Minister hospodárstva nedávno vyhlásil, že vláda bude odteraz podporovať najmä investičné projekty na výrobu s vyššou pridanou hodnotou. Táto floskula nie je ničím novým, objavuje sa už od 90. rokov.

Nedávno sa na nej popálil premiér. Vyhlásil, že otvorenie nového závodu Sony pri Nitre je prvou lastovičkou medzi investíciami s vyššou pridanou hodnotou. Niekto (Ivan Štulajter, pozn. red.) upozornil, že montovanie obrazoviek rozhodne ťažko spadá do takejto kategórie. Novinári si na premiérovi trochu zgustli, ale mohli aj viac.

„Podpora výroby s vysokou pridanou hodnotou“ je v politike veľmi obľúbená veta. Obsahuje to krásne slovíčko „hodnota“. Vyjadruje atraktívnu myšlienku, že možno nejakým šibnutím čarovného prútika mať akúsi lepšiu výrobu. Stačí si vybrať tú s „vyššou pridanou hodnotou“. Preto je táto fráza vo svete rozšírená. Už v polovici 90. rokov proti nej v Spojených štátoch bojoval známy ekonóm Paul Krugman. Upozorňoval, že fráza je prvkom v značne zavádzajúcom pohľade na to, ako hospodárstvo funguje. A poukazoval na to, že väčšina výrob, ktorú vláde blízki ekonómovia protekčne presadzovali, vôbec nevykazovala vysokú pridanú hodnotu. Ak je niečo novým tovarom alebo komponentom do hi-tech prístroja, ešte to neznamená, že sa vyrába s vysokou pridanou hodnotou.

Pridaná hodnota je v zásade účtovnícky termín. Vyjadruje rozdiel medzi vstupmi do výroby a predajnou cenou produktov. V makroekonomickej analýze sa tento koncept občas používa, ale nie veľmi často. Je jednak zavádzajúci, jednak zvyčajne označuje veci, ktoré sa dajú lepšie vyjadriť aj inak.

Výroby s tzv. vysokou pridanou hodnotou sú v zásade výroby s vysokým podielom hodnoty vytvorenej technológiou. Problém je, že v dnešnom svete je výroba jedného tovaru rozkúskovaná do reťazca veľkého množstva procesov. Každý z nich môže byť v úplne inej lokalite. A účtovne sa hodnota môže pridať jednoducho tam, kde je to z daňového hľadiska vhodné (s prihliadnutím na zákony ohľadne transfer pricingu). Okrem toho fakt, že fabrika nakupuje polotovary lacno a vyrába z nich drahé produkty, ešte vôbec nemusí nič prínosné znamenať. Základná technológia môže byť napríklad príliš drahá na to, aby bola výroba rentabilná.

Z hľadiska vládnej politiky je zaujímavé, či sa v hospodárstve tvoria technológie, ktoré umožňujú vysoko rentabilnú výrobu a či sú čo najrýchlejšie do výroby zapájané. Či sa krajina podieľa iba na úzkych segmentoch výroby jednotlivých produktov alebo na väčších kúskoch tohto tzv. hodnotového reťazca (v angličtine value chain). V tom druhom prípade je možná lepšia kontrola nad presúvaním pridanej hodnoty. Z hľadiska vlády je dôležité vedieť, či je hospodárstvo dostatočne pružne nastavené na inovácie.

Vláda sa má starať o to, aby zahraniční investori dostávali dobrý servis z hľadiska informácií, poskytnutia infraštruktúry. Vláda sa má starať o to, aby domáci podnikatelia mali dobrý servis pri vývoze tovarov a kapitálu a pri vytváraní spoločných podnikov so zahraničnými partnermi. Vláda sa má starať o to, aby obyvateľstvo malo potrebné informácie a vzdelanie na podnikanie alebo predaj svojej pracovnej sily.

Na zhodnotenie fungovania vlády je dobré napríklad porovnať fungovanie agentúry SARIO s českou agentúrou pre podporu zahraničných investícií Czechinvest. Pozrieť sa na to, či obchodní radcovia na slovenských zastupiteľských orgánoch vedia systematicky spracovávať informácie. Zhodnotiť, ako vláda podporuje rozvoj výskumu a vývoja na slovenských univerzitách.

Vláda pravdepodobne nechce byť podrobená kritickému hodnoteniu v takýchto jasne vymedzených kategóriách. A slovenské médiá zase väčšinou nie sú zvyknuté rozmieňať frázy politiky na drobné, radšej ich odtlačia do pozadia inými frázami. Nakoniec sú obe strany spokojné, vyrobili potrebné politické divadielko, omieľanie floskuly evidentne pre nich má nejakú hodnotu.

Otázka je, akú hodnotu, je jedno, či pridanú, má číre žonglovanie so slovíčkami pre krajinu a jej budúcnosť.

Juraj Draxler

Autor žije v Bruseli, kde sa v think-tanku CEPS zaoberá dôchodkovými systémami a fungovaním sociálneho štátu