Samozvaní reformátori chcú nahradiť priebežný (pay as you go) dôchodkový systém kapitalizačným. Ekonómia to neodporúča, pretože:

1) finančné trhy nemôžu (bez inside information) zabezpečiť v priemere vyšší výnos ako úrok v banke. Vyplýva to z Modigliani-Miller teorémy (1958), ako aj zo zdravého rozumu;

2) vzniká problém morálneho hazardu: správa cudzích peňazí motivuje k pochybnému „investovaniu“ (veľké platy, vozový park, kamarátova firma), pričom riziko nesie daňový poplatník;

3) peniaze, čo môžu obiehať v spotrebe, sa zbytočne viažu v investíciách (investície pre investície): dynamická neefektívnosť.

Proti týmto argumentom stojí strašiak starnutia generácie. Ten však ani kapitalizačný systém nerieši. Prípadný úbytok aktívneho obyvateľstva zníži – celkovo klesajúcim  dopytom (recesiou) – aj hodnotu kapitálu.

Británia kvôli kríze oprášila Keynesa (1883 – 1946): daňovými úľavami a nízkymi úrokmi núti ľudí viac míňať. Ak navýšenie peňazí nezvýši výrobu, rastie inflácia. A tu je situácia od roku 1929 iná, veľa výroby sa presunulo do Ázie, hlavne do Číny, ktorá sa kvôli slabnúcemu exportu snaží stimulovať dopyt u domáceho obyvateľstva (Čína vyváža do Číny). A ak sa jej to podarí, bude čoraz menej závislá od USA a Európskej únie. Aj keď Čína (o Indii nehovoriac) má vnútorné problémy, tu je preventívna lekcia mandarínčiny: ni shi na guó rén (akej si národnosti?).

Nositeľ Nobelovej ceny za rok 1970 Paul Samuelson metaforou „maslo a pištole“ ilustruje limit produkčných kapacít, keď jedna výroba obmedzuje inú: nedá sa vyrábať všetko. Rozbujnelý zbrojársky komplex USA ukrajuje z civilnej výroby. Bez jeho oslabenia sa nedá ozdraviť americké hospodárstvo, hoci ani samotná redukcia automaticky nezdvihne ekonomiku (Slovensko po roku 1989). Neprekvapuje, že sa Samuelson pred pár rokmi vyjadril v New York Times proti presunu výroby do Ázie, keď to označil za neoliberálnu dogmu. Podobne sa proti excesu liberalizácie v článku Aveuglement (Zaslepenosť) v Le Monde (15. 5. 2005) vyjadril francúzsky nositeľ Nobelovej ceny Maurice Allais, ktorý okrem iného vyvinul (overlapping generation) model umožňujúci analyzovať aj dôchodkový systém.

Michel Foucault (1926 – 1984) upozorňuje, že (politickú) moc nevykonáva iba vláda, no uplatňuje sa aj v medicínskom, väzenskom či vzdelávacom systéme – teda štruktúre spoločnosti. Spoločenské delenie „lekár“, „(porno)herec“, „inžinier“, „robotník“ atď. odoberá kompetencie s odôvodnením: „nie si expert“. Ak poniektorí ekonómovia tvrdia, že isté javy, hlavne sociálne, nepatria do ekonómie, myslia tým, že oni sa nimi nezaoberajú. To hlavne preto (čo nedopovedia), že tam je menej peňazí ako napr. v bankách, ktoré oni „skúmajú“ svojou „špeciálnou vedomosťou“. „Sociálne“ javy preto majú skúmať napríklad sociológovia s ich „špeciálnou vedomosťou“ (smetiar má zasa inú „špeciálnu vedomosť“).

