Ľudia nie sú dobrí v dlhodobom pohľade. V každom prípade sa takýto pohľad výrazne mení, v závislosti od nášho vnímania stability. Ak sa spoločne domnievame, že zajtrajšok sa bude podobať dnešku a zároveň sme uspokojili základné potreby, potom dokážeme uvažovať aj o dlhodobejších problémoch a dívať sa na širšie súvislosti.

Naopak, keď sa vyskytnú udalosti s nejasným výsledkom, a ak nemáme istotu v dostupnosti k základným potrebám, potom sa prepych dlhodobého uvažovania vytráca a ocitáme sa v krátkodobom krízovom riadení.

 V ekonomike sa popisuje tento parameter ako zmena v diskontnej miere (discount rate). Ak diskontná miera rastie, znamená to, že budúcnosť je v porovnaní so súčasnosťou diskontovaná strmšie, takže dnešok má oveľa väčšiu hodnotu ako budúci týždeň a takmer nekonečne vyššiu hodnotu, ako vzdialená budúcnosť. Toto bol prirodzený stav vecí počas väčšiny existencie ľudstva.

 Tí šťastnejší v rozvinutom svete žili v období bezprecedentného obdobia bohatstva a relatívneho mieru, takže dlhodobé problémy sa dostali aj do agendy politikov. Starosť o životné prostredie a iné druhy vždy dosahuje maxima v časoch hojnosti, keď diskontná miera klesá a ľudia sa zameriavajú na dlhodobé a obsiahlejšie problémy. Nanešťastie, tento stav pravdepodobne nezotrvá, čo bude znamenať, že životné prostredie nezíska súčasnú úroveň ochrany, ktorá je aj tak nedostatočná, aby dokázala zabrániť neustálej degradácii prírodného kapitálu.

 Nie tú to však iba ťažké časy, ktoré spôsobujú nárast v diskontnej miere, sú to aj časy neistoty. V posledných rokoch sa svet menil tak rýchlo, že ekonomická viditeľnosť sa výrazne znížila. A aj keď trajektória bola väčšinou pozitívna (za predpokladu, že považujete rastúce materiálne bohatstvo pár ľudí za pozitívne), súčasná rýchlosť zmeny bola pre mnohých nepohodlná a vyžadovala si, aby boli ľudia pohotovejší, aby si udržali krok.

 Následkom tejto situácie, počet ľudí, ktorí dokázali využiť situáciu vo svoj prospech klesal a možnosti získania prospechu sa zužovali. Stále viac ľudí a spoločností, a sektorov ekonómie, a dokonca krajín neustále odpadáva za zrýchľujúceho sa kolotoča.

 S tým, ako sa zvýšila neistota, stále väčší dôraz sa kládol na využitie systému pre zabezpečenie rýchleho zisku, a stále menší dôraz sa kládol na produktívne investície, keďže tieto zväčša zabezpečujú zisk v dlhodobejšom horizonte do svete s rýchlym napredovaním. Takýto vývoj trval roky a viedol k súčasným podmienkam hazardného kapitalizmu či ponziho systému financií.

 Systém peňazí, ktoré naháňajú svoj vlastný chvost v zmenšujúcich sa kruhoch je zjavne nestabilný a tvrdila by som, že sa sám zničí pod vzrastajúcim tlakom svojich vlastných protirečení a katabolický (seba-požierajúci) proces prekročil skutočné limity. Pri realizácii tohto procesu sa rýchlosť zmien bude ešte zvyšovať a to bude spojené s narastajúcimi ťažkosťami pre kritické množstvo ľudí.

 Tí, ktorí stratili doteraz, nedosiahli kritické množstvo a ich neutešená situácia bola prakticky neviditeľná pre informačný systém, ktorý píšu tí úspešnejší, ale to sa zmení spolu s dramatickým nárastom počtu ovplyvnených ľudí..

 Dopad na diskontné miery bude ten, že vystrelia smerom nahor z úrovne, ktorá je už aj tak vysoko a ľudia si kolektívne prestanú ceniť budúcnosť. Takýto stav nie je vhodný pre racionálne alebo inteligentné rozhodovanie, alebo pre nasmerovanie na alternatívnu cestu. Ide o psychologické prostredie, ktoré uprednostňuje krízové riadenie a zjednodušujúce reflexívne reakcie. Bohužiaľ, v takejto situácii je kolektívna myseľ ľudí náchylná k zjednodušujúcim odpovediam, ktoré navrhujú populistickí manipulátori, a ľudia majú tendenciu voliť proti svojím vlastným najlepším záujmom.

 To, čo potrebujeme, sú dnešné rozhodnutia, ktoré znížia našu náchylnosť k rizikám systému, ktoré sa vytvárali v posledných 10-ročiach, ak nie dlhšie, a tiež znížiť náchylnosť toľkých ľudí, ako je to len možné. To sa samozrejme ľahšie povie, ako uskutoční. Ak budeme nasledovať rady podľa záchranného člnu The Automatic Earth – zníženie dlhu, vlastniť hotovosť, získanie kontroly nad nevyhnutnými súčasťami života, a čo je najdôležitejšie, budovanie komunity – je to ten najlepší spôsob ako uvoľniť dostatok mentálneho tlaku do budúcna, aby to umožnilo ľuďom oceňovať budúcnosť a dlhodobom horizonte. To je dôležité nielen pre nich samotných, ale aj pre ostatných. Prehnané reakcie ľudí na nepriaznivé udalosti  majú zväčša väčší dopad, ako tieto udalosti samotné.  Potrebujeme urobiť všetko čo je možné na zmiernenie prehnanej reakcie, aby zostali spoločnosti súdržné aj v neistej budúcnosti.

 Pôvodný článok tu.

–––––––––-

Nicol Foss píše pod pseudonymom Stoneleigh a je co-editorka blogu The Automatic Earth. Texty spájajú oblasti financií, energie, životného prostredia, psychológie, populácie a reálnej politiky aby vysvetlili, prečo sa nachádzame v kríze a čo s tým môžeme urobiť. Pred založením blogu Automatická Zem bola editorkou The Oil Drum Kanada, kde písala o ropnom zlome a financiách.

Jej akademická kvalifikácia zahŕňa bakalársky titul z biológie na Carleton univerzity v Kanade (kde sa zamerala na neurológiu a psychológiu), postgraduálny diplom v oblasti kontroly znečistenia vzduchu a vôd, a profesionálne skúšky z práva na anglickej Warwick univerzite. Získala univerzitnú medailu za najlepšieho vedeckého absolventa školy v roku 1988 a cenu za najlepšieho absolventa práva v roku 1997.

Text preložil Alexander Ač. Preklad je súčasťou spoločného projektu JtT a stáleho zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku