Pred dvomi týždňami skončila v poradí už 16. klimatická konferencia Spojených Národov (COP-16). Ak ste prestali tieto mega-konferencie počítať, nečudujem sa vám.

Minulý rok to bola dánska Kodaň so 193 zúčastnenými krajinami, tento rok je to mexický Cancún s takmer 200 krajinami. V Kodani sa nedohodlo takmer nič, klimatická legislatíva v USA je na mŕtvom bode  a globálny ekonomický vývoj vyhliadky na akúkoľvek viac či menej zmysluplnú dohodu tento rok iba zhoršuje.

 Dlhová kríza sa naďalej šíri

Kto by myslel na znižovanie emisií skleníkových plynov v čase najväčšej povojnovej ekonomickej recesie? A tá sa zďaleka neskončila, práve naopak sa zdá, že to najhoršie máme ešte len pred sebou. V Európe sa totiž úspešne šíri dlhová nákaza, ktorú trhy nehodlajú tolerovať. Rizikové prirážky (úroky) na 10-ročné vládne dlhopisy napriek sľúbenej finančnej pomoci a tzv. eurovalu rastú a dosahujú rekordných hodnôt od vzniku menovej únie v Grécku, Írsku, Portugalsku, Španielsku a podobným problémom, aj keď zatiaľ v menšom rozsahu čelí Belgicko, Taliansko, či dokonca Nemecko. „Nemecko nemôže pokračovať v zachraňovaní ostatných bez toho, aby samo zbankrotovalo,“ povedal profesor ekonómie Wilhelm Hankel  z Frankfurtskej univerzity. Takmer finančne aj energeticky na dne je aj Veľká Británia. Niet sa čo čudovať, že zaznieva stále viac „katastrofických“ hlasov o možnom rozpade európskej menovej únie. Finančné pôžičky nič neriešia, iba celý problém zhoršujú a nevyhnutné opatrenia odkladajú do budúcnosti. Prečo? Pretože splácanie úrokov vyžaduje ekonomický rast (tj. rast spotreby) a ten v období ropného zlomu nie je možný. A čo sa stane s ekonomikou, v ktorej viac ako 95 % bohatstva vytvárajú úvery, ak sa vytratí dôvera v schopnosť tieto úvery splácať? Len pre predstavu, „záchrana“ Írska znamená zvýšenie už tak obrovského dlhu o ďalších 30 000 dolárov na každého žijúceho Íra bez započítania 5,8 % úroku. A to sme sa ešte nedostali k USA, kde vládny dlh vzrastie každý deň o 5 miliárd dolárov. Je teda v takejto situácii vôbec možné hovoriť o ďalších reguláciách priemyslu, keď rovnaká snaha je extrémne ťažká aj pri rastúcej ekonomike?

 Vplyv finančnej krízy na emisie skleníkových plynov

Je zrejmé, že finančná kríza mala výrazný dopad na emisie skleníkových plynov. Podľa posledného mapovania globálnych emisií oxidu uhličitého (CO2), klesli svetové emisie tohto plynu v roku 2009 o 1,9 % oproti doteraz rekordnému roku 2008. To sa môže zdať vzhľadom na veľké ekonomické problémy pomerne málo. Avšak iba do chvíle, než si uvedomíme ďalšie skutočnosti. Emisie CO2 Veľkej Británie klesli až o 8,6 % a podobné čísla platia aj pre zvyšok EÚ, Japonsko a USA. Naopak, emisie štátov rozvojových ekonomík výrazne vzrástli, napríklad v Číne o 8 % a v Indii o 6,2 %. Čína sa stala najväčším spotrebiteľom energie na svete a dnes spotrebuje takmer 50 % uhlia na svete, kým ešte v roku 2000 to bolo iba 30 %. Podľa hlavného autora štúdie o globálnych emisiách CO2, profesora Pierra Friedlingsteina, je pokles emisií menší v dôsledku menšieho poklesu HDP a menšieho poklesu uhlíkovej intenzity HDP, ako sa pôvodne očakávalo. Podľa Friedlingsteina poklesla uhlíková intenzita svetového HDP (teda množstvo CO2 na jednotku HDP) iba o 0,7 %, pričom dlhodobý priemer je 1,7 %. Určité ekonomické oživenie ekonomiky by podľa odhadov mohlo tento rok viesť k úrovni emisií dosahujúcej, alebo dokonca prekračujúcej úroveň z roku 2008. Jednou z mála pozitívnych správ o stave globálnych emisií CO2 je výrazný prepad odlesňovania, najmä v tropických oblastiach.  Miera odlesňovania od roku 2000 poklesla v porovnaní s predošlým desaťročím až o viac ako 25 %.  Podľa profesorky Corinne le Quére z Východoanglickej univerzity „po prvý krát v histórii rozširovanie lesov v miernom pásme viac ako kompenzovalo odlesňovanie v tropických lesoch.“

 Hrozí prechod na uhlie a nekonvenčné zdroje ropy?

Podľa nových plánov austrálskej vlády by mala ťažba uhlia v štáte Queensland vzrásť v priebehu nasledujúcich 20 rokov až o 80 %. Nie nadarmo sa Austrália považuje za uhoľnú Saudskú Arábiu. Ťažba uhlia sa v Číne zdvojnásobila za neuveriteľných 6 rokov. Je viac ako zrejmé, že jednoduchšie je postaviť a udržať v prevádzke uhoľnú, ako jadrovú elektráreň. A hoci Čína plánuje masívne investovať do jadrovej energetiky (do roku 2050 chce zabezpečiť viac energie z jadra, ako celý svet dnes), skutočnosť je taká, že dnes viac ako 80 % výroby elektrickej energie pochádza z uhlia. Navyše, za posledné tri roky globálne množstvo energie z jadra kleslo a jadrový priemysel trpí akútnym, prehlbujúcim sa a celosvetovým nedostatkom odborníkov. Nuž, nie každý má záujem študovať jadrovú fyziku.

 Spolu s tým, ako rastie cena ropy, rastú aj nádeje na rozširovanie ťažby tzv. nekonvenčných zdrojov ropy. Ide najmä o technológie ťažby ropných pieskov a bridlíc a skvapalňovanie uhlia a zemného plynu. Tieto zdroje energie majú rovnaký problém, ako uhlie. Emisie CO2 na jednotku vyrobenej energie sú veľmi vysoké, dokonca vyššie ako samotnej ropy. Ďalší problém, ktorým uhlie netrpí, je pomerne nízka energetická návratnosť týchto technológií. To znamená, že aby sme z nich získali toľko energie ako z ropy (ktorú sa tieto zdroje snažia nahradiť), potrebujeme ich vyťažiť niekoľko-násobne viac. To výrazne zvyšuje ich finančné náklady a výrazne znižuje rýchlosť, akou ich dokážeme získavať. V súčasnosti jednoducho neexistuje, a to treba neustále opakovať, energetická náhrada ropy (a ani uhlia). Možno najväčšou iróniou je, že ak máme naozaj zachovať stabilné a obývateľné podnebie aj pre nasledujúce generácie, je potrebné akékoľvek emisie z uhlia zastaviť v priebehu nasledujúcich 20 rokov a nekonvenčné zdroje vôbec nevyužívať. Považovať obnoviteľné zdroje za náhradu ropy nemá praktický význam, pretože vietor aj slnko nám poskytujú prevažne elektrickú energiu. Elektrifikácia automobilovej dopravy v dnešnom rozsahu je v nedohľadne a to aj v prípade, ak si odmyslíme súčasné ekonomické problémy.

 Oteplenie o 2 °C – príliš veľa?

Zdá sa, že medzi súčasnými politikmi panuje, aspoň rétorická zhoda, že je potrebné a možné obmedziť globálny nárast teploty vzduchu na 2° C oproti priemeru pred priemyselnou revolúciou. Na obranu politikov je treba povedať, že hodnota oteplenia o 2 °C má aspoň nejaký základ v poznatkoch klimatológie. Ešte donedávna sa väčšina vedcov domnievala, že tento limit by mal s určitou istotou zabrániť spusteniu nezvratných a rozsiahlych zmien podnebia, ako je roztopenie časti Grónska a Západo-antarktického ľadovcového štítu, rozsiahlemu odumieraniu amazonského lesa a jeho premene na savanu, úplnému roztopeniu Himalájskych ľadovcov, či kolapsu Golfského prúdu. Horšie je to s tvrdením, že takéto obmedzenie oteplenia je reálne možné. Každým dňom je stále viac zrejmé, že možné nie je a posledné číslo časopisu Kráľovskej britskej spoločnosti je venované dopadom oteplenia o 4 °C.  Kevin Anderson z Tyndallovho centra pre výskum klimatickej zmeny v tomto čísle časopisu píše: „Táto analýza predpokladá, že napriek vyjadreniam vysoko postavených politikov o opaku, je dnes iba veľmi malá alebo žiadna šanca dosiahnuť oteplenie na alebo pod úrovňou 2 °C.“ Anderson ďalej uvádza, že dopady spojené s oteplením o 2 °C boli posunuté smerom nahor, a takáto klimatická zmena spadá do oblasti medzi nebezpečnú až extrémne nebezpečnú klimatickú zmenu. Niet divu, veď jeden z najteplejších rokov za posledných najmenej 130 rokov dáva za pravdu. Amazóniu postihlo historické sucho, už druhé v priebehu 5 rokov, Rusko postihla vlna horúčav, ktorá nemá v historických záznamoch obdobu, Pakistan postihli rekordné záplavy a USA zasiahla v októbri jedna z najrozsiahlejších tlakových níží v histórii meraní. Podľa britského Oxfamu zahynulo priamo na extrémy počasia dvojnásobne viac ľudí ako za rovnaké obdobie v roku 2009. Zdá sa, že sa nachádzame vo zvláštnej situácii: zlé je, keď emisie CO2 znížime, a zlé je, keď ich neznížime.

Diskusiu s Alexandrom Ačom a Jurajom Mesikom o klimatických zmenách si môžete pozrieť na TVJetotak: http://www.jetotak.sk/videoarchiv/tvjetotak-o-klimatickom-kankane-a-klimatotrockistoch-karioke-s-alexandrom-acom-a-jurajom-mesikom-

Text vychádza v rámci spoločného projektu JtT a stáleho zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung. Jeho obsah nemusí nevyhnutne vyjadrovať názor FES-u.

Súvisiace články:

• A čo ak sa Zem netočí? Prečo nevzdelaní ľudia milujú konšpiračné teórie
• Diskontovaná budúcnosť