Mýtus „slobodného“ trhu zakrýva, že trh (ako vzduch) je všadeprítomný, v každom režime je dopyt a ponuka, hoci regulovaná. Podstatou trhu (formálny model Arrow-Debreu ekonomiky z roku 1954) je výmena tovarov, služieb a s tým súvisiaca špecializácia. Ak pestujem pomaranče a niekto citróny, vzájomnou výmenou si prilepšíme (podobné výmeny sú všade). Ak mám väčšie svaly, môžem navrhnúť: „ty len pestuj a ja budem manažovať“. Trh je teda vždy podriadený moci. Dvaja hráči majú tri možnosti: spolupráca, prvý podriadi druhého a naopak. Nárast počtu hráčov (realita) plus opakovanie hry enormne zvyšuje počet kombinácií. Okrem toho nejde vždy iba o vzájomne výhodnú hru (win-win game), často ide o hru s nulovým súčtom (zero-sum game), keď jeden prehrá, aby druhý vyhral, a výnimkou nie je ani hra s negatívnym súčtom, keď každý prehrá (vojna) alebo niekto aj vyhrá, no väčšina prehrá (monopolizácia). „Trhové“ riešenie je teda v reálnom čase neanalyzovateľné bez ohľadu na komplexnosť štatistického modelu (často slúžiaceho na vyvolanie dojmu „špeciálnej vedomosti“).

Na rozdiel od plánovania Západ stimuloval ekonomiku viac reklamou. To platí aj o umení. V predajoch bola v Amerike v 60. a 70. rokoch veľmi úspešná „sladká“ Diana Ross, ktorú v 80. rokoch nahradila „neposlušná“ Madonna a jej power of the girl (papa don't preach) a provokácie (like a virgin, justify my love). V 90. rokoch prišla „feministka“ Britney Spears, u ktorej vidno, že si v posteli nenechá len tak rozkazovať (I'm not that innocent)... Jednosmerný posun hraníc smerom k pornu či sado-masochizmu je časom ako stimulant predaja neúčinný. Príklad diskontinuity je nedávny objav Amy Winehouse výrazovo podobnej Janis Joplin (1943 – 1970).

Aj Hollywood sa kvôli predajnosti od experimentov à la Hitchcock posunul k násiliu a sexu, čo sem-tam kompenzuje paródiami či kŕčovitou originalitou à la David Lynch. Indický Bollywood už viac rokov chrlí viac filmov ako Hollywood, za ktorým nasleduje nigérijský Nolywood. Bollywoodsky scenár je variácia príbehu: chudobný mladík zbohatne, ožení sa a žije šťastne so svojou peknou ženou do smrti. Zdá sa to naivné, neumelecké. Je však tento príbeh naivnejší a menej umelecký ako „hrdinstvá“ Ramba, Schwarzeneggera či spravidla sexuálne, násilné, prípadne infantilné, patetické, megalomanské, pozerské či kvázi humorné príbehy Hollywoodu? (Almódovar nie je hollywoodsky režisér).

Napriek negramotnosti a chudobe je úspešnosť liečby schizofrénie – kvôli silnejším sociálnym väzbám – vyššia v Indii, Nigérii, Kolumbii ako v USA, Británii a Dánsku. „Špeciálna vedomosť“ psychiatrie či farmácie sa tu zdá byť neúčinná – i keď (či práve preto) z pohľadu ziskovosti je to možno naopak. V cene lístkov na výstavu mŕtvych tiel (Body Worlds) sa dá – legálne – kúpiť: psie mäso (Kórea), eutanázia (Švajčiarsko), marihuana (Amsterdam), odpustok (stredovek), syr, masáž, album Davida Bowieho (Life on Mars?) či lekcia džuda. Spoplatnené veci a služby možno na trhu vymieňať. Vyvstáva tu otázka ich skutočnej potreby: kto vlastne potrebuje platených katov na základni Guantanámo („bezpečnosť“)? A nebolo by príjemnejšie pozerať do plafónu či ležať na tráve ako obzerať mŕtve telá („osveta“)? V časoch vysokej rozvodovosti chce niekto učiť (byť tým platený) sexuálnu výchovu na školách (zákony Newtona, Euklida sú málo sexy). Nepotrebujeme náhodou (nigérijského) psychiatra?

Počtom užívateľov internetu Čína (Zhongguó) už predbehla USA (Meiguó), pričom najrýchlejší internet je v Japonsku (Riběn) a Južnej Kórei (Hánguó) – ktorá ako prvá nasadila vojenského robota (umelá inteligencia) na hranici so Severnou Kóreou (Běi cháoxian). Napokon aj v čase Marca Pola v Číne vyrábali porcelán pri teplotách, ktoré v Európe dokázali vyvinúť až o pár storočí neskôr. Baranidlo vynálezov a technológií, ktorým Európa a Amerika podmanili svet, vyhnilo. A nové baranidlo ľudských práv a demokratizácie je nielen nekonzistentné (komicky selektívne), samoúčelné, sebadeštruktívne (ako Nero podpaľujúci Rím a aj to je vraj len povera), no najmä nepresvedčivé. Veď čo si pomyslieť o niekom, čo pod vymyslenými zámienkami s primitívnym pokrikom a v úplnej presile vybombarduje územie niekdajšej starobylej Asýrie – jeden z koreňov vlastnej civilizácie?

Na tú istú realitu sa dá pozerať inak. V maliarstve kubizmus (Picasso, Braque) a surrealizmus (Dalí, Ernst, Magritte) hľadá hĺbku vyjadrenia či snovú realitu, Bacon hĺbku prerába na znetvorenie, abstrakcie Rothka útočia na vnímanie a Warholov pop-art pretvára povrch (15 minút slávy). Vo filozofii je na jednej strane tradícia analyzovania: hľadanie čistej idey, veci o sebe, autentickosti poznania (Platón, Kant, Husserl), na strane druhej sa dôraz kladie na dialektiku, skúsenosť, vôľu, rozhodnutie, úžitok, text, xxx (Herakleitos, Hume, Nietzsche, Sartre, James, Wittgenstein, Yyy). Nič nové pod slnkom...

Slobodu si zaslúži len ten, kto o ňu denne bojuje (Goethe). Nielen preto je viera v oslobodenie kvôli nižším daniam či privatizácii pofidérna. Je ľahšie slobodu predstierať a písať o nej ako byť slobodný. Záchranné balíčky sú dnes vraj nutné pre zachovanie našich hodnôt, nášho životného štýlu, našej slobody. Iste, deštrukcia systému nemusí znamenať zmenu k lepšiemu. Doteraz sa vytváral dojem, že systém je sebestačný, dokonalý a tí, čo mali nejaké výhrady, boli len akísi nevyrovnaní rebeli. Ako Vysockého spev pozývajúci diabla na pohárik, čo stále počuť v Moskve popri sochách Majakovského či na Arbate. A možno ako Kain, čo práve vraždí Ábela...

Deštrukcia nástrojov kontroly (liberalizácia) finančného systému, sa odohrávala v priamom prenose bez náznakov zakrývania. Načo sa babrať s vytváraním kamufláže? Pod slnkom je predsa najväčšia tma.

Hra na snahu o zotrvanie „najlepšieho možného“ systému je ale zasa iba tma pod slnkom. Pretože otázka už nie je, či je poslušnosť nutná. Otázka znie, či je vôbec a hlavne dlhodobo možná.

Linky:

Modigliani-Miller teoréma:

en.wikipedia.org/wiki/Modigliani-Miller_theorem

Morálny hazard:http://www.investopedia.com/terms/m/moralhazard.asp

Dynamická neefektívnosť:

www.springerlink.com/content/c2r28q6500813381/

Keynes: en.wikipedia.org/wiki/John_Maynard_Keynes

Foucault: uk.youtube.com/watch

Arrow-Debru ekonomika:

www.economyprofessor.com/economictheories/arrow-debreu-model.php

Maslá a pušky:

works.bepress.com/cgi/viewcontent.cgi

Neanalyzovateľnosť trhu: www.noveslovo.sk/clanok.asp

Diana Ross: uk.youtube.com/watch

Amy Winehouse: uk.youtube.com/watch

Úspešnosť liečby schizofrénie:

 http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2005/06/26/AR2005062601091.html?nav%3Dmost_emailed&sub=AR

Picasso, Three Women: www.artchive.com/artchive/p/picasso/3women.jpg

Braque: www.mraaron-gershfield.net/images/aaron-gershfield-georges-braque-the-violin-and-candlestick.jpg

Dali: www.msdlists.com/surrealism/images/full%20size/Dali%20Persistence%20of%20Time.jpg

Ernst: wahooart.com/A55A04/w.nsf/OPRA/BRUE-6WHKQV/$File/G.jpg

Magritte: www.lacoctelera.com/myfiles/martillo/rene_magritte0011.jpg

Bacon: www.elitechoice.org/wp-content/uploads/2007/10/francis-bacon.jpg

Rothko: www.harley.com/art/abstract-art/images/(rothko)-white-center-(small).jpg

Warhol: www.lostateminor.com/wp-content/uploads/2008/04/andy-warhol-marilyn.jpg

Súvisiace články:

• Škoda, že kríza neprišla skôr...