Banka Northern Rock bola práve (dočasne) znárodnená britskou vládou, aby sa predišlo jej krachu a veciam s tým súvisiacimi - predbežný odhad štátom poskytnutých garancií je 72 miliárd eur. IKB Deutsche Industriebank: jej štátom organizovaná záchrana pred krachom stála zatiaľ 7,6 miliárd eur. Keď Citigroup napriek kolosálnemu kapitálovému navýšeniu urgentne potrebovala ešte 9,8 miliárd eur, prišli zo suverénnych (teda štátom vlastnených) fondov Singapúru, Kuwaitu a od saudského princa Al-Waleeda.

Na dodatočných 4,5 miliárd eur pre Merril Lynch sa popri japonskej banke Mizuho cez svoje suverénne fondy zložili aj Kuwait a Južná Kórea. 10% kapitálu Morgan Stanley z toho istého dôvodu prešlo do čínskych rúk. A v neposlednom rade: v hodine dvanástej americká centrálna banka práve bezprecedentným zásahom pred krachom zachraňuje banku Bear Stearns – výška Federálnou rezervou garantovaného úveru sa vyšplhala na 300 miliárd čo aj tak nezabránilo tomu, aby sa Wall street nezačal obávať najväčšej finančnej krízy od 30 rokov minulého storočia.
Hypotekárna kríza, ktorá vypukla v Spojených Štátoch Amerických, neznamená len zmiznutie týchto prvých kolosálnych súm z aktív tých najprestížnejších bankových domov (ktorým ešte stále mnohí slovenskí stúpenci mimoriadne rizikového podnikania s odvodmi veria viac, ako štátu, ktorý síce dané firmy krvopotne zachraňuje pred krachom z peňazí daňových poplatníkov), ale aj celú reťaz negatívnych dopadov na ekonomiku naprieč planétou, ktoré sa viac alebo menej, ale vždy nepríjemne, dotknú každého z nás.
Nik presne nevie, ako hlboko súkromné banky a investičné fondy (vrátane tých dôchodkových) trčia v hypotekárnom močiari. Aj keď americká centrálna banka znižuje úrokové sadzby až sa Bernankemu z kečky parí (behom pár mesiacov z 5,25% na 3%, s výhľadom na 2% najneskôr do konca roka 2008), nepremieta sa to do nárastu vzájomnej dôvery na medzibankovom trhu. Aj preto Európska centrálna banka súkromnému sektoru požičala najprv 94,8 miliárd eur (na porovnanie: po teroristickom útoku na newyorské dvojičky si ukľudnenie paniky od ECB vyžiadalo „len“ 69,3 miliárd eur), a pod tlakom okolností pripravila ďalších 348,6 miliárd eur... Aj preto Bernanke ohlasuje, že ak bude treba, bude úrokové sadzby znižovať aj naďalej, tiež v dosiaľ nevídanej miere rozširuje refinancovanie mechanizmy, ktorými súkromným bankám poskytuje potrebnú likviditu, a ako o život volá na pomoc vládu: FED totiž vyčerpala všetky svoje možnosti a situácia je mimoriadne vážna.
Bush obratom ohlásil 146 miliárd dolárov daňových úľav. Za prvé: je otázne, kto bude už priepastný a, v dôsledku pokračujúcich vojenských avantúr Bushovej administratívy a prudko sa šíriacej finančnej krízy, ešte narastajúci deficit amerických verejných financií vôbec schopný zafinancovať. Za druhé: je to ako pľuť proti tajfúnu.
V najlepšom prípade sa veľká časť  kontingentu ľudí neschopných splácať hypotéky prevalí behom mesiacov marec a apríl. Ale už teraz sa aj v sektore spotrebiteľských úverov roztáča špirála platobnej neschopnosti. Podľa prvých odhadov len v Spojených Štátoch bezprostredne hrozí krach 200 malých a stredných bánk. Hneď po bankách sú na rane poisťovne špecializované na cenné papiere, okrem hypotekárnych derivátov predovšetkým na zabezpečenie rizík spojených s investovaním do komunálnych obligácií, tzv „monolines“. Znehodnotenie „monolines“ sa okamžite premietne do znehodnotenia ďalších, doposiaľ hypotekárnym tsunami nedotknutých aktív najrôznejších finančných domov. Ak už teraz centrálne banky ťahajú z posledného, čo budú môcť spraviť, keď bude špirála znehodnocovania aktív pokračovať?
Prvá rétorická otázka: ak finančná kríza dokáže zmietnuť nielen banky, nielen investičné fondy, ale aj poisťovne, akými garanciami vlastne disponuje potencionálny slovenský dôchodkový sporiteľ?
Druhá rétorická otázka: hrá súčasná vládna garnitúra mŕtveho chrobáka, aby nechala padnúť viac ako milión reklamou zmanipulovaných alebo mamonou zaslepených občanov brutálne na vlastný nos s tým, že potom bude už snáď konečne radikálny rez do kasína menom DSS politicky priechodný?
Súbežne s krízou na finančných trhoch sa spúšťa reálna hospodárska recesia. Chýbajúca likvidita a nedôvera medzi bankami najprv predražuje, a následne znižuje poskytnuté úvery. Ako prvé začali padať tzv. „private equity funds“: Carlyle (prezývaný aj ako „fond klanu Bushovcov“), Blackstone... Za účelom nadobudnutia čerstvých finančných prostriedkov sa na trhu musia začať masívne predávať aj priemyselné aktíva, čo v kontexte chýbajúcej likvidity znamená ďalší prepad burzových indexov a ďalšie znehodnotenie aktív, tentoraz aj s očakávanými ťažkosťami pre priemysel a služby, a následným prepúšťaním, znižovaním dopytu, kúpyschopnosti, a teda ďalšieho hospodárskeho prepadu. Kríza sa rozširuje a ďalej roztáča.
Otázka nie je len, že kedy to schytajú aj slovenské DSSky, ale kedy, a či vôbec, viac ako miliónu Slovákov vlastne dôjde, čo sa im to priamo pred nosom deje.