O väčšine politikov sa dá bezpečne tvrdiť, že sú bohatí a úplatní, pričom obe charakteristiky spolu logicky súvisia.

Miera aj následky ich skorumpovanosti sú rôzne, pričom využívajú legislatívne diery a vplyv tých, ktorí ich korumpujú na to, aby nešli do väzenia. V demokraciách je to nevyhnutné, v diktatúre netreba myslieť ani na toto. Stratégia ako sa vyhnúť potrestaniu púta pozornosť politika minimálne do tej miery ako výška samotného úplatku. Preto žiadny z nich nesedí. S doterajšími tvrdeniami bude súhlasiť asi každý človek, s aspoň minimálnym zmyslom pre realitu. Vyplýva z nich, že politici sú iná sociálna trieda ako my ostatní, ako aj to, že sú nesvojprávni. Opakujem, že hovorím ,,len,, o väčšine z nich (teda nie o každom jednom), pričom tá je signifikantá, pretože žijeme v demokracii.

Ten majetkový odklon politikov od normálnych ľudí má okrem materiálnych aj psychologické dimenzie.

Napríklad Bill Clinton vystrojí dcérke svadbu za 5 miliónov dolárov v čase keď státisíce jeho spoluobčanov nemajú kde spať. Znížený prah citlivosti a odtrhnutie od reálneho utrpenia väčšiny populácie, a to aj v čase krízy, je sprievodným javom rýchleho a nezaslúženého zbohatnutia politika. Je to jav logicky vysvetliteľný keďže sa stretávate len s lobistami, podobne postihnutými politikmi, prípadne so submisívnymi, či neinformovanými novinármi.

Aj úroveň a spôsoby korumpovania sú rôzne. Berlusconi už ani nepredstiera rozdiel medzi biznisom a politikou, britskí poslanci v minulom období kradli pekne všetci napriek politickým spektrom, najprepracovanejší systém korupcie majú však Američania.

Najprepracovanejší je preto, lebo je legálny a netreba sa báť následkov. Volá sa zbrojenie, ktoré sa už začína vymykať ľudskému chápaniu. Obama chce pre Pentagon na budúci rok 708 miliárd dolárov, čo je takmer toľko ako zvyšok sveta dohromady. To je priveľa aj  na toto agresívne impérium.

Kongres prezidentovi odporovať nebude, veď jednotliví kongresmani, spolu s generálmi armády fungujú ako obchodní zástupcovia zbrojných korporácií. Je choré pozorovať rozklad chudobných amerických rodín a pritom investovať do nákladných zbraňových systémov. Je choré nemať fungujúcu vlakovú sieť a v čase terorizmu budovať ďalšie zbytočné jadrové ponorky. S nimi sa mladý nahnevaný Islamista, ktorému jeden z okupantov kdesi v Afganistane zavraždil matku/sestru/dcéru/snúbenicu, zastaviť aj tak nedá.

Amíci vážne zlyhávajú v kontrole svojej vlády. Neviem koľko je v tom nezáujmu, rezignácie, či iracionálneho strachu z napadnutia. Kto by preboha napadol USA ? Čo by sa stalo keby posťahovali vojakov, zrušili základne po celom svete a vrážali konečne prachy do produktívnych odvetví. Nech im rastie zamestnanosť aj kúpna sila. Armáda ľudí síce zamestnáva, ale neefektívne požiera oveľa viac.

Aj malé dieťa vie, že ak by sa hore načrtnutá utópia naplnila a prišiel by k moci osvietený líder typu republikána Denisa Kucinicha (hoci fakt neviem ako), klesol by antiamerikanizmus aj terorizmus. Krajina by bola aj vďaka svojim prírodným krásam aj vďaka tomu, že by prestala okupovať cudzie štáty a podporovať despotov, znovu populárna.

A Američania by sa už pred ostatným demokratickým svetom  nemuseli hanbiť za to, ako narábajú s vlastnými ľudmi.

P.S: Odvážny mladý vojak Bradley Manning, ktorý pustil do sveta video, na ktorom Američania v Bagdade masakrujú civilistov, môže za svoj čin dostať až 52 rokov natvrdo.

Autor je spravodajca World Business Press Online v Londýne