Meniace sa podnebie, stúpajúce letné teplotné extrémy, nekvalitné kancelárske a bytové objekty z ktorých sa stávajú skleníky nás stále častejšie nútia uvažovať nad kúpou klimatizácie. Je však klimatizácia naozaj taká výhodná? Má klimatizácia iba pozitívne účinky na naše zdravie keď nás ochladzuje v horúcich dňoch? Nie je klimatizácia len ďalší prostriedok na zhoršenie účinkov prebiehajúcich klimatických zmien?

Extrémne teplé počasie rozpaľuje aj naše budovy. Vďaka nášmu nesprávnemu prístupu k vetraniu a kvôli stavebno-technickým nedostatkom stúpajú cez deň teploty prevyšujúce 30°C. Často v panike ľudia nakupujú drahé a často neefektívne klimatizácie, aby si mohli byt a kanceláriu ochladiť o pár stupňov. Zároveň si však neuvedomujeme, že tieto prístroje roztápajú našu klímu ešte intenzívnejšie a rýchlejšie.

Málokto z nás si vie predstaviť aký extrémny šok pre naše telo môžu teplotné prechody medzi 30°C vonku a klimatizovaným priestorom o teplote 18-20°C spôsobiť. Telo potrebuje istý čas na to aby si na vysoké teploty v našom okolí zvyklo. Nastaví sa, postupne spustí potrebnú termoreguláciu a prispôsobí sa vyšším teplotám. Prudký prechod do studeného prostredia spôsobuje telu šok. To čo si náš organizmus nastavoval nejakú dobu je zrazu zbytočné a telo sa logicky snaží prestaviť termoreguláciu naspäť. Tieto zmeny však neprebiehajú bez námahy, ktorá má vplyv na imunitný systém a náš organizmus prudké zmeny nesmierne vysilujú.

Odborníci na energiu z organizácií panSol a o.z. ZA MATKU ZEM odporúčajú, ako je možné si vystačiť v stále horúcejších letných dňoch aj bez klimatizácie. Aká teplota je vo vnútorných priestoroch, silno závisí od správania sa užívateľa bytu. Nasledujúce pravidlá správania sa by mali byť čo najdôslednejšie dodržované:

1. Dvere a okná zatvorené, pokiaľ je vonku teplejšie než vo vnútri. Čo znamená vetrať len v chladnejších nočných a ranných hodinách, ale zato intenzívne. V nočných hodinách sa musí odvetrať cez deň nahromadené teplo.

POZOR, prievan vznikajúci pri otvorených oknách klame. Zatiaľ čo vnikajúci teplý vonkajší vzduch nepozorovane zaplňuje budovu zhora i zdola, spolu s ním sa takisto von pohybuje ešte chladný vnútorný vzduch, čo sa obyvateľom zdá príjemné. Až keď je celá budova naplnená teplým vzduchom, začne byť pre obyvateľov citeľne teplejšie. Potom je už ale neskoro, lebo teplý vzduch už ohrial strop, podkrovie a vrchné časti stien a tieto časti potom nemilosrdne sálajú teplo.

2. Zatiahnuť ochranu proti slnku – v nepoužívaných miestnostiach úplne. Aj vo využívaných miestnostiach by mali byť rolety stiahnuté a to tak, aby ste si ešte vystačili bez umelého osvetlenia.

3. Úplne vypnúť nepoužívané elektrické spotrebiče (lampy, tlačiarne, video, TV....) a nenechávať ich ani v STAND-BY móde. Veľa prístrojov spotrebováva elektrinu a tak vyžaruje teplo.

4. Zmrazené a chladené jedlo nezohrievať na šporáku alebo v mikrovlnnej rúre, ale nechať včas rozmraziť vopred.

Overte si, či je budova pripravená na leto:

Kvalitná tepelná izolácia ušetrí v zime energiu na vykurovanie a v lete je najlepším predpokladom, že vo vnútri zostane príjemný chládok.

Všetky okná orientované od východu cez juh až po severozápad by mali byť bezpodmienečne vybavené vonkajšou možnosťou zatienenia, ktoré môže úplne zabrániť preniknutiu priameho slnečného žiarenia do vnútorných priestorov.

Pri plánovaní nových stavieb je nutné brať do úvahy:

·      Plánovanie stavby s dostatočne masívnymi stenami a stropom s dostatočným priestorom pre hromadenie tepelných más, aby sa budova nerozpálila už pri malom prívode tepla.

·      Veľké sklenené plochy spôsobujú problémy v lete s prehriatím, v zime zvyšujú pri chybnej orientácii aj spotrebu energie. Sklenené plochy na južnej strane by nemali predstavovať viac ako 50% plochy fasády. U ostatných smerov by sklenené plochy nemali byť väčšie než je potrebné pre prirodzené osvetlenie miestnosti.

·      Na slabšie chladenie budovy môžete použiť tepelné čerpadlá, ktoré v zime používame na doplnkové kúrenie a v lete môžeme použiť na doplnkové chladenie. Oproti klimatizácii je toto chladenie prakticky bez spotreby energie, aj keď sú vstupné náklady vyššie.

·      Vetracie zariadenie s rekuperáciou tepla (využitím odpadového tepla) môže v lete privedený čerstvý vzduch trochu ochladiť a tým brzdiť prívod tepla pri vetraní.

Je tiež dôležité si uvedomiť, že klimatizácie spotrebúvajú veľa energie, a tým len zhoršujú klimatické zmeny. Spotrebúvajú fosílne zdroje a navyše vyťahujú teplo von čím ohrievajú prostredie okolo budov.

Za určitých okolností (z hľadiska spotreby energie) je možné akceptovať aj klimatizácie – pokiaľ využívajú elektrinu zo slnka (cez fotovoltaické články). Aj tak zapíname klimatizácie väčšinou až keď je vonku horúco „kvôli Slnku“. Je však dôležité aby teplotný rozdiel medzi vonkajším prostredím a klimatizovanou miestnosťou nebol vyšší ako 7-8°C. Klimatizácie by sme tiež nemali používať viac ako 4 hodiny denne. Ak trpíme chronickými ochoreniami, je lepšie sa účinkom klimatizácie vyhnúť, alebo ju používať iba krátkodobo. Negatívne následky klimatizácie nepociťujeme hneď, ale často po dlhom období. Ak už musíme klímu použiť, tak na hodinu – dve. Za túto dobu dokážeme teplotu v kancelárii ochladiť na takú úroveň, aby sa nám pohodlne pracovalo. Pokiaľ odchádzame z klimatizovanej miestnosti, je potrebné telo na tento prechod postupne pripravovať a to platí aj opačne. Klimatizácia by tiež nemala nikdy smerovať priamo na nás a je dôležité mať takisto správne nastavenú vlhkosť vzduchu v miestnosti. Ideálna vlhkosť zo zdravotného hľadiska aj hľadiska tepelnej pohody je medzi 55-65%.

Dlhodobejšie používanie klimatizácie spôsobuje malátnosť, únavu a postupne sa cítime ako keď na nás lezie choroba. Je to len logická reakcia tela na neprirodzené zmeny teploty prostredia. Veľkým rizikom je vystavovať klimatizovaným priestorom deti. Imunitný systém sa deťom len dotvára a pôsobenie klímy by mohlo znamenať jeho vážne ohrozenie. Pri prieskumoch bolo najviac ochorení zistených pri používaní zariadení, ktoré fungujú na vodnom princípe. Určite je tiež dôležité poznať vlastný zdravotný stav, reakcie nášho tela a neprekračovať hranice jeho možností. Väčšina ľudí však zistí negatívne reakcie až vtedy, keď už niečo nie je v poriadku.

Autor je koordinátorom programu Energia o.z. ZA MATKU ZEM

Koordinátor Slovenskej klimatickej koalície

www.zmz.sk, www.klimatickezmeny.sk, www.alternativy.sk, www.usporyenergii.sk