Americká progresívna ľavica sa v novom roku bude musieť vyrovnať so skutočnosťou, že prezident Barack Obama uprednostnil svoje znovuzvolenie pred zasadzovaním sa o jej idey.

Obamove kroky z konca minulého roka potvrdzujú, že moc bola a vždy bude pre neho viac, viac než ideály. Žiadnu ďalšiu šancu si už nezaslúži.

 Keď sa Demokrati v roku 2008 rozhodovali , koho nominovať za svojho kandidáta na prezidenta, hlavným argumentom v kampani proti Hillary Clintonovej bolo tvrdenie, že je málo ľavicová. Obama predstieral image politika, aký tu ešte nebol- zásadový idealista, ktorý podľa svojich vlastných slov "chce byť radšej dobrým prezidentom na jedno volebné obdobie než priemerným na dve". Lenže čas ukázal, že aj v jeho prípade platí, že reči sa hovoria a chlieb sa je. Ľavicoví idealisti, hlavne intelektuálne biele goliere, všetci tí vysokoškolskí profesori, alternatívci a zošedivelé kvetinové deti či progresívci z organizácií typu MoveOn mali tento rok veľmi smutné Vianoce. Obama im k nim nadelil svoj podpis pod zákon, ktorým predĺžil platnosť daňových úľav aj pre milionárov a miliardárov, ktorý schválila ešte Bushova administratíva.

 Obama tvrdí, že išlo o "kompromis", vďaka ktorému boli okrem iného predlžené príspevky štátu pre nezamestnaných. Viac sa vraj v rokovaniach nedalo urobiť a keby neustúpil, nič by nedosiahol a voliči by mu to neodpustili . Treba pripomenúť, že svoju pripravenosť ku "kompromisu" oznámil Republikánom už pred kľúčovými rokovaniami. Kým Republikáni išli na rokovania s odhodlaním, že oni zo svojich požiadaviek nespustia, Obama od začiatku akože naivne signalizoval, že keď nebude mať inú možnosť, tak on ustúpi. A ustúpil.

 Pritom keby išiel do rokovaní rovnako odhodlaný ako Republikáni, museli by ustúpiť nakoniec strany obe a dosiahol by zvýšenie daňového zaťaženia aspoň u tých naozaj najbohatších. Veď ani Republikánom by stúpajúca sociálna nespokojnosť v už beztak rozorvanej spoločnosti nebola po chuti. Obama to vedel a napriek tomu sa ani poriadne nepokúsil pravičiarov pritlačiť . Obamova zrada ľavicových ideálov a hraná naivita, ktorou sa vždy prezentuje na rokovaniach, v ktorých je pre jeho ďalšiu politickú kariéru výhodnejšie prehrať je už ponižujúca. Je to zázračná náhoda- vždy keď rokuje o zásadných ľavicových zákonoch, ktoré by mali ohroziť bohatých, tak postupuje naivne a prehrá.

Napríklad pred rokovaniami o reforme zdravotného systému tiež naivne zahlásil, že ak nebude iná možnosť, on podporí aj reformu bez "public option", teda bez zriadenia de facto štátnej poisťovne. Jasné, že žiadna "public option" nie je a povinné zdravotné poistenie tak prihrá súkromným poisťovniam nových klientov. V prípade súčasného ústupku sa ľavicový prezident stal vlastne vykonávateľom neoliberálnej politiky a hlásateľom falošnej mantry, podľa ktorej vraj zníženie daní popchne bohatých k investíciám a rozbehne ekonomiku. To možno platilo v minulosti, ale nemôže to platiť v časoch, keď je deklarovaná nezamestnanosť  10 percentná a tá skrytá ešte niekoľkonásobne vyššia a teda počet potenciálnych nových zákazníkov sa približuje nule. Nové investície nebudú, kým štát rozvojovými programami nevytvorí nezamestnaným nove pracovné miesta, dá im možnosť zarobiť si a stať sa tak zákazníkmi. Darovanie peňazí najbohatším prostredníctvom daňových úľav , ktorí ich investujú  úplne logicky tam kde potenciálni zákazníci sú- teda v Číne či Indii ale rozhodne nie v USA- peniaze na takéto programy zo štátnej pokladnice uberá a nemá pre ekonomiku žiaden pozitívny efekt.  Obama  svojim ústupkom, podobne ako v prípade reformy zdravotného systému či reformy Wall Street ako aj v tomto prípade opäť len prihral najbohatším americkým vrstvám- a o nič iné mu ani nešlo.

 Za absolútnu zradu ľavicových ideálov si Obama od viacerých Republikánov už vyslúžil pochvalu, že "urobil krok správnym smerom". Pre Obamovu politickú budúcnosť je však dôležitejšie, že najbohatším Američanom, neoliberálom, predstaviteľom korporatívnej Ameriky a Wall Street opätovne dokázal, že od neho im nebezpečentvo nehrozí. A možno preto od nich dostane aj nejaký ten judášsky groš na svoju ďalšiu prezidentskú kampaň. Veď ešte stále možno dokáže pozbierať hlasy nejakých ľavičiarov  čo ho neprekukli a trieštiť sily či tlmiť volanie po nutnosti skutočnej zmeny.

 Kým pre najbohatšie americké vrstvy sa  Obama týmto krokom už definitívne stal celkom užitočnou bábkou, ktorú sa oplatí potajomky podporiť, tak tej časti americkej ľavice, ktorá s ním  nie je spokojná , neostáva nič iné, len si  v novom roku začať hľadať nového reprezentanta, prípadne aj odštartovať vznik nového politického hnutia vo vnútri Demokratickej strany. Pri tej spoločenskej objednávke, ktorá v USA je už teraz a neustále silnie, by sa na úspech nemuselo čakať dlho. Kandidátom Demokratov v prezidentských voľbách 2012 nemusí byť len Obama.

Autor je  senior editorom tlačovej agentúry World Business Press Online vo Washingtone