Peter Macsovszky: Don´t worry, niečo tam ešte nájdeme

Cena ropy od začiatku roku posilnila o 44 percent. To je vskutku úctyhodný horolezecký výkon, ktorý sa – ako vždy – dotkne nielen motoristov. Usilovne sa hľadajú ďalšie ropné ložiská, alternatívne zdroje energie a v neposlednom rade aj vinníci, ktorí za vzniknutú situáciu môžu.

Niekto obviňuje Čínu – a vlastne aj Indiu a s ňou celú Áziu – pretože je tam priveľa ľudí a priveľa ľudí spotrebuje priveľa ropy. (Nuž, Čína už pekný čas robí, čo môže, pokiaľ ide o regulovanie pôrodnosti.) Iní – ako napríklad izraelskí politici – obviňujú Irán. Jadrový výskum Iránu s ubúdajúcimi ropnými rezervami sveta zdanlivo nesúvisí, no pozoruhodné je, že izraelský minister dopravy zdôrazní „nevyhnutnosť“ útoku na Irán práve v čase hroziacej ropnej krízy. O čosi „miernejšie“ sa vyjadril jeho šéf, premiér Ehud Olmert: „Iránsku hrozbu musíme zastaviť všetkými možnými prostriedkami.“ Je možné, že v Iráne vládne zločinecký politický režim, ja to však posúdiť neviem, lebo k dispozícii mám len propagandistické („mediálne“) informácie. Je možné, že sa Irán v rámci svojho jadrového výskumu usiluje dopracovať k jadrovej zbrani, no čo ak aj on hľadá alternatívne energetické zdroje, k čomu – okrem iných – vyzýva aj vláda USA? A keď už sme pri „Amerike“: ruský prezident Dmitrij Medvedev sa nazdáva, že za hroziacu krízu môže aj americký „hospodársky egoizmus“, ktorý vraj môže spustiť najhoršiu krízu od 30. rokov minulého storočia. Ešte dobre, že Rusko (prv koloniálna ríša zvaná Sovietsky zväz) netrpelo nešvárom „hospodárskeho egoizmu“, satelitných vazalov „nevyciciavalo“, a dobrodušne, plným priehrštím „rozdávalo“ svoje „bohatstvá“ naľavo i napravo...

Výroky, výroky, výroky... Na každej kríze – čím je horúcejšia, tým lepšie – sa dajú výborne prihrievať politické polievočky. Časy, keď politici predstierali, že slúžia „záujmom ľudu“ máme už za sebou; dnes sa hrá s čoraz „otvorenejšími kartami“ a tak sa nik netají, že najdôležitejšie sú správne slogany vyslovené v správnom čase. Správne namierené a načasované slogany vedia dvíhať nielen krvný tlak, ale aj ceny ropy. Veď k zvýšenej horolezeckej aktivite ropy prispeli aj výroky vyššie spomínaných izraelských politikov. Niet prečo nepredpokladať, že sú to naskutku múdri a obozretní štátni úradníci, ktorí si, prv než niečo vypustia z úst, nechajú poradiť od expertov na „správne naformulované a načasované výroky“. A iránsky režim, ten najnebezpečnejší zo všetkých nebezpečných, sa v čase, keď nemáme žiadnu „studenú vojnu“, výborne hodí ako terč na vrhanie slovných šípok. Až niekedy mám podozrenie, či ten režim aj s jeho podareným prezidentom neudržuje niekto schválne pri živote. Nemám potuchy, koho záujmom by bolo „ponechávať si“ Irán ako fackovacieho panáka, no mal by som niekoľko tipov... Nepochybujem o tom, že fenomén „spojených nádob“ je dnes funkčnejší ako kedykoľvek predtým, a že peniaze, ktoré sú charakteristické tým, že „prúdia“ a „točia sa“, sa nejakým vskutku zázračným kolobehom, finančnou kanalizáciou, vďaka dôvtipným manévrom, ocitnú nakoniec, samozrejme v znásobenej podobe. v tom vrecku, z ktorého boli do sveta vyslané. A to je správne, nie? Financie sú krvným tokom civilizácie – viete si predstaviť, čo by sa stalo, keby sa ten tok spomalil? Obyvateľ Kvačianskej doliny by trefne poznamenal: „Bolo by menej stresu“.

         Keďže ja sa v motorizme (ani v moturizme) nevyznám – čaro silných strojov mi nič nehovorí: hluk mi neimponuje, rýchlosť nefascinuje, dizajn karosérie neexcituje – nemôžem povedať, že by mi nejako extra prekážalo, keby sa život spomalil. Keby bolo menej pochabých jazdcov. Menej rámusu. Menej smradu. Toto však určite nehrozí. Skôr mám obavy, že sa rozpúta svet plný Šialených Maxov a ich gangov bojujúcich o zvyšné rezervy pohonných látok. Ak, samozrejme, je naozaj pravda, že ropy je čoraz menej. Lebo čo ak nás opäť bombardujú „správne zvolenými sloganmi“, ktoré nás majú udržovať v úzkosti a napätí? Ako v správnom akčnom trilery? Musíte uznať, že zlovestné, prorocké, bojové, patetické a kadejaké iné futuristické výroky pôsobia blahodarne nielen na „krvný obeh“ civilizácie, ale aj na krvný tlak jednotlivca.

         Vo všeobecnom huriavku okolo stúpajúcich cien ropy možno nájsť aj pomerne povzbudzujúcu správu: „Ropný koncern BP predpokladá renesanciu ťažby čierneho zlata v Európe.“ Pod tou „Európou“ sa zatiaľ myslí Severné more. (Neskôr si možno niekto spomenie aj na Záhorie a Rumunsko.) Šéf nemeckej divízie BP Uwe Franke: „Myslím, že tam ešte nájdeme nejaké ložiská“. (Nuž, len aby to neboli ložiská nejakého vznikajúceho zápalu... Pretože pri takom ložisku sa nepochybne „stretne“ niekoľko „hospodárskych egoizmov“.)

Ďalšou optimistickou správou je, že USA, Čína, Japonsko a ďalší sa dohodli na úsporných opatreniach a ďalšom hľadaní alternatívnych zdrojov energie. Kto vie, či sa tie „úsporné opatrenia“ týkajú aj súťaživých užívateľov pohonných látok ako napríklad kadejakých pekelných anjelov a iných motorkárov, milovníkov terénnych vozidiel, pretekárov Formuly 1, účastníkov rely Paríž-Dakar, leteckých akrobatov, tankistov? Ale hádam nie. Veď ako by to vyzeralo, keby mali svoje pretekárske kacabajky zavesiť na klinec oni, keď sa môžeme uskromniť my, ktorí milujeme ticho a pokoj? Nuž ale radšej preteky ako vojny, nie? Teda: predpokladám, že ozbrojené boje o posledné zdroje nerastného bohatstva sa nerozpútavajú kvôli tomu, aby si pretekár mal čo naliať do nádrže...