Barack Obama pritvrdzuje. Po polovičatej zdravotnej reforme, ktorá nemohla uspokojiť ľudí, ktorí verili v skutočnú zmenu, prezident odštartoval kampaň na uskutočnenie bankovej reformy vo veľkom štýle. A to pohonom na samotný Goldman Sachs, dojnú kravu Demokratov.

 PR akcia bankovej reformy

 Na začiatok treba pripomenúť, že samotný Obama nepripúšťa akúkoľvek spojitosť medzi výsluchom Goldman Sachs v Senáte a svojou snahou o bankovú reformu. Ústami hovorcu médiám odkázal, že Biely dom nevie o kauze voči Goldmanu zhola nič. Tvári sa, že je to náhodička- proste taká zvláštna časová zhoda. On ide do boja proti Wall Street, naplánuje si kampane po celých USA- poučil sa zo zdravotnej reformy- a proste na začiatku toho istého týždňa SEC/Securites and Exchange Comission- zjednodušene kontrolný orgán obchodov na burze/  rozhodne o podaní žaloby voči Goldman Sachs a rozpúta pohon voči celej Wall Street .

Celá hra na náhodu má zopár chybičiek- žaloba proti Goldman Sachs je jednou z mála, kedy SEC rozhodol v pomere hlasov tri ku dvom, že došlo k nekalostiam a napriek tomu išiel s kauzou na súd. Keď je pomer hlasov tak tesný, väčšinou SEC firmu nežaluje na súde, ale sa s ňou snaží mimosúdne dohodnúť, alebo zahrá vec inak do autu. Na súd SEC doteraz chodil zväčša iba v prípadoch keď bol pomer hlasov 4/1 alebo 5/0. Ďalšie maličkosti- názor, že obchody Goldman Sachs boli ok mali dvaja Republikáni, z nekalého správania ho obviňovali traja Demokrati, vrátane predsedníčky Mary Schapiro, ktorá sa nakoniec rozhodla, že SEC pôjde s kauzou proti Goldmanovi na súd. Schapiro nominoval do funkcie Barack Obama. Náhodička.

Z uvedeného je zrejmé, že celá kampaň proti Goldman Sachs je PR akciou, ktorá má úlohu spropagovať bankovú reformu Baracka Obamu. Podobný obchod, aký je predmetom žaloby SEC voči Goldman Sachs nie je na Wall Street ojedinelý. 

Podstata kauzy

 K dôkazu tohto tvrdenia si treba aspoň v hrubých rysoch objasniť o čo ide v kauze Goldman Sachs. SEC Goldman Sachs obviňuje, že táto inštitúcia predávala svojim klientom derivát, ktorý mohol týmto klientom zarobiť peniaze iba v prípade, ak by pokračoval rast ceny nehnuteľností. Sami bankári v Godlman Sachs však uz v roku 2007 tušili, že krach je doslova za dvermi a masívne “vsádzali” svoje firemné peniaze  na prasknutie bubliny a podľa niektorých analytikov dokonca jej prasknutie urýchlili. Klientom, ktorým predávali derivát “opačného zamerania” o svojich zrejmých pochybnostiach o tomto deriváte - ako i o svojom presvedčení, že trh s nehnuteľnosťami bude padať - pomlčali. Pritom v emailoch, ktoré si medzi sebou vymieňali- tento elektronický vek neopatrným a bohorovným nenahráva- si mädlili ruky, ako na páde nehnuteľností zarobia a prirovnávali sa ku Bohom.

 Kto si ešte nechá poradiť od Goldman Sachs ?

 Tieto emaily ako aj odhalenie celej kauzy nedosiahli iba ten cieľ, ktorý Obama zjavne prvotne sledoval. Áno, aj obyčajní ľudia, ktorí v živote nemali také peniaze, s ktorými by mohli ísť do Goldman Sachs pochopili, že takéto obchody- kauza Goldman Sachs nie je ničím výnimočným- zarábajú miliardy, že investičný banker si to vie zariadiť tak, že nič neprodukuje, nič neriskuje a nakoniec je aj tak vždy v dosť nehoráznom zisku. PR akcia spnila svoj cieľ, väčšinový volič je presvedčený o nutnosti bankovej reformy, ak Republikáni vytrvajú vo svojom odpore, budú mať problém.

Avšak skutočnosť, že investičný bankér nič neprodukuje, lebo sa napriek mastným poplatkom necíti byť zaviazaný poradiť svojmu klientovi najvhodnejší finančný produkt, alebo mu aspoň povedať o pochybnostiach finančného produktu, ktorý mu práve predáva- toto musí byť úder najmä pre samotných klientov Goldman Sachs a iných podobných inštitúcií.

Do Goldamn Sachs, ktorý bol  v čase pochybnej transakcie investičnou bankou, chodili bohatí a vplyvní ľudia ako k lekárovi. Keď idete k lekárovi a pýtate sa ho na liečbu, v podstate sa ho pýtate,  čo by urobil on, ak by mal rovnakú chorobu ako Vy. Veríte, že na základe svojho vzdelania a skúseností Vašu chorobu vylieči, podá Vám ten správny liek alebo Vám aspoň minimálne povie o jeho nežiadúcich účinkoch.

Bohatí a vplyvnú ľudia prišli do Goldman Sachs so svojou bežnou “chorobou”- túžbou aby im ich peniaze zarobili ďalšie peniaze. Dúfali, že inštitúcia so 150 ročnou tradíciou im poradí, čo by robila ona, ak by chcela tiež zarobiť peniaze. Lenže – Goldman Sachs minimálne zradil etiku- je otázkou či neporušil aj zákon- svojho povolania. Podľa obžaloby im poradil produkt, o ktorého škodlivých účinkoch vedel a nepovedal im o ňom. Navyše, Goldman Sachs  si pritom naordinoval investičný prostriedok s presne opačným účinkom. Myslíte, že Goldman Sachs a firmy podobného typu budú naďalej “lekármi” peňazí bohatých a vplyvných “pacientov”? Asi nie.

