Výber z prejavu predneseného pred Bruselským Demokratickým Združením, 7 januára 1848. Vydaný knižnicou sociálnych vied quebeckej univerzity. Vyšlo v marcovom čísle Le Monde Diplomatique.

« Zrušenie obilninových zákonov v Anglicku predstavuje najväčšie víťazstvo, ktoré v XIX storočí dosiahol liberalizmus. Vo všetkých krajinách, v ktorých výrobcovia hovoria o voľnom obchode, ide v prvom rade o voľný obchod obilnín a surovín vo všeobecnom slova zmysle. Uvaliť na cudzie obilie clo je ohavnosť – špekulovanie s hladomorom národov.
Lacný chlieb, vyššie mzdy, cheap food, high wages, to je jediný dôvod prečo free-traders v Anglicku minuli milióny, a toto nadšenie nakazilo aj ich kolegov na kontinente. Vo všeobecnosti ten, kto chce voľný obchod chce uľahčiť životné podmienky pracujúcej triedy.
Ale, čuduj sa svete ! ľud, ktorému chceme silou mocou zabezpečiť lacný chlieb je nevďačný. (…) Ľud vidí v týchto obetujúcich sa pánoch, v takom [John] Bowringovi, v takom [John] Brightovi a im podobných svojich najväčších nepriateľov a najdrzejších pokrytcov. (…)
Zhrňme to : čo znamená voľný obchod v súčasnom stave spoločnosti ? Znamená voľnosť kapitálu. Keď padnú aj posledné národné obmedzenia, ktoré ešte zväzujú pohyb kapitálu, jeho pôsobenie bude dokonale nespútané. Dokiaľ bude pretrvávať pomer práce za plácu ku kapitálu, vždy bude trieda, ktorá vykorisťuje a trieda vykorisťovaná, a fakt, že sa tovar bude vymieňať za najlepších možných podmienok na tom nič nezmení. (…)
Páni, nenechajte sa ohúriť abstraktným slovkom slobody. O koho slobodu ide ? Nejde o slobodu jednotlivca v prítomnosti ďalšieho jednotlivca. Ide o slobodu kapitálu pritlačiť pracujúceho. (…)
Ale fakt, že kriticky hodnotíme voľnosť obchodu ešte neznamená, že našim zámerom je hájiť protekcionizmus.
Hovoríme o sebe, že sme nepriatelia ústavného zriadenia, to ale ešte ani zďaleka neznamená, že by sme boli priateľmi starého režimu.
Veď protekcionizmus slúži len na zriadenie veľkopriemyslu, a teda na to, aby sa ľud stal závislým od svetového trhu. A v momente, keď sa stávame závislými od svetového trhu, stávame sa viac menej závislí aj od voľného obchodu. A navyše, ochranný systém umožňuje rozvoj nespútanej konkurencie vo vnútri krajiny. Preto sme svedkami toho, ako v krajinách ako Nemecko, v ktorých sa začína uplatňovať ako trieda, buržoázia vynakladá veľké úsilie na to, aby si vydobila ochranné práva. Je to jej zbraň proti feudálom a absolutistickej vláde, je to jej spôsob sústreďovania síl a uskutočnenia voľného obchodu vo vnútri krajiny.
Dnes, je protekcionizmus vo všeobecnosti konzervatívny, zatiaľ liberalizmus je deštruktívny. Rozpúšťa staré národnosti a extrémne vyhrocuje antagonizmus medzi buržoáziou a proletariátom. Skrátka, obchodný liberalizmus urýchľuje sociálnu revolúciu. Takže, páni, za voľný obchod volím jedine v tomto revolučnom zmysle. »

Súvisiace články:

• Le Monde- diplomatique.sk