JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Tretia priemyselná revolúcia

Kríza žánru | Ekonomika | Lenka Krištofová | 24.04.2012

_ma_small

Takmer dvesto rokov sme neobmedzene pálili uhlie, ťažili ropu a čerpali zemný plyn. Nakupovanie sa stalo koníčkom, nehnuteľnosti sa vo veľkom skupovali na dlh a aj na krátke vzdialenosti sa používali automobily. Nechceli sme vedieť, že nám narastá dlh, ktorý raz budeme musieť splatiť. Daňou za našu nerozvážnosť je nedostatok fosílnych palív, ale hlavne finančná kríza a klimatické zmeny, ktoré sa hlásia čoraz naliehavejšie.

„Mnoho ľudí stále  nechápe, že éra fosílnych palív sa chýli ku koncu a že je nutné zmeniť spôsob, ako uvažujeme. Viaceré civilizácie v histórii dospeli do momentu, v ