Výstava v átriu
Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.
Podľa britskej organizácie Corner House súčasná politika energetickej bezpečnosti nezabezpečí ani energiu, ani bezpečnosť. Táto ...
[Kriteko]
Michal Horváth napísal celkom dobrý text k veci. Ale je tu niekoľko „ale“. Súhlasím, že eurozóna nemá ako vykopnúť Grékov. Nie je ...
[Tiburon]
Kríza žánru | Ekonomika | Matej Hruška | 24.02.2011

Nedeľná politická diskusia, v ktorej je Ivan Mikloš, sa takmer určite nevyhne minimálne dvom témam- zadlžovaniu krajiny za dobu vládnutia Fica (aké bolo, prečo, a ako na tom bola krajina v porovnaní s ostatnými) a korupcii (podľa akého rebríčka s ako zmenilo postavenie Slovenska, kto je lepší/ horší ako my). Na tieto dve témy zväčša dôjde nezávisle od toho, o čom vlastne daná diskusia má byť.
Na to, o čom a hlavne ako, sa v nedeľnom Na telo hovorilo sa už vo svojom utorkovom blogu pozrel Tiburon, odstavce nižšie budú venované príkladom faktov, na ktorých chceli politici stavať svoju argumentáciu.
Rovnako to bolo aj túto nedeľu- v diskusii o zdražovaní, hypotékach alebo zlatých padákoch Ivan Mikloš uviedol aj vládne opatrenia “boli nevyhnutné najmä preto, že aj v čase krízy vláda Slovenskej republiky napríklad v priebehu roka 2009 míňala najviac spomedzi všetkých krajín Európskej únie,” alebo v inej podobe: “Mali sme najvyšší nárast verejných výdavkov v roku 2009, kedy to bolo 15,1%. Väčšina krajín rástla okolo 0 alebo dokonca znižovali.“
Pohľad do štatistík Eurostatu nám ale povie niečo iné, ako tvrdí minister financií. V roku 2009 Slovensko nemíňalo najviac v únii, práve naopak- len dve krajiny mali verejné výdavky (Total expenditure, zahŕňajúce Intermediate consumption, Compensation of employees, Interest, Subsidies, Social benefits, Other current expenditure, Capital transfers payable, Capital investments) pod úrovňou Slovenska (teda menej ako 41,5% HDP).
Rovnako na tom ostatné krajiny neboli čo sa týka nárastu verejných výdavkov o toľko lepšie, ako sa snaží tvrdiť Mikloš.
Podľa Eurostatu sa výdavky Slovenska zvýšili o 18,57% (výdavky v pomere k HDP v roku 2008 predstavovali 35%, v roku 2009 to bolo 41,5%, ide o zmenu 6,5 percentuálneho bodu). Iba jednej krajine sa podarilo medziročne znížiť v pomere k HDP verejné výdavky (Malta o dve percentá) a iba dve krajiny dokázali udržať medziročný nárast pod piatimi percentami (Maďarsko 3,48% a Poľsko 2,77%).
Pravdou ale je, že Slovensko v tomto medziročnom porovnaní skončilo z celej EÚ s najvyšším nárastom.
Tesne pred koncom relácie prišlo aj na druhý “evergreen”, korupciu. Minister financií (evidentne preháňajúc, no tváriac sa vážne) vyhlásil, že “nikde na svete nerástla korupcia tak, ako rástla za vlády Roberta Fica na Slovensku”.
Pre porovnanie nebudeme môcť využiť Global Competitiveness Report z dielne World Economic Forum, na ktoré sa Mikloš často a rád odvoláva, keďže táto správa z roku 2007 (a skôr) nie je celá dostupná na webe pre porovnanie s aktuálnym hodnotením. Pre ilustráciu si vystačíme s Corruption Perception Index (CPI) od Transparency International a Governance Indicators od Svetovej Banky.
V oboch prípadoch sa nejedná o priame meranie miery korupcie, v prípade CPI ide o jej vnímanie, v prípade Governance Indocators ide o kategóriu Control of Corruption, ktorá hovorí niečo podobné ako CPI (capturing perceptions of the extent to which public power is exercised for private gain, including both petty and grand forms of corruption, as well as "capture" of the state by elites and private interests.)
V prípade CPI dosiahlo Slovensko v roku 2007 hodnotenie 4,9 (čím viac na škále od 0 do 10, tým lepšie) a umiestnilo sa na 49. mieste. V roku 2010 bolo skóre 4,3, čo znamená 59 miesto. Ide teda o 12,24% percentný prepad v bodovom hodnotení.
Pre príklady krajín, ktoré sú na tom horšie ako Slovensko po rokoch vlády Fica nemusíme hľadať veľmi dlho, keďže Ivan Mikloš stanovil kritériom „nikde na svete“pomerne široké možnosti.
Ak sa pozrieme napríklad na taký Afganistan, Slovensko je v porovnaní s ním na tom stále pomerne dobre. V roku 2007 hodnotenie 1,8, v roku 2010 1,4 - pokles o 22,22 %.
Pre príklady zhoršenia väčšieho ako to, ktoré nastalo na Slovensku ale nemusíme chodiť až do Afganistanu. Stále sme „lepší“ aj ako Taliansko (2007: 5,2; 2010: 3,9; pokles o 25%).
Governance Indicators Slovensku v roku 2007 v kategórii Control of Corruption pripísali hodnotu 0,397, v roku 2009 to bolo 0,325 (na škále -2,5 a +2,5; čím viac, tým lepšie). Ide teda o zhoršenie za dva roky o 18,13%.
V tomto hodnotení sa Afganistan nezhoršil až tak, ako Slovensko (zmena o 6,36%, ale v roku 2009 stále v zápore na -1,57), Taliansko sa ale javí ako jasný favorit so zhoršením o 81, 48% (v 2007 0,27 a 0,05 v 2009).
Z hľadiska toho, o čom celá diskusia mala byť sú toto nepodstatné detaily. Venovať sa im ale má zmysel práve preto, že nimi minister Mikloš argumentuje takmer vždy, keď je v nejakej diskusii.
Ako sa viedlo jeho oponentovi Petrovi Kažimírovi si môžete prečítať v analýze celej relácie.
Autor pracuje na projekte demagog.sk
Text vychádza v rámci spoločného projektu JtT a stáleho zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku. Jeho obsah nemusí vyjadrovať názory FES-u
Naposledy pridaný: 04.06.2011 (seriozne a zabehane mienkotvorne periodika, co jetotak rozhodne nie je)
Diskusia k článku obsahuje 25 príspevkov
Copyright © 2007 - 2012 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872
Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.
Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist