Nasledovať bude súťaž ideí. Hoci väčšina tu z nás má rozdielne názory a niektorí do značnej miery, všetci sme zbehlí v detailoch početných kríz (alebo ak chcete, „príležitostí“), ktorým čelí moderná globalizovaná spoločnosť.

Vyčerpanie zdrojov, sociálna nerovnosť, ničenie životného prostredia, nadmerné zadlžovanie a ostatné súťažia o pozíciu číslo jedna v našom barometri „problémov“. S ohľadom na prepletenosť obmedzení a príležitostí, ktorým čelíme, aký by mal byť náš cieľ a aké činnosti by ste odporúčali (alebo uskutočnili), aby sme sa dostali zo súčasného komplexného a rozličného štartovacieho bodu k požadovanému cieľu? Burzoví špekulanti, spisovatelia a filozofi, od „katastrofistov“, techno-optimistov, techno-pesimistov, austrálskej školy, chicagskej školy a školy „hard knocks“ (rán osudu), všetci sú pozvaní do diskusie. (Pripravené sú ceny.)

Môžeme polemizovať o základnej osnove, ale ak nám ide o celkový obraz, ktorý z prepletenca získame, bude približne nasledovný:

Sme inteligentný, ambiciózny druh, ktorý stovky tisíc rokov (alebo aj viac, podľa zvoleného modelu) žil z energie slnka (čiže biomasy). Nakoniec sa nám podarilo prísť na to, ako využiť slnečnú energiu uloženú v podobe fosílnych palív. Nasledovná populačná a rastová trajektória sa nakoniec spoliehala na súbor predpokladov/princípov, ktoré vytvorili systém viery, že viac je lepšie a že budú nekonečné náhrady pre naše konečné prírodné zdroje ako je ropa a voda. V širšom zmysle  zmena vo využívaní slnečnej energie na využívanie energie obsiahnutej v bareli ropy surovej ropy bola a stále je neodlíšiteľná od zázraku.

Nakoniec (v 70-tych rokoch) sa objavili v predpokladoch tohto modelu určité trhliny. Reálne mzdy dosiahli svoj vrchol na počiatku 70-tych rokov a odvtedy vždy klesali. V globále, hoci si najchudobnejší ľudia na svete zarobili viac ako generáciu predtým; skutočnosť, že viac ako 2 miliardy ľudí nemá toaletu, nevyzerá ako rovnocenné globálne ihrisko. V roku 1970 dosiahla ťažba ropy zlom v USA (vtedy najväčší producent ropy). V roku 1971 sme zrušili zlatý štandard a svetový ekonomický systém nemal prirodzené krytie majetku. Bez takéhoto peňažného limitu narástol v posledných desaťročiach dlh dramatickým spôsobom a stal sa rovnakým pohonom ekonomického rastu ako lacná energia.

Dlh má úlohu sociálnej abstrakcie, ktorá slúži ako priestorový a časový prerozdeľovač skutočných zdrojov: smerom od periférie a smerom do centra a smerom z budúcnosti smerom do prítomnosti. Vo výsledku je dlh teda hra s nulovým súčtom – niekoho dlhy sú úspory na dôchodok iného, takže nárast dlhu je takisto nevyhnutne „naťahovač“ harmoniky sociálneho bohatstva (vyššie rozdiely v koeficiente GINI v rámci krajiny aj v rámci generácie). Náš moderný ekonomický systém (niektorí hovoria o turbo-kapitalizme) z pohľadu princípov evolúcie je „predaj“ tovaru/schopností/kreativity ľudí iným ľuďom s cieľom posunutia sa vyššie v sociálnom rebríčku v danom prostredí. Sme spolupracujúci a konkurujúci si v závislosti od okolností, ale je veľmi dôležité pochopiť, že naše neuro-fyziologické pochody vznikali v priebehu dlhého obdobia nedostatku, niečo, čo stále nie je obsiahnuté v Štandardnom sociálnom vedeckom modeli, ktorý tvorí základ väčšiny liberálneho vzdelávania.

