) predraženej výstavbe R1 zarobila napríklad aj firma HF Steel, patriaca Ladislavovi Ficovi, vlastnému bratovi istého Róberta. Koľko Ladislav priniesol domov zostalo dobre stráženým tajomstvom a celá vec rýchlo upadla do hlbokého ticha. Ťažko si predstaviť, že by sa podobné kontrakty neušli členom „bližšej vlasti“ aj na hlbokých a podstatne drahších tuneloch pri Žiline.

Významnejšia otázka, ktorá zrejme tiež zostane bez odpovede je, čo by zostalo v prípade stavby žilinských tunelov cez PPP z deklarovaného zámeru vlády stiahnuť rozpočtový deficit v roku 2011 na 5,5% HDP a do roku 2013 na 3%. Tu na odpoveď vlastne ani netreba čakať – z vládneho programu by zostal zdrap papiera, aj keď zahalený do Eurostatom podporovanej fikcie, že dlh urobený cez PPP dlhom nie je. V tom lepšom prípade sa pred nami začína rozohrávať hra na dobrého Figeľa (KDH), ktorí diaľnice pre roztúžený ľud budovať chcú a zlého Mikloša (SDKÚ), ktorí budovateľskému zápalu bránia. V horšom prípade k takejto hre ani nedôjde a na dlhú dovolenku do Grécka, napriek malému zázraku v júni 2010,  predsa len nakoniec všetci pôjdem. Len o rok -dva  neskôr. A to aj ak by desiatky kilometrov PPP tunelov pri Žiline nestavali naši tunelári, ale podstatne lacnejší Číňania.

Ta najzásadnejšia vec, o ktorej nepočujeme a nebudeme počuť je však o niečom inom. Je možné, že Ján Figeľ, Ivan Mikloš, Iveta Radičová a ďalší pojem ropný zlom nikdy nepočuli. Je tiež možné, že o ňom počuli, ale sa ho zľakli a vytesnili ho z mysle aj slovníka, veď voľby nevyhráva zodpovednosť, ale štedro rozdávané sľuby. Či už o ňom vedia, alebo nie, ropný zlom – doba, po ktorej bude ťažba ropy rýchlo klesať a jej cena prudko stúpať -  je tu. Ropný zlom robí z akýchkoľvek kalkulácií ekonomickej návratnosti diaľničných tunelov ružovkastú ilúziu stojacu na slepote a bulharských konštantách.

Len v tomto roku vyšli na tému ropného zlomu tri štúdie vypracované pre zložky neporovnateľne významnejšie a povolanejšie ako vláda v Bratislave - menovite pre ozbrojené sily USA a nemecký Bundeswehr.  Štúdia Bundeswehru načrtáva možný vývoj v dôsledku ropného zlomu takto: „Investície budú klesať a dlhová služba bude neúnosná, čo povedie ku krachu finančných trhov, sprevádzanému stratou dôvery v meny a v pretrhaniu trhových reťazcov, pretože obchod nebude ďalej možný. To by následne viedlo ku kolapsu ekonomík, masovej nezamestnanosti, bankrotom štátov, rozpadu infraštruktúr a nakoniec k hladu a úplnému systémovému zrúteniu“. Štúdia pre americkú armádu konštatuje, že prebytočné kapacity pre svetovú ťažbu ropy môžu byť vyčerpané v roku 2012 a do roku 2015 môže produkcia ropy klesnúť o 10 miliónov barelov denne. Ťažba ropy už 5 rokov stagnuje na 85 miliónoch barelov denne, takže strata 10 miliónov barelov je viac ako hrozivá.  Ak ste o ropnom zlome doteraz nepočuli a pochybujete, uložte si do pamäte dnešný deň.

Môžeme dúfať, že sa spomenuté scenáre nenaplnia, respektíve že sa budú napĺňať neskôr a pomalšie. Nemali by sme si ale maľovať ani najmenšie nádeje, že dôsledky ropného zlomu Slovensko obídu a že nebudú veľmi vážne. Slovensko nikdy nebolo dosť bohaté na to, aby malo diaľničnú sieť akú dôverčivým voličom nasľubovali od Mečiara cez Dzurindu a Fica až po Figeľa všetci.  Na takú masívnu misalokáciu zdrojov dnes už po uši zadlžená krajina nemá vôbec. Aspoň pokiaľ má ambíciu zachovať tu ako-tak fungujúce zdravotníctvo a základné a stredné školstvo (keď na to vysoké a vedu už naša „vzdelanostná ekonomika“ dávno úplne rezignovala).  Sľubovať občanom stavbu superdrahých žilinských tunelov na PPP dlh ešte aj v roku 2010 je buď znakom hlbokého nepochopenia možností a perspektív krajiny a sveta, alebo  potrundženého populizmu. Ten  na Slovensku doteraz tradične prislúchal skôr politikom inej cenovej skupiny.