Tentokrát preto nie je frázou, že strata dôvery je v tomto prípade tá najväčšia škoda. Nie je podstatné- asi okrem pre obvinených- či manažéri Goldman Sachs pôjdu za Madoffom či nebodaj ich stihne osud manažéra Enronu, alebo či bude kauza nakoniec zahraná do autu. Najzávažnejším dopadom tejto kauzy bude, že klienti si praktiky investičných spoločností vyhodnotia ako okrádanie . A nikto sa nenechá okrádať donekonečna- bohatí a vplyvní už tobôž nie. Asi nezájdu rovno do Las Vegas- aj keď gulička rulety je férovejšia lebo nepredstiera že sleduje záujem hráča- ale možnosť, že budú investovať online, bez poradcov a bez mastných poplatkov je dosť pravdepodobná. Najmä v USA, kde chuť k riziku je priamo predpokladom k získaniu bohatstva. A potom v prípade - je relatívne lepší pocit prísť o peniaze kvôli svojej vlastnej chybe, než mať- je jedno či oprávnenú- pifku, že ste boli podvední a okradnutí. Emócie sú vlastné aj klientom investičných bánk- hlavne pri tých peniazoch, ktoré sa tam točia. Keďže ako bolo spomínané, praktiky Goldman Sachs nie sú na Wall Street ojedinelé, nebude prekvapením, ak nedôvera klientov prerastie do celého investičného sektora.

 Zarezanie dojnej kravy a prechod na vegánstvo?

 Obama a jeho Demokrati tak chtiac či nechtiac nezasadili vážny úder len Goldman Sachs ale všetkým investičným bankám pracujúcim na báze poradenstva klientom. Oni zasadili úder najsilnejším, najbohatším spoločnostiam, ktoré možu byť- a v prípade Goldman Sachs aj boli- ich donormi. Sám Obama dostal podľa Opensecrets.org od Goldmanu $994,795 dolárov. Goldman je najväčším korporatívnym donorom Demokratov, u Republikánov je až na štvrtom mieste. Človek, ktorý je stredobodom celého škandálu je zároveň aj človekom, ktorý vyzbieral najviac peňazí pre vplyvného Demokratického senátora Chucka Schumera.

Z tohto uhla pohľadu bude zaujímavé sledovať, či Obama a Demokrati celú kauzu- tak v prípade Goldman Sachs ako i bankovej reformy-  dovedú dokonca, alebo ju nakoniec zahrajú do autu. Vzhľadom na to, že už aj tak vážne poranili svoju dojnú kravu  by bolo politicky prezieravé zakľať ju, pohostiť voličov a potom mäsožravú politickú kultúru radikálne zveganizovať.

Do politickej reči preložené, je pravdepodobné, že Obama a Demokrati sa už tak či tak nebudú v ďalších volebných obdobiach tešiť priazni donorov z bankového sektora a preto by bolo múdre načatú vec dokončiť. To znamená presadiť skutočne dôraznú bankovú reformu i napriek odporu Republikánov, presvedčiť tak voličov že je to iba Obama, ktorý ide s Main Street proti Wall Street a potom dúfať, že to Obamovi a Demokratom zabezpečí volebné hlasy napriek nedostatku finančných prostriedkov na kampaň. V krátkodobom horizonte by to mohlo fungovať- súčasná nenávisť väčšiny voličov voči bankárom z Wall Street je tak veľká, že na tejto vlne sa dá dosurfovať k volebnému víťazstvu tak v Kongresových ako aj prezidentských voľbách.

 Z dlhodobého hľadiska by však výpadok peňazí donorov z Wall Street za súčasných podmienok bol pre Demokratov smrteľný. Peniaze postupne zaberú a ak ich Republikáni budú mať podstatne viac, tak nakoniec vymyjú mozgy väčšiny voličov.

Obama preto musí dúfať, že jeden z piatich “republikánskych “ sudcov Najvyššieho súdu ešte počas Obamovej administratívy podá demisiu a tak sa nakoniec podarí navrhnúť zákon obmedzujúci finančné prípsevky korporácii na politickú kampaň aspoň znovuobnovením McCain- Feingoldovej reformy.

 PR divadielko z úvodu ako aj skúsenosti s politikmi síce nahrávajú skeptikom, ktorí len mávnu rukou a budú tvrdiť, že ruka ruku myje a politik v pseudodemokratickej-rozumej oligarchistickej- spoločnosti nepotopí veľkého hráča, ktorý mu zaplatí kampaň a dokáže mu vyhrať voľby. Avšak vyššie naznačené dôsledky, hroziaca strata dôvery klientov a zisku, z toho prameniaci hnev investičných spoločností pre Demokratov a Obamu môžu znamenať, že cesty naspať niet a vopred sa ísť musí. Skutočnosť, že si Obama vybral za obeť svojej PR akcie práve dojnú kravu Demokratov Goldman Sachs vyráža dych a naznačuje, že prezident to tentokrát naozaj môže myslieť vážne. Všetko nasvedčuje tomu, že vie čo spustil a že buchnutím na pokerový stol s cinkutými kartami investičných bankérov rozohral svoju vlastnú dosť divokú- ale sympatickú- politickú ruletu. 

Autor je Senior editor tlačovej agentúry World Business Press Online v USA- jeho tvorbu si môžete prečítať aj na www.zolomikes.sk