V Davose, kde práve dorokovali svetové ekonomicko-politické elity, dostal špeciálnu cenu brazílsky prezident Lula, ktorý rád chodí na Chavezovské socialistické demonštrácie a objíma sa s Iráncami. Medzinárodní bankári sa vo Švajčiarsku klaňali čínskym komunistom a dychtivo čakali kedy už preberú od USA ekonomické kormidlo.

Washington poslal do Álp len druhú politickú triedu, a Obama svojim jednostrannými (hoci pekne znejúcimi) vyhláseniami o bankovej regulácii naznačuje čo si myslí o celosvetovej koordinácii v tejto otázke.

Bankárom sa tento izolacionizmus zas hodí a tvrdia, že nové dane akceptovať budú, ale musí sa na tom dohodnúť celý svet, čo je zas nemožné. Vlády si budú svoje finančné vlajkové lode chrániť a keď sa potenciálny výber nových daní (majú sanovať ďalších krach bánk) presunie na ich úroveň, zas sa budú hádať o pomeroch a príspevkoch do fondu, pretože banky obchodujú, a teda môžu narobiť škody, celosvetovo. Doterajšie pravidlá Bazilej (regulácia bankovej činnosti) sa tvorili 12 rokov, oveľa rýchlejšie to nebude ani teraz.

Ďalšou horúcou témou bolo zmenšiť banky, čomu zas pôvodcovia krízy zúrivo odporovali, lebo práve ich veľkosť im umožňuje špekulovať a kasírovať tučné provízie. Tu sa debata nepohla nikam a nič konkrétne nevieme ani o plánovanej prísnejšej kapitálovej primeranosti finančných ústavov.

Klimatické zmeny v Davose už každého nudili, Sarkozy sa zúrivo vyštekal na finančný kapitalizmus, Putin na dolár a Peking s asertívnym úsmevom prisľúbil, že skúsi vyvážať menej (aby bola svetové obchodná rovnováha), ale určite to ešte pár rokov potrvá.

Skromnosť ,,a la Blair pre irackým tribunálom v Londýne,, vo Švajčiarsku predviedli medzinárodní bankári, keď im liali vedrá špiny na hlavu Sarkozy aj Číňania. Finančné elity mali čas si kajúcny postoj natrénovať, nič ich to nestojí a fakticky zatiaľ, okrem toho, že si naveľa naveľa zrušili nejaké bonusy, ustupovať nemuseli. Uvidíme kam až, a či vôbec, ich potlačí Obama.

Autor je spravodajca World Business Press Online v Londýne