Nie všetci ľudia sledujú peniaze, ale samotný náš kultúrny systém áno (prostredníctvom zisku atď.). Takže digitálne ukazovatele postupne získané približne počas života predošlej generácie umožnili určitému percentu populácie rozšíriť výhodu svojej relatívnej zdatnosti, ktorú vnímajú ako dôležitú, nad ostatných jedincov vlastného druhu. K takémuto chovaniu nás vytvorila evolúcia. Avšak tradičným vkladom ako je pozemok, pracovná sila alebo kapitál, dominovala lacná energia (a stále viac aj zrýchlený nárast dlhu) a hýbatelia tohto systému, teda lacná energia a lacné úvery, budú čoskoro vecou minulosti a budú pôsobiť ako krutý krotiteľ našich nárokov na globálny rast v budúcnosti.

V prípade menovej reformy, ku ktorej dôjde, keď sa nekryté meny dostanú ďaleko za hranice svojich schopností zachovať stabilné obhospodarovanie miery dlhu, sa v princípe tento dlh čiastočne alebo úplne vymaže. Keďže náš druh má tendenciu zameriavať sa skôr na relatívne ako absolútne, obzvlášť keď dosiahneme určitú minimálnu hranicu základných potrieb, budúce zničenie digitálneho bohatstva prostredníctvom menovej reformy v budúcnosti sa zdá byť jeden z mála spôsobov, ktorý by sa dal hodnotiť ako „riešenie“, ak vezmeme do úvahy limity zdrojov a populácie.

Pád meny je už podľa môjho názoru nevyhnutný. (Domonique Strauss-Kanh, šéf Medzinárodného menového fondu znovu zopakoval možnosť novej rezervnej meny).  Otázka zostáva kedy a aká rozsiahla bude, a ako bude potom vyzerať medzinárodný obchod/spolupráca a sociálna stabilita. Keďže naše reálne majetky sú prírodný, vybudovaný, sociálny a ľudský kapitál a   financie/dlh/úver atď. sú iba nástrojmi pre reálny majetok, samotná menová reforma by nezmenila svetové bohatstvo – ale zmenila by jeho distribúciu a takýto prechod by sám o sebe ovplyvnil potenciál pre vytváranie bohatstva v budúcnosti a trvalú udržateľnosť.

Na jednej strane vo mne rastie hnev a frustrácia pri sledovaní ľudí a ich trvalej ignorancie bezprostredne hroziacich globálnych problémov, ktorým čelíme. Na druhej strane, kým nikto neodhalí, čo sa v skutočnosti nachádza za oponou, môžeme pravdepodobne pokračovať ešte nejaký čas na súčasnej sociálnej úrovni. Problém je, že sme zvedavé opice a tí odvážni, múdri, hlasní a presvedčiví medzi nami budú pravdepodobne zakopávať o určitú kombináciu pravdy a emócií, ktorá spôsobí odkrytie pomyselnej opony a uvrhne do pohybu vládny hokejový puk, čo môže vyústiť do finančného dominového efektu.

Politická stratégia vyžaduje kombinovanie myslenia normatívneho (aký je náš cieľ) a pozitívneho (ako tento cieľ dosiahneme). Ak myslíme do budúcnosti, existuje súbor opatrení, uskutočnených buď globálne alebo lokálne, ktoré by nám umožnili uvedomiť si naše limity, pričom by sme sa zároveň zamerali na naše príležitosti?  (Hlavne na to, že sme empatické bytosti dbajúce o druhých; že toky slnečnej energie, hoci difúzne, sú obrovské; a že dosahujeme klesajúcu psychickú odmenu zo získaných peňazí/tovaru pri prekročení minimálnej hranice).

Autor článku je Nathan Hagens, editor portálu TheOilDrum (www.TheOilDrum.com)

Preložil Alexander Ač

Súvisiace články:

• Finančná kríza v širších súvislostiach