Už nie prvý rok sa na vyspelých kapitálových trhoch diskutuje o myšlienke vydávania cenných papierov, presnejšie povedané dlhopisov, ktoré sú naviazané na riziko dožitia. V anglosaskej odbornej terminológii sa označujú slovami Longevity Bonds alebo Mortality-Linked Securities. Voľne sa tieto termíny dajú preložiť ako Dlhopisy dožitia alebo Cenné papiere naviazané na úmrtnosť. Záujem investorov o ne je (zatiaľ) len vlažný. Finančníci a finančné inžinierstvo nesmútia a myslia si, že rozvinutý finančný trh musí mať k dispozícii tento druh cenného papiera. Je dôležitý najmä kvôli poisťovaniu rizika pre dôchodkové fondy a poisťovacie spoločnosti, ktoré sa zaoberajú predajom anuít, teda pravidelných finančných čiastok na dôchodku. Ako prvá navrhla nástroj pre poistenie rizika strát od starnutia obyvateľstva investičná banka CSFB. Vypracovala index dĺžky života, ktorý umožňuje poisťovateľom a súkromným spoločnostiam ušetriť miliardy dolárov.

Zvyšujúca sa dĺžka života je užitočná vec, ale ak sa s ňou nepočíta, môže viesť k veľkým ekonomickým stratám. Myslieť na ňu treba už dnes a určite sa netreba riadiť politickým heslom typu: „Po nás potopa!“ Týka sa to nielen priemyselne vyspelých krajín, ale aj tých, kde trh vznikol len relatívne nedávno. Firmy, ktoré poskytujú služby dlhodobého poistenia života, keď človek začína dostávať pravidelné výplaty nasporenej sumy po odchode do dôchodku, prípade tie, ktoré predávajú klientom súkromné dôchodkové plány trpia pre dlhovekosť už dnes. Stačí, ak dôchodcovia žijú o niekoľko rokov viac a firmy začínajú mať problémy. Nedávno jedna z veľkých britských firiem urobila hodnotenie predpokladaného veku dožitia vlastných pracovníkov, ktorí využívajú jej dôchodkovú schému posledných desať rokov. Výsledkom bolo to, že musela zvýšiť rezervy o pár miliárd britských libier. Čím dlhšie budú ľudia žiť a čím dlhšie to ekonómovia nebudú brať do úvahy, tým väčšie straty súkromných firiem, ale i verejného sektora sa dajú predpokladať.

V roku 1950 v tridsiatich krajinách, ktoré sú členmi Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), priemerný vek dožitia predstavoval 63,7 roka, v roku 2000 to bolo už 77 rokov a v roku 2050 podľa predpokladov tej istej OECD by to malo byť 83,4 roka. To nebude znamenať nič iné ako krízu v priebežne financovanom systéme financovania dôchodkov, teda keď ekonomicky aktívni ľudia platia dôchodky tým, čo nie sú ekonomicky aktívni. Ochrana pred touto hrozbou zatiaľ nie je. Existujú nástroje na zabezpečenie rizika výkyvov úrokových mier alebo situácie na kapitálových trhoch, ale neexistuje finančný nástroj, ktorý by zabezpečoval výplaty dôchodkov pred starnutím obyvateľstva. Hoci CSFB vytvoril index pre starnutie obyvateľstva USA, obchody s podobným aktívom sú len sporadické a nie také systematické ako obchody na peňažnom, alebo devízovom trhu.

Credit Suisse Longevity Index je zostavený na základe oficiálnych údajov vlády USA. Podklady pre zostavenie indexu zhromažďuje konzultačná firma Milliman, ktorá je odborníkom v oblasti poistnej matematiky a zaberá sa metodológiou výpočtu poistných platieb. Firma každoročne obnovuje prepočty potrebné na zostavenie indexu. Index predstavuje očakávanú priemernú dĺžku života pre ženy, mužov a populáciu ako celok. Okrem toho existujú indexy pre vekové skupiny obyvateľov, ktorí majú  50, 55, 60, 65, 70, 75 a 80 rokov. Firmy, ktoré si chcú zabezpečiť svoje pozície v oblasti výplat dôchodkov, môžu na základe indexu uzatvárať kontrakty v závislosti od toho, či reálna dĺžka života prekoná hodnotu indexu, alebo nie.

Pokusy vytvoriť podobný trhový nástroj sú ojedinelé. Pre tromi rokmi finančná inštitúcia Európskej únie European Investment Bank vydala dlhopisy, ktorých veľkosť výnosu závisí od počtu mužov žijúcich v Anglicku a Walese, ktorí mali v roku vydania dlhopisov 65 rokov. Výnosy z dlhopisu sa budú platiť nie viac ako 25 rokov.