Len nedávno sa v Novom Slove (číslo 23/2009) do ekonomického mudrovania s vervou Štulajterovho alter ega pustil Michal Feik. Takto: „Aj vy máte pocit, že sa blíži koniec hospodárskej krízy? Nemýlite sa. Ekonomika sa oživuje, ľudia začínajú nakupovať, šrotovné a dotácie zaberajú.“ Zasmiali sa zbrojnoši. Kyslo. Lebo obdobných ružovkastých somarín už bolo naozaj dosť. Nachádzame sa v prudkej a hlbokej recesii, pričom hrozí, že sa premení na hospodársku depresiu, ktorá nemá v dejinách páru.

Aj bez sabotážnych aktivít slovenskej oligarchie štátna železničná spoločnosť Cargo naďalej prepravuje zhruba 30% z minuloročného objemu tovaru. Dokonca ukrajinská mafia prinútila hospodársky devastovanú Európsku Úniu prežuť vypnutie špičkového slovenského skenera a tak tolerovať jej pašerácke aktivity v Maťovciach, v mene udržania zamestnanosti v Košiciach a okolí...  Pre Slovákov je táto potupná kapitulácia štátnej moci podoprenej pol miliardovým politickým spoločenstvom možno výrečnejšia ako fakt, že za posledný rok sa ceny nemeckých priemyselných výrobkov prepadli o 7,8%!

Všetky ukazovatele reálnej ekonomiky v Európe sú na tom zle. Reálna spotreba a investície na jednotnom trhu medziročne klesli už o približne bilión eur, úvery podnikom a domácnostiam sú naďalej zmrazené, a exportovať nie je kam. Prudko stúpa platobná neschopnosť. Veľké podniky plošne škrtajú všetky výdavky, nevyplácajú odmeny radovým zamestnancom, nenavršujú platy, a masy stredných a malých podnikateľov ich vyplácajú, keď sa im dá alebo chce. Všetci prepúšťajú. Narastá akurát práca na čierno. Príjmy do štátnej kasy sa scvrkávajú na kôpku utrpenia. O deflácii sa síce otvorene nehovorí, ale už je tu. A žiadne špekulácie dôchodkových a private equity fondov na burzách s potravinovými komoditami, ktoré nám akurát predražujú jedlo, na tom nič nezmenia. Zvlášť keď problémy bankového a finančného sektora s gigantickými objemami bezcenných papierov ešte stále nie sú vyriešené.

Dnes už aj vrabce na strechách kapitalistických novín čvirikajú, že hlavným dôvodom súčasnej krízy sú tri desaťročia rabovania, koristenia a zbíjania v réžii finančných a korporátnych oligarchií všetkých krajín. Podľa lososovo ružových novín Financial Times bohatstvo americkej rodiny Walton, vlastniacej obchodnú sieť Wal-Mart, prevyšuje príjmy a majetky „spodných 100 miliónov“ Američanov... Takže odkaz slovenskej kancelárskej ľavici v službách slovenskej kapitálovotvornej vrstvy: kým nepríde k zásadnej korekcii v prerozdeľovaní bohatstva, kríza pokračuje. Svetová Banka odhadla, že k máju 2009 zničila aktíva zodpovedajúce 103% svetového HDP za rok 2008 – 55800 miliárd amerických dolárov. A demolácia pokračuje...

Súvisiace články:

http://www.noveslovo.sk/clanok.asp?id=17857

http://www.ft.com/cms/s/0/e23c6d04-659d-11de-8e34-00144feabdc0.html