V jednej z najrozkošnejších kníh úpadkovej ženskej literatúry „Mary a ja" Betty McDonaldová s vtipným nadhľadom popisuje obdobie obrovského rozmachu nákupov na úver v Amerike dvadsiatych rokov minulého storočia. Betty na rozmarné nákupy zbytočností doplatila nočnými morami o sliediacich veriteľoch, americká ekonomika sa z márnivosti obdobia jazzu a Art Deco spamätávala dlhým obdobím veľkej hospodárskej krízy.

V ére hypoték, lízingov a kreditiek, v dobe, keď každý Slovák dlží bankám priemerne 45 tisíc korún, vám v médiách plných inzercie od finančných inštitúcií nikto nebude podrobne vysvetľovať, že mať dlhy je nebezpečné. A nielen pre vrstvu chudákov, reprezentovanú mojimi rovesníkmi, ktorí si za stotisícovú pôžičku dokážu kúpiť nábytok do prenajatého bytu, súc frustrovaní skutočnosťou, že napriek mierne nadpriemernému príjmu by im hypotéka od banky nevystačila už ani na mizernú garsónku na Námestí Hraničiarov.

Dlhy sú nebezpečné aj z makroekonomického hľadiska. Hoci v zjednodušenej schéme možno súhlasiť s tvrdením, že napríklad spotrebné úvery stimulujú konzum, a tým nepriamo aj hospodársky rast, stačí si spomenúť, že jednou z príčin vzniku špekulatívnej bubliny a krachu na newyorskej burze bola možnosť kúpy akcií na dlh, keď investor za nakúpené akcie zložil iba časť sumy a zvyšok sa zaviazal splácať.

V širšom kontexte bola zase neznesiteľná zadlženosť americkej populácie jedným z faktorov, ktoré viedli ku Great Depression. Vyľakaní dlžníci majú sklon obmedziť svoje výdavky, čo pochopiteľne znervózňuje výrobcov a podnikateľov v ľubovoľnej oblasti. Logickou reakciou je recesia, útlm výroby, prepúšťanie, nárast nezamestnanosti a krachovanie bánk, ktorých dlžníci už nie sú takí vysmiati ako v reklamách. Ďalší úver na zabezpečenie existenciálnych potrieb im veru nikto nedá, pretože preživšie banky sú zrazu akési ostražité - a smutní dlžníci môžu už len nostalgicky spomínať na to, ako im banka povolený debet nezdvorilo navyšovala bez opýtania.

Pozor na fámy a paniku

Americký hypotekárny trh už niekoľko týždňov prežíva krízu. A spolu s ním aj svetové burzy. Americký minister financií Henry Paulson varoval, že kríza zníži rast americkej ekonomiky, ekonómovia decentne upozorňujú, že ak spotrebitelia stratia nervy, situácia by mohla krajinu uvrhnúť do recesie.

Komentátor českých Hospodářských novin optimisticky tvrdí, že súčasná kríza nespôsobí zásadný zvrat vo vývoji svetovej ekonomiky, pretože „základy slušného rastu do budúcnosti zostávajú zdravé". Mohli by sme sa prieť o definíciu základov, netuším však, čo je zdravé na tom, že v USA dostávali úvery ľudia, ktorí nemali dostatočný príjem, ani majetok, ktorým by mohli kryť dlžobu.

Hypotekárny trh je založený na famóznej špekulácii

Investori, ktorí reality skupujú za požičané za účelom profitu, veria, že sa vždy nájde „väčší idiot", ktorý nehnuteľnosť odkúpi za vyššiu cenu, ako za ňu zaplatili oni sami - špekulatívna bublina však môže v istom okamihu prasknúť.

Ďalšou bizarnou špekuláciou je predpoklad, že spodina s jediným príbytkom zaťaženým hypotékou bude schopná dvadsať-tridsať rokov konštantne splácať sumy, ktoré tvoria nosnú časť jej príjmov. Pričom stačí relatívne malé vychýlenie z normálu - napríklad nárast nezamestnanosti, ktorý už teraz niektorí pesimisti predikujú americkému hospodárstvu - a systém sa môže začať rúcať.

Pýcha vraj predchádza pád

Šéfredaktor ekonomického týždenníka na svojom blogu neudržal niveau hodné svojej pozície a voličov Smeru obvinil, že jeho rodinu okrádajú o peniaze. V jednom z najhlúpejších textov slovenského internetu sa ale zároveň stihol pochváliť, že vlastní plazmovú televíziu Pioneer, firemnú audinu a veľký byt s dvojnásobnou hypotékou. Taktiež poznamenal, že ak sa "nič dramatické nestane, ak sa mu bude dariť, bude naďalej zarábať oveľa viac ako väčšina" z osočovanej skupiny nehodných.

Zaželajme mu teda, aby sa nič dramatické nestalo, pretože ak by špekulatívny kapitál nedokázal za pomoci centrálnych bánk udržať ekvilibrium, svoju plazmu by mohol o pár rokov pozerať v azylovom dome.