Zníženie ratingu Spojených štátov agentúrou Standard & Poor's z AAA na AA+ nemožno brať na ľahkú váhu- ale preceňovať ho tiež netreba. Keď sa zamyslíme, čo za entitu tu vynáša súdy, ako tie súdy vynáša a čo sa v úsudkoch tejto ratingovej agentúry vlastne hovorí, zistíme, že zníženie ratingu je varovný signál, v žiadnom prípade však nie apokalypsa.

 
Tak v prvom rade image ratingovej agentúry Standard & Poor's, ako aj všetkých ratingových agentúr nie je bez chyby. Všetky ratingové agentúry absolútne zlyhali pri poudzovaní bankovej krízy v roku 2008, keď zadlžené finančné inštitúcie hodnotili ako bezproblémové, aby sa na pád jednej z nich-Lehman Brothers- následne bez komentára prizerali.
 
O presnosti Standard & Poor's vypovedá aj spôsob,akým k zníženiu ratingu USA pristúpila. Keď v piatok o pol jednej poobede agentúra doručila na ministerstvo financií správu zdôvodňujúcu zníženie ratingu, pracovníkom ministerstva netrvalo ani len hodinu, aby prišli na faktický omyl agentúry v neprospech USA v hodnote dvoch biliónov dolárov. Oznámili to agentúre, tá omyl oficiálne uznala- ale o 7 hodín neskôr rating USA nakoniec aj tak znížila. Čiastka dva bilióny dolárov pritom nie je nejaká zanedbateľná štatistická chyba- ide o takmer 15 percent celkového dlhu Spojených štátov. Divné, ako keby niekto chcel prijať toto rozhodnutie za každú cenu... Takže o koľko sa treba pomýliť, aby to zavážilo? A nakoľko dôkladné je ošetrené a hlavne skontrolovateľné- tak pri dlhovej kríze ako aj pri znížení ratingu- aby priatelia priateľov pracujúcich v ratingových agentúrach nedostali dopredu echo- napríklad aj o znížení ratingu-  a nemali už dopredu "vsadené" na Wall Street?
 
Tieto otázky môžu pobúriť, ale ak sa ratingové agentúry mýlia v miliardových a biliónových čiastkach, tak potom je úplne oprávnené klásť ich. Rating troch agentúr na svete hýbe cenami akcií a dlhopisov, dajú sa na ňom urobiť-ale aj prerobiť- miliardy. Je pritom jasné, že ak má niekto dopredu na základe priateľského echa vsadené, tak potom by ho prípadná zmena rozhodnutia kvôli chybe agentúry vyšla poriadne draho- aj týmto spôsobom si môžu kritici ratingových agentúr vysvetľovať ich zotrvávanie na pôvodnom rozhodnutí napriek zistenej chybe.
 
 
Standard & Poor's však tvrdí, že ani chyba nemení nič na fakte, že deficit USA bude v pomere ku GDP aj v budúcnosti rásť a preto zotrváva na svojom rozhodnutí.  Skutočnosť je však taká, že dlhopisy USA s desaťročnou platnosťou sú popri švajčiarskych frankoch takmer jediným uznávaným bezpečným monetárnym prístavom pre peniaze investorov v časoch krízy. Tomu zodpovedá aj ich pomerne nízky výnosov súčasnosti hlboko pod tri percentá per anno. Na tejto skutočnosti sa nič nezmenilo ani pár dní po znížení ratingu. Akciové trhy sa rozkolísali, ale tie dlhopisové a menové boli v porovnaní s nimi pomerne stabilné.
Na druhej strane, netreba zabúdať, že aj problémy eurozóny začínali nezodpovedným požičiavaním peňazí a ich zlým využitím- americká vláda by túto chybu opakovať rozhodne nemala a peniaze, ktoré si na nízky úrok v súčasnosti požičiava by mala využiť na zelené energie, digitalizáciu a rozvojové projekty vedúce k modernizácii infraštruktúry ako kedysi Eisenhower na stavanie diaľnic. Tieto iniciatívy by mohli priniesť pracovné miesta a spolu so zvýšením úrokového zaťaženia milionárov vyviesť USA z krízy. A práve v tomto treba hľadať varovný aspekt zníženia ratingu USA.
 
Úplne obísť však nemožno ani politický rozmer argumentácie Standard & Poor's. Agentúra dôvodí, že ani dohoda o navýšení dlhového stropu nezmenila podobu dôchodkovej zdravotnej starostlivosti. Tento argument je pritom ako keby opísaný z prejavov politikov Tea Party, ktorí hlasovali pred necelým týždňom proti dohode. Nakoľko ovplyvnila túto formuláciu- a vôbec celé zníženie ratingu- skutočnosť, že "socialistického" Obamu na Wall street všetci nemusia a radšej by videli v Bielom dome nabudúce Republikána?
 
Minimálne jeden argument v dôvodiacej správe Standard & Poor's však treba uznať ako objektívny. Agentúra tvrdí, že politické rozhodovanie USA sa stáva čoraz nepredvídateľnejším a neprehľadnejším- s týmto možno po divadle so zvýšením dlhového stropu len súhlasiť.
 Bolo by jednoduché obviniť z toho len Republikánov, respektíve Tea party. Fakt je však ten, že tak protichodné politické filozofie ako oni a Obama sa zhodnúť jednoducho nemôžu. Voliči si preto v nasledujúcich voľbách budú musieť vybrať, ktorou z týchto dvoch filozofií sa krajina bude riadiť.

Autor je  senior editorom tlačovej agentúry World Bussiness Press Online vo Washingtone