JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

CETA – Pyrrhovo víťazstvo

Európska komisia nakoniec pretlačila dohodu CETA napriek veľkým výhradám viacerých vlád a napriek silným sociálnym protestom. O sile ...

[Joachim Becker]

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Odporovať Číne je strategický záujem Slovenska

Čína nie je a ani tak skoro (ak vôbec) nebude najväčšia ekonomika sveta, Európska Únia je. Kto to nevie nerozumie ekonómii ani politike. ...

[Peter Weisenbacher]

Ropný zlom a čo príde po ňom

Kríza žánru | Ekonomika | Alexander Ač | 15.04.2011

_ma_small

Mnohí ľudia potrebujú na normálne fungovanie dve či tri šálky kávy denne. Moderná civilizácia ako celok je oveľa náročnejšia: ak nedostane svoj denný prídel ropy či uhlia, nepohne sa z miesta

S uhlím zatiaľ problém nie je. Napokon v rýchlo sa rozvíjajúcej Číne postavia ročne stovky nových uhoľných elektrární, ktoré pobežia desaťročia. Čína však pre istotu tiež buduje obrovské zásobníky na ropu a skupuje ju po celom svete

Pokiaľ ide o ropu, situácia je zložitejšia. Ukázala to aj masívna ropná havária v Mexickom zálive, ktorá je výsledkom extrémnych metód ťažby v neprístupných oblastiach. Tomu zodpovedá použitá technika, pohybujúca sa na hranici možností, technických aj finančných, a vlastne aj na hranici morálnej zodpovednosti, ak je pre nás najvyššou hodnotou životné prostredie.

Vážne varovanie

Ľahšie dostupné zásoby kvalitnej ropy sa však stenčujú. Naliehavo na to upozornila októbrová konferencia Asociácie pre štúdium ropného zlomu (ASPO) vo Washingtone. Zaznelo tu veľmi vážne varovanie: svet v najbližšej budúcnosti už nebude schopný vyťažiť také množstvo ropy ako v posledných rokoch. Znamená to, že globálna civilizácia prekonala najvyšší bod ťažby ropy, ropný zlom. V horizonte dvoch až piatich rokov začne ťažba ropy klesať. Bude to brzdiť svetové hospodárstvo, ktoré ešte stále funguje v krízovom provizóriu. Napriek pokračujúcej ekonomickej recesii sa však ceny ropy stále pohybujú okolo 80-90 dolárov za barel, čo je historicky veľmi vysoká cena.

Od konca roku 2004 sa cena ropy strojnásobila. V roku 2008 dosiahla 147 dolárov za barel, čo je historický rekord aj po úprave o infláciu. Potom prišiel finančný kolaps a prepad ceny ropy na 35 dolárov za barel.

Fyzik Tariel Mórrígan z University of California v Santa Barbare napísal knihu Zlom energie, klimatická zmena a kolaps globálnej civilizácie: súčasná kríza ropného zlomu. Píše v nej, že rastúce povedomie o ropnom zlome a snaha ho riešiť sa stane spúšťačom kolapsu spoločnosti. Prečo potom nik nebije na poplach? Mórrígan odpovedá: „Ak by akákoľvek vláda oznámila, že ropný zlom ohrozuje ekonomiku, trhy by skolabovali a ekonomike by sa to stalo ešte skôr. Okrem paniky na trhoch, ktorá by urýchlila ekonomický kolaps, nastali by pravdepodobne aj sociálne a politické nepokoje, čo by tiež urýchlilo ekonomický kolaps. To predstavuje etický problém: Nechať ľudí v nevedomosti nie je fér, ale ani sa tým nezabráni kolapsu. Upozornenie verejnosti na tento problém pravdepodobne spôsobí skorší príchod problému s pravdepodobne rovnakým výsledkom.“

Mórrígan nie je jediný, kto vníma problém dramaticky. Keď si Chris Martenson, energetický a finančný analytik, spisovateľ a autor populárneho náučného webu Kurz krachu, po prvý krát uvedomil skutočné dopady ropného zlomu, pomyslel si: „Môj bože, to zmení úplne všetko!“ Martenson prepája svet energetiky a svet sveta peňazí, preto neúnavne upozorňuje, že do obdobia maximálnej ťažby ropy vstupujeme s najväčším dlhom v histórii. A to môže byť smrteľná kombinácia.

