Napriek tomu, že prichádza jeseň, sa pri krátkej návšteve bývalého Pinochetovho ministra práce a sociálnych vecí José Piňeru slovenské hory len tak zelenali. Nech sa šuhaji z rôznych propagandistických zoskupení hoc aj červenajú, ako vraví známy Čilan, treba nazývať veci pravým menom: slovenskí novinári, a spolu s nimi široká verejnosť, sa stali obeťami jedného z najväčších podvodníkov XX storočia! Čo na to minister financií Počiatek?

Matka všetkých privatizácií

 V máji roku 1981 Pinochetov diktátorský režim v Čile spustil privatizáciu systému dôchodkového zabezpečenia. Pracujúcim masívne reklamné kampane sľubovali, že ak 10% zo svojej mzdy budú miesto do sociálnej poisťovne odvádzať na v ich mene vedený účet v jednej zo súkromných správcovských spoločností, tie im umným investovaním (a to len pri 4% priemernom ročnom výnose) zabezpečia dôchodky na úrovni 70% zo mzdy. Kde nepomohla kampaň, zabralo nútenie zo strany zamestnávateľa, davová psychóza, alebo sľub, že v prípade krajnej nutnosti pomôže štát – teda uistenie, že riziko je z pohľadu poistenca minimálne. V pätnásť miliónovej krajine sa tak do roku 2004 do nového systému zapojilo viac ako sedem miliónov pracujúcich. Za pozornosť pritom stojí fakt, že diktátor Pinochet nedopustil, aby sa do tak výhodného a bezpečného investovania peňazí určených na starobné zabezpečenie na burze zapojili aj ozbrojené zložky.

 V roku 2005 dôchodkové fondy v správe šiestich súkromných spoločností dosahovali 55% čílskeho hrubého domáceho produktu, kým v roku 2007 ich hodnota predstavovala už viac ako 104 miliárd amerických dolárov. Pravda, od júla 2007 ich hodnota v dôsledku finančnej krízy začala strmhlavo klesať. V Čile medzitým vzniklo aj Združenie Štátnych Zamestnancov za Nápravu Predpokladanej Újmy, pre viac ako 157000 bývalých úradníkov, ktorí si spočítali, že ak by boli bývali chceli odísť na dôchodok napríklad s maximálnou výškou penzie 1250 USD mesačne, ako niektorí z ich kolegov, ktorí zostali v priebežnom systéme, počas celej svojej kariéry by museli byť schopní odviesť na účet v DSSke viac ako 250000 USD. A to sa zo siedmich miliónov sporiteľov za tie roky podarilo necelej päťstovke…

 Prevratný rozvrat

 Pravda je taká, že z prevratného Piňerovho konceptu sa za 20 rokov vykľul latentný rozvrat verejných financií a reálne sociálne fiasko. Čílskou vládou poverení ekonómovia z tzv. Marcelovej komisie odhadujú, že bez reformy tejto reformy bude v horizonte 20 rokov iba polovici dôchodcov vyplácaný viac ako minimálny dôchodok, menej ako 5% bude štát dorovnávať platby na dôchodkové minimum, kým zvyšok (45%) bude odkázaný na dávky v hmotnej núdzi alebo žobračenku. Týka sa to chudobných zamestnaných, živnostníkov, a predovšetkým veľkej časti žien. Samotný Piňera sa k týmto prognózam podľa denníka SME vyjadril takto:"hlavné zásady osobných dôchodkových účtov nezrušila ani jedna z piatich vlád, ktoré sa v Čile za celý čas fungovania reformy vystriedali. Jediná vec, ktorá sa zmenila, bola tá, že sa zvýšila bezpečnostná sieť a štát viac dopláca ľuďom, ktorí si nevedia na penziu dostatočne nasporiť. Krajina si to podľa neho mohla dovoliť, lebo jej viac vynáša ťažba medi."

 Škoda, že sa ho slovenskí novinári nespýtali na detaily. Čílsky pracovný trh je mimoriadne "flexibilný", v praxi to znamená, že v súčasnosti je iba 3,5 miliónov sporiteľov v kapitalizačnom pilieri schopných doňho odvádzať peniaze dlhodobo pravidelne. Polovička z nich má šancu získať dôchodok vyšší ako je štátom stanovené minimum 130 USD mesačne, polovička splní aspoň zákonnú podmienku minimálneho počtu odvedených mesačných platieb, aby mala nárok na štátne dorovnanie k minimálnemu dôchodku. Zvyšok nespĺňa zákonné podmienky a je odsúdený na starobu v extrémnej chudobe. Priemerný čílsky sporiteľ je totiž schopný do systému odvádzať peniaze iba menej ako 5 mesiacov v roku!

 Príslušníci čílskej strednej vrstvy teda už pár rokov zažívajú to, čo ich slovenských priateľov ešte len čaká, a neminie. Príklad z praxe v denníku New York Times z roku 2005: Dagoberto Sáez, ktorý 24 rokov pravidelne odvádzal platby na svoj DSSkový účet, sa rozhodol odísť do dôchodku. Svoju kariéru zavŕšil na čílske pomery slušným mesačným platom 950 USD. Kým kolegovia v priebežnom systéme by s jeho platom odchádzali s mesačným dôchodkom okolo 700 USD, jemu poistný trh vygeneroval doživotnú mesačnú rentu v hodnote 315 USD. Stále viac ako štátom určené dôchodkové minimum, ale predsa ďaleko za jeho očakávaniami. Dagoberto mal vlastne smolu: mohol porovnávať. Keby bol priebežný systém zrušený úplne, určite by mu 315 USD mesačne stačilo ku šťastiu…

 Štruktúrované lži

 Už niekoľko rokov je všeobecne známe, že čílski reformátori, rovnako ako aj náš Kaník či Radičová, trestuhodne podcenili náklady, ktoré celej spoločnosti vznikli pri zavedení štátom dotovaného kapitalizačného piliera. Medzi rokmi 1981 a 1998 pracujúci do DSSiek odviedli 33 miliárd USD. V tom istom časovom rozhraní celkové náklady štátu na reformovaný systém sociálneho zabezpečenia v starobe predstavovali 44 miliárd USD.

 Zavedenie a udržanie kapitalizačného piliera z rozpočtu Čile každý rok vyžaduje rovnaký objem peňazí, aký je štát schopný vyčleniť na školstvo a zdravotníctvo dohromady. Znamená to zhruba tretinu rozpočtu, či 42% z celkových výdavkov štátu na sociálnu politiku. Celkové náklady hradené z verejných zdrojov predstavujú 25 rokov mesačných dávok vo výške 250 USD pre každého pracujúceho, teda zhruba 5 miliárd USD ročne, po 25 rokov, respektíve v priemere 6% z HDP, každý rok. Sľubované znižovanie daňového zaťaženia a štátnych výdavkov na dôchodky sa teda v Čile dosiaľ nekonalo, a ani sa konať nebude môcť: Aspoň dokiaľ nebude politická vôľa milióny starcov.vyhodiť na ulicu, nech sa postavia do radu pred vývarovne rôznych charitatívnych spolkov.

 Ani to však Piňerovi nebráni v tom, aby členov rôznych slovenských mládežníckych organizácií ďalej ťahal za nos: "Povedal im, že v Čile si na osobných dôchodkových účtoch sporí až 95 percent občanov a systém prináša ľuďom vysokú návratnosť. „Za 28 rokov sa nestalo ani raz, aby ktokoľvek z ľudí stratil čo len jeden pesos“. Podľa oficiálnych údajov je za 25 rokov priemerný ročný výnos čílskych DSSiek neuveriteľných 10,7%. Ako pre koho. Určite sa nejedná o priemernú ročnú výnosnosť každého osobného účtu. <st1:place w:st="on">Po</st1:place> odrátaní všetkých mesačných poplatkov, zostáva z 10,7% necelých 5%, a to sa ešte k slovu nedostala inflácia. Ten rozdiel predstavuje zisk DSSiek. V súčasnosti ich poplatky klesli na 2,5% z mesačnej mzdy pred zdanením. Ide teda skôr o štvrtinu každej platby, ktorú mesiac čo mesiac sporiteľ odvádza na svoj osobný účet. Priemerná ziskovosť DSSiek medzi 1991 a 2002 dosiahla 26,7%, takmer pol miliardy USD.

 A to v tvrdom, konkurenčnom prostredí. V roku 1981 začalo na čílskom trhu pôsobiť 12 DSSiek. Následne sa ich počet vyšplhal na 21, aby pod vplyvom fúzií, akvizícií a konsolidácií klesol na súčasných 6. Tri z nich kontrolujú 80% trhu, čo predstavuje ekvivalent zhruba polovice čílskeho hrubého domáceho produktu. Avšak iba 30% z takto vyzbieraných finančných prostriedkov je produktívne investovaných. Za zvyšok sa transnacionálne finančné skupiny a banky, ktorým väčšina DSSiek patrí (BBVA, Bank of New York, Citibank, Sun Life, ING, Banco Santander), hrajú na svetových burzách, alebo tak financujú vlastnú expanziu na ďalších trhoch s dôchodkovým zabezpečením.

 A čo na to náš sociálno-demokratický minister financií?

 Piňera teda vie, že jeho "reforma" neostala, a ani neostane v Čile "nedotknutá". A predsa na Slovensku tvrdí opak. Preto keď vraví, že Počiatek podľa neho súhlasil s myšlienkou reformy, že „existuje konsenzus nemeniť hlavné zásady reformy,“ treba zvážiť, nakoľko nejde len o ďalšiu z jeho nespočetných dezinformácií či vyslovených lží. Opýtajme sa ministra sami: pán Počiatek, čo Vy na to?

Hlavné zdroje:

http://sites.google.com/a/cendachile.cl/cenda/Home

http://www.networklobby.org/connection/chile_ss_may05.pdf

http://www.iadb.org/news/articledetail.cfm?Language=En&parid=4&artType=WS&artid=4433

http://www.globalaging.org/pension/world/2006/chilereform.htm

Súvisiace články:

http://www.jetotak.sk/ekonomika/co-dssky-zenam-urcite-nepovedia

http://www.jetotak.sk/ekonomika/kedy-to-schytaju-slovenske-dssky

http://www.jetotak.sk/ekonomika/kredo-svedkov-dsskovych

http://www.jetotak.sk/slovensko/najlepsia-dss-camorra-as-klanu-ls-hzds

Súvisiace články:

• Pinochet na úteku