V titulkoch prichádzajúcich zo Spojených štátov Amerických dnes úplne dominujú krachy bánk a zachraňovanie týchto súkromných podnikov verejnými financiami - znárodňovaním. Menej pozornosti púta fakt, že popri finančnej kríze ktorá revolučne mení svetovú ekonomiku sa v Amerike v tichosti rozbieha iná revolúcia, tentoraz technologická. Jej dôsledky môžu byť v konečnom dôsledku zásadnejšie ako dôsledky finančnej krízy.

V polovici septembra  ťažko skúšaný General Motors – niekdajšie rodinné striebro USA, dnes potácajúci sa obor – odhalil produkčnú verziu svojho elektricky poháňaného „auta na zástrčku“ (PHEV – Plug In Hybrid Vehicle)  Chevy Volt.  Na americký trh sa má dostať koncom roku 2010. Volt používa výlučne elektrický pohon. Na cesty do 60 km mu stačia jeho  16-kWh  lítium-iónové batérie.  Po vyčerpaní batérií plynule naskakuje elektrický generátor poháňaný benzínom alebo E85, ktorý dodáva energiu pre elektrický pohon. Chevrolet Volt sa bude dobíjať zo 120 alebo 240 V zástrčiek v domácnostiach a garážach, jeho inteligentný dobíjací systém dobije prázdnu batériu z 240V výstupu za menej ako tri hodiny, zo 120 voltového za osem hodín.  Pri amerických cenách elektriny to znamená 60 km jazdy za 80 centov, teda 16 korún.

 Odhodlanie GM preraziť na masový trh s revolučne novým autom na seba nenechalo dlho čakať. Niekoľko dní po oznámení GM zverejnila aj automobilka Chrysler (pokles predaja za osem mesiacov roku 2008 o 24%) zámer spustiť masovú výrobu PHEV a vo svojej centrále na Auburn Hills predviedol  tri prelomové vozidlá -  minivan a SUV s plánovaným elektrickým dojazdom 60 km, teda ako Chevrolet Volt. Tretím je celo-elektrický Dodge EV na platforme Lotus Europa s dojazdom 250-320 km. Rovnako ako GM aj Chrysler plánuje spustiť masový predaj jedného z týchto vozidiel do konca roka 2010.  (Viac informácií  na  http://www.chryslergoeselectric.com/   ) Chrysler  plánuje dobehnúť  GM použitím existujúcich platforiem a nie vývojom od základu nových áut a outsourcingom mnohých komponentov už dodávaných pre existujúce modely. Pravdepodobným dodávateľom kritickej časti PHEV –  batérií – bude zrejme firma  A123Systems.  Konečným cieľom Chrysleru je transformácia celého  výrobného programu na elektrický pohon.

Medzitým neváha ani americký Senát a popri záchrannom balíku pre krachujúce americké banky schválil aj zákon o daniach na energiu, ktorý okrem iného obsahuje daňové kredity pre PHEV autá v rozsahu 2500 až 7500 dolárov, podľa inštalovanej kapacity batérií . Tieto kredity v podstate úplne vykryjú cenový rozdiel medzi  bežnými autami  a PHEV.  Aby sa tak naozaj stalo zákon ešte musí prejsť snemovňou Kongresu.

Neprekvapuje, že americké automobilky a Senát k týmto revolučným krokom nepriviedla starosť  o klimatické zmeny. Hybnou silou za správaním automobiliek aj Senátu je ekonomika. Neefektívne americké autá  už dlho zo svetových  trhov vytláčajú výrazne efektívnejšie typy japonských, európskych a ďalších automobiliek.  Ignorancia spotreby americkými automobilkami  bola zásadná strategická chyba.  Kým ešte pred štyrmi rokmi som natankoval plnú nádrž osobného auta za menej ako 20 dolárov, dnes je  benzín aj v USA viac ako dvojnásobne drahší a neefektívne americké benzínožrúty sa ukázali ako neschopné konkurencie už  aj na domácom trhu v USA.  Už dávnejšie sa Toyota  stala absolútnym priekopníkom v oblasti hybridných áut a jej Prius hitom , s dlhými poradovníkmi aj na americkom trhu.  Toyota  je lídrom aj vo  vývoji  PHEV a vypadalo to, že Detroitu vytrie opäť zrak, tak ako pri hybridoch. Práve táto hrozba nakoniec rozhýbali skostnatené americké automobilky, aby sa aj ony pokúsili o revolučnú inováciu a masovú výrobu PHEV. Ani Senát nekonal z obáv o klimatické zmeny: z USA každoročne na nákup ropy odíde 700 miliárd dolárov, väčšina z nich navyše do problematických krajín ako sú  arabské režimy, Venezuela, Nigéria...

V Európe sa zatiaľ tlak vlád a parlamentov vyspelých krajín sústreďuje na znižovanie emisií  z áut so spaľovacími motormi . Slovensko a naši susedia dokonca bránia aj týmto snahám, ale to je len ďalší príznak nízkej  úrovne  miestnych politických elít.  Stratégia zameraná prevažne na lepšie spaľovacie motory sa môže v konkurencii s PHEV revolúciou ukázať ako obsolentná. PHEV samozrejme majú pred sebou viacero  otázok , či už ide o kvalitu a trvanlivosť batérií, alebo dodatočné zdroje elektriny na dobíjanie batérií potenciálne desiatok až stoviek  miliónov automobilov. Ak PHEV revolúcia uspeje, bude mať gigantické ekologické aj geopolitické dôsledky.  Jednu nespornú  výhodu  majú  už teraz: ak si život bez auta neviete predstaviť,  čerpaciu stanicu pre váš budúci PHEV už máte vo svojej domácnosti.

Autor je konzultantom Svetovej banky a bývalým poslancom Federálneho zhromaždenia za stranu Zelených