 

Bezprecedentná neistota

Až donedávna bolo slovné spojenie „ropný zlom“ v oficiálnych kruhoch tabu a patrilo výhradne do slovníku úzkej skupiny pesimistov, ktorí ignorovali technologický pokrok. To už neplatí. V poslednej správe Výhľadu energie z novembra 2010 Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA, International Energy Agency), ktorú založili najvyspelejšie ekonomiky sveta po ropnom šoku pred tridsiatimi rokmi, sa po prvý krát v histórii objavil pojem ropný zlom. IEA vo svojej poslednej správe konštatovala, že ropný zlom nastal už v roku 2006 a svet už nikdy v budúcnosti nevyťaží viac ropy. Hoci IEA konštatuje, že svet prekonal najväčšiu povojnovú ekonomickú recesiu a čelí tiež „bezprecedentnej energetickej neistote“, napriek tomu predpovedá globálny rast spotreby tekutých palív, pričom rast spotreby zabezpečia najmä biopalivá a tekuté zložky zemného plynu. Problém je, že tieto, ako aj všetky ostatné alternatívy ropy, ktoré dnes poznáme, sú z energetického hľadiska menej kvalitné a náklady na ich získavanie sú vyššie.

Profesor geológie Kenneth Deffeyes na Princeton university komentoval správu IEA takto: „Nevyslovený predpoklad znie, že ropný zlom sa odohral pred niekoľkými rokmi, no koniec sveta sa nekonal. Ale počkajte minútu. Sme v najväčšej ekonomickej recesii od čias Veľkej depresie a nevieme, či dokážeme niekedy dosiahnuť prosperitu v minulosti. Moja interpretácia je, že cena ropy 147 dolárov za barel v roku 2008 otriasla globálnou ekonomikou. Neviditeľná ruka ekonomiky sa zmenila na neviditeľnú päsť a zbrzdila ekonomický rast, aby sa dostala do rovnováhy s ťažbou ropy“.

 

Ako súvisí ropa a ekonomika

Nicole Foss, ktorá sa dlhoročne venuje analýze fungovania finančných trhov a profesionálne sa venovala aj energetickým zdrojom, súhlasí s Martensonom: „Obrovská dlhová bublina leží v srdci celého problému. Budovali sme ju desaťročia a dnes je väčšia, ako ktorákoľvek iná dlhová bublina v histórii ľudstva. Úvery a zadlžovanie vytvárajú dojem veľkého bohatstva, ale to je iba virtuálne.“ Na rozdiel od ostatných sa Foss domnieva, že keď nebude možné ďalšie zadlžovanie, respektíve keď sa stratí dôvera trhov v schopnosť veriteľov splácať dlhy, nastane ďalší pád akcií, a bude ešte väčší ako predošlý. Samozrejme to celú situáciu výrazne skomplikuje a nastane výrazné obmedzenie investícií do ťažby ropy v budúcnosti. Podľa nej budeme mať s menším množstvom energie aj jednoduchšiu spoločnosť.

Existuje súvislosť medzi finančnými problémami štátov a ropným zlomom, respektíve cenou ropy? Nie je žiadnym tajomstvom, že vyspelé spoločnosti žijú nielen na ekologický, ale aj na finančný dlh. Jednoducho si požičiavame peniaze z budúcnosti a dúfame, že jedného dňa ich dokážeme splatiť. A rovnako tak nám veria aj tí, od ktorých si požičiavame. Takýto systém môže viac či menej dobre fungovať iba v prostredí všeobecného ekonomického rastu, ktoré umožňuje bezbolestné splácanie úrokov. Dramatický rast ceny ropy, vyvolaný kombináciou jej nedostatku a špekuláciami na trhu spôsobil, že stále väčší podiel výdavkov museli spotrebitelia vynakladať na energiu a dostával tak menší objem peňazí na splácanie úrokov z pôžičiek a hypoték.

Ešte zaujímavejší je však fakt, že krajiny ako Grécko a teraz už aj Írsko, ktoré nezvládli svoju finančnú situáciu a bez finančnej pomoci zvonku by skrachovali, majú najväčší podiel spotreby ropy vo svojom energetickom mixe v krajinách Európskej únie. Nasleduje Portugalsko, Španielsko, Taliansko.

Portugalsko už preventívne ohlásilo, že sa možno bez finančnej injekcie nezaobíde. Na porovnanie, kým Slovensko vynaloží na spotrebu ropy asi 19 % z celkových výdavkov na energie, v Grécku je to až 58 % a v Írsku a Portugalsku až 55 %. Samozrejme tieto čísla neznamenajú, že štáty s nižšími výdavkami na ropu sú pred krachom automaticky uchránené.  

 

Ako dlho ešte?

Nicole Foss na svojom blogu píše: „Svet čelí scenáru, v ktorom zadlženosť väčšiny rozvinutých krajín prekročila hranicu návratu, a v ktorom bude globálny obchod zasiahnutý obzvlášť tvrdo. Nebudeme schopní odkladať nevyhnutné príliš dlho. Naše pokusy robiť to nás iba zakopávajú do ešte hlbšej jamy.“ Naozaj sa vynára logická otázka, ako dlho možno nadmerné zadlženie krajín riešiť pôžičkami a ich ďalším zadlžovaním.

Energetický guru Robert Hirsch v roku 2005 písal o ropnom zlome pre americké ministerstvo energetiky. Spolu s ďalšími autormi nehodnotil príchod ropného zlomu, ale uvažoval o tom, aký čas je potrebný na hladký prechod k alternatívnym zdrojom energie. Dospel k záveru, že čas potrebný na ekonomicky bezproblémový prechod  je približne 20 rokov. Ak by sme začali s prípravami o 10 rokov neskôr, znamenalo by to vážne, ale zvládnuteľné problémy. Teraz Hirsch hovorí: „Dnes týchto 20, ale ani 10 rokov nemáme.“ V rámci svojej adaptácie si Hirsch miesto doterajšieho SUV zaobstaral automobil na hybridný pohon a zbavil sa svojich podielov na akciových trhoch.

Profesor Václav Smil z Manitobskej univerzity v Kanade, pôvodom z Čiech, sa venuje energetike a histórii energetických revolúcií a napísal stovky vedeckých publikácii a vyše dvadsať kníh. „Každej novej technológii trvá 40 až 50 rokov, než získa významný podiel na trhu. Dnes sme v situácii, kedy žiadna z čistých technológií nedokáže nahradiť fosílne palivá vo veľkom.“

Posledný koncentrovaný zdroj energie ľudstvo objavilo v podobe jadra a odvtedy uplynulo už viac ako 60 rokov. Napriek tomu jadrová energia zabezpečuje stále iba šesť percent z primárnej spotreby. Dominuje ropa, nasledovaná uhlím a zemným plynom. Optimistické tvrdenie, že zbaviť sa závislosti na fosílnych palivách môžeme v horizonte rokov, „treba iba chcieť“ je podľa Smila podobné tvrdeniu, že „na Mesiac môžeme letieť na pavučinových krídlach, len treba chcieť.“

V najbližších desaťročiach zostaneme fosílnou spoločnosťou bez ohľadu na objavené netradičné technológie. Svet chce za každú cenu napodobniť dvoch najväčších spotrebiteľov energie na svete, USA a Kanadu, čím sa bude energetický problém prehlbovať. Šanca, že ľudia znížia spotrebu dobrovoľne, je podľa Smila veľmi malá.

 

Rovnako ako v minulosti

Nikto nepochybuje o tom, že dostupnosť energie je pre fungovanie ekonomiky dôležitá. Vedci, ktorí sa (zväčša vo voľnom čase) venujú výskumu ropného zlomu, upozorňujú na skutočnosť, že zlom v ťažbe ropy bude znamenať aj koniec globálneho rastu HDP, teda rastu spotreby. Ekonómovia, hoci mnohí sú si vedomí dôležitosti energie, upozorňujú, že úzka spojitosť medzi globálnym rastom ekonomiky a globálnym rastom spotreby nemusí byť nevyhnutne príčinná.

Chris Martenson odkazuje: „Dokonca aj Julian Simon, ktorý kedysi uzatvoril slávnu stávku s Paulom Ehrlichom o vývoji cien potravín, povedal: Energia je kráľovná zdrojov. Absolútna pravda. Preto máme Carterovu doktrínu, ktorá zabezpečuje, že k nám prúdi ropa z Blízkeho východu. Takže to nám pomôže intuitívne pochopiť, prečo existuje taká úzka súvislosť medzi ekonomikou a energiou.“

Spisovateľ John Michael Greer, autor viac ako 20 kníh, sa dlhodobo venuje otázkam energie a histórii vzostupov a pádov veľkých civilizácii. Podľa neho je ropný zlom klasickou ukážkou toho, ako sa civilizácie správali aj v minulosti. „Väčšina civilizácií v minulosti prekročili možnosti základne svojich zdrojov a dostali sa do procesu úpadku a pádu. Naša civilizácia robí to isté, ibaže vo väčšom rozsahu ako tie predošlé, pretože máme k dispozícii viac energie,“ hovorí Greer. Podľa neho je pozitívnym trendom, že realita ropného zlomu sa pomaly dostáva do povedomia aj veľmi vplyvných ľudí a organizácií, ktoré berú tento fenomén veľmi vážne. Iba tento rok vypracovali rozsiahle štúdie o ekonomických a sociálnych dopadoch ropného zlomu ministerstvá obrany v Nemecku a USA.

Text vychádza v rámci spoločného projektu JtT a stáleho zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku. Jeho obsah nemusí vyjadrovať názory FES-u

Bookmark and Share

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 184 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 20.04.2011 (frankenstein_monster)

Diskusia k článku obsahuje 15 príspevkov


Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist