Výstava v átriu
Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.
Podľa britskej organizácie Corner House súčasná politika energetickej bezpečnosti nezabezpečí ani energiu, ani bezpečnosť. Táto ...
[Kriteko]
Michal Horváth napísal celkom dobrý text k veci. Ale je tu niekoľko „ale“. Súhlasím, že eurozóna nemá ako vykopnúť Grékov. Nie je ...
[Tiburon]
Kríza žánru | Ekonomika | redakcia | 02.09.2011

V stredu prijalo Portugalsko plán najvýraznejších škrtov vládnych výdavkov za posledných 50 rokov. Urobilo to, aby splnilo podmienky naordinované Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom, výmenou za 78 miliardovú pôžičku z dočasného eurovalu. V tejto fascinácii dlhom, ovládajúcej diskusiu o kríze a jej riešeniach, stojí za to pripomenúť varovné slová ekonóma Paula Krugmana.
Plán drastických škrtov výdavkov presadila stredo-pravá portugalská vláda, ktorá sa dostala ku moci (aj) vďaka verejnej nespokojnosti s drastickými výdavkami, ktoré presadzovala predchádzajúca stredo-ľavá vláda. Tento politický paradox jej dôsledkom faktu, že diskusiu o kríze a jej riešení v Európe ovládla myšlienka „rozpočtovej zodpovednosti“. Bez ohľadu na rozdielne situácie, krajine po krajine je pripisovaná rovnaká anamnéza, a predpisovaný rovnaký liek. „Nadmerný dlh“, a „šetrenie“.
Tento názor má však ďaleko ku „jednomyseľnosti“. Preto uverejňujeme preklad jedného z augustových komentárov pre New York Times od profesora ekonómie a medzinárodných vzťahov na Princetonskej univerzite, Paula Krugmana: Fiscalization Watch.
„Náš dopisovateľ ma informoval, že nemecký minister financií Wolfgang Schäuble, práve v prejave vyhlásil, že krízu v roku 2008 spôsobil nadmerný verejný dlh. V skutočnosti údajne povedal: „V skutočnosti považujú svetoví ekonómovia za nespochybniteľný fakt, že jednou z hlavných príčin – ak nie najdôležitejšou príčinou – turbulencií, a nie len teraz, ale už od roku 2008, je všade vo svete nadmerný verejný dlh.“
V poriadku, môžeme okamžite dokázať, že sa mýli: Spochybňujem to ja, Brad DeLong, Christy Romer, a myslím, že spadáme do kategórie „svetových ekonómov“.
Ale vážnejšie, pozrime sa na plný zoznam krajín, ktoré sa dostali do problémov kvôli dlhom akumulovaným pred krízou – teda nie tých, v ktorých vznikli vysoké deficity v dôsledku krízy. Tu je plný zoznam:
Grécko
Španielsko a Írsko mali na začiatku krízy nízky dlh a rozpočtové prebytky. Finančná kríza v USA predstavovala kolaps dôvery v súkromný dlh, nie verejný dlh. Takže Schäuble si vymýšľa veci, skôr vymýšľa krízu, ktorá nebola, a než aby sa zaoberal krízou, ktorá nastala.
Bohužiaľ, nie je sám. Fiškalizácia príbehu o kríze – trvanie na tom, napriek všetkým dôkazom, že je to všetko o nadmernom verejnom požičiavaní si – sa stala posvätným textom viery na oboch stranách Atlantiku. A táto viera spôsobila a spôsobuje nevysloviteľnú škodu.“
Naposledy pridaný: 05.09.2011 (Oli63)
Diskusia k článku obsahuje 15 príspevkov
Copyright © 2007 - 2012 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872
Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.
Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist