JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

CETA – Pyrrhovo víťazstvo

Európska komisia nakoniec pretlačila dohodu CETA napriek veľkým výhradám viacerých vlád a napriek silným sociálnym protestom. O sile ...

[Joachim Becker]

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Odporovať Číne je strategický záujem Slovenska

Čína nie je a ani tak skoro (ak vôbec) nebude najväčšia ekonomika sveta, Európska Únia je. Kto to nevie nerozumie ekonómii ani politike. ...

[Peter Weisenbacher]

Kríza dôvery

Kríza žánru | Ekonomika | Peter Javůrek | 27.03.2009

_ma_small

Podľa šéfa Medzinárodného menového fondu Dominique Strauss-Kahna svet nemá šancu vybŕdnuť z „vážnej ekonomickej krízy“, kým sa neozdraví finančný sektor. Podľa MMF kríza dostane milióny ľudí do chudoby a nezamestnanosti a hrozí riziko sociálnych nepokojov, dokonca vojen. „Otvorene povedané, situácia je strašná,“ citovali slová šéfa MMF na pôde Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve v pondelok svetové agentúry.

Samozrejme, varovanie o sociálnych nepokojoch a hrozbách vojen sa týka predovšetkým rozvojových krajín, pretože keď kríza dorazí k nim, „milióny ľudí upadnú naspäť do chudoby a útrap“.

Čo dodať? Pravda-pravdúca. Akurát, že „nepriatelia kapitalizmu“ majú zasa o jeden argument naviac. Pretože, nebol to popri Svetovej banke práve Medzinárodný menový fond, ktorý v 80. a 90. rokoch dramaticky menil socio-ekonomické mapy rozvojových krajín? Neboli to práve tieto inštitúcie, ktoré mali na žiadosti (aj) rozvojových krajín o pomoc po isté dosť dlhé obdobie jednu jedinú odpoveď: „Najprv sprivatizujte všetko, čo sa dá a okrešte verejný a štátny sektor na absolútne minimum!“...?

Nie je tajomstvom, že MMF bol pod paľbou kritiky mnohých svetových ekonómov ešte dávno pred tým, než vybuchla americká hypotéková bublina. Tak, ako bol niekoľko desaťročí americký Fed (centrálna banka) baštou neoliberálnej ekonomickej politiky doma, boli MMF a SB jeho „misionármi“ vo svete. To neznamená, že z nich treba robiť vrahov a záškodníkov: medzinárodné finančné inštitúcie zohrali v mnohých prípadoch stabilizačnú úlohu a v mnohých regiónoch si môžu azda robiť aj čiastkové zásluhy o rozvoj demokracie. Lenže – a práve dnes sa to ukazuje – nie všetky politiky týchto superbánk boli vhodné aj do zlého počasia.

Vlády tých krajín, ktoré sa sotva začali odlepovať od prahu chudoby, sú dnes zoči-voči kríze bezmocné. Okrem iného aj preto, lebo svojho času poslúchali dobré rady, a dnes nemajú ako a čím svojim ekonomikám pomôcť odvrátiť katastrofu. Strauss-Kahn má pri hodnotení dnešnej situácie pravdu. Akurát, že jej vedľajším účinkom bude (a to ešte v tom lepšom prípade) nové puto závislosti mnohých slabých ekonomík na politike nadnárodných inštitúcií typu MMF. Lenže na to, aby medzinárodnú pomoc (aj s novým súborom podmienok) prijali, bude musieť byť zachovaná ich dôvera v užitočnosť takej pomoci. Keď sa dnes toľko hovorí o „kríze dôvery“, tak toto je jej ďalší možný prejav. Ak sa dôvera rozvojového sveta v medzinárodné inštitúcie stratí a rýchlo neobnoví, na mnohých miestach môžu naozaj povstať nové nacionalistické tyranie a nové vojny, ako zámienky pre „obnovenie poriadku“.

To je, čo sa „krízy dôvery“ týka, naozaj tak trochu začarovaný kruh. Lenže ani my, obyvatelia šťastnejších zákutí zemegule, nie sme ušetrení svojho vlastného začarovaného kruhu.

Strauss-Kahn má totiž pravdu aj čo sa týka nevyhnutnosti zachrániť finančný sektor. Ak sa zastaví kolobeh peňazí v našej modernej „prírode“, zastaví sa postupne, ale naisto, všetko ostatné. Tak to u nás funguje. Tak sme si to postavili. Život na úvery vyvolal zlaté časy úverového biznisu. Čím viac hypoték, čím viac kreditných kariet v peňaženkách ľudí, tým viac bánk a ich pobočiek. A tým väčšie aj príjmy štátov. A tak sme sa všetci navzájom podporovali (banky ľudí, vlády banky, ľudia vlády), až to začalo praskať vo švíkoch. Lenže, aká je jediná možná cesta von, „bez porušenia podstaty látky“? Zachovať kolobeh peňazí, zachovať spotrebu a zachovať banky, ktoré budú na tú spotrebu ľuďom požičiavať.

Možno, že keď si raz konečne navzájom všetci všetko požičiame (banky nám, vlády bankám, my vládam – a všetci dohromady bankám, vládam a ľuďom v rozvojom svete), zistíme, že už ani nemá zmysel niečo si vracať. Pravdaže, takáto utópia nenastane. Keď už pre nič iné, tak preto, lebo vždy sa objaví čosi nové, kvôli čomu „sa oplatí“ požičať si. Aj to je zabudované v mašinke, v ktorej žijeme.

 Dnes to ešte, zatiaľ, môže byť hoci aj taká ošúchaná vec, akou je nové auto: ľudia si nekúpia napríklad nový nábytok do bytu, nové šaty, alebo – nedajbože – neodložia si na horšie časy. Radšej si kúpia autíčko v najnovšej štátnej „akcii“. Ako tento týždeň otvorene uznal aj náš super sociálny premiér, pre našu ekonomiku „akcia šrotovné“ nemá význam. Vyjadrujeme tak ale vraj našu solidaritu s ostatnými európskymi ekonomikami.

Neviem ako vy, ale my, čo si ešte pamätáme na reál-socialistické „fondy solidarity“, máme o čom premýšľať. Vtedy sme sa skladali na tie krajiny, ktoré potom neskôr čerpali z iných fondov – napríklad MMF. Dnes musí MMF rozmýšľať, ako u nich odvrátiť hrozbu rozvratu a chudoby. My dnes už vyjadrujeme solidaritu napríklad 80-miliónovému Nemecku. To nám na oplátku sľubuje, že (zrejme za patričný obolus v podobe daňových úľav) nepreruší výrobu autíčiek, nákupom ktorých mu vyjadrujeme solidaritu.

A vraj kríza dôvery. Kým potečú peniaze, dôvera bude, priatelia. Aj keby na chleba nebolo.

Článok vyšiel v týždenníku Žurnál

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 54 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 03.04.2009 (s)

Diskusia k článku obsahuje 3 príspevkov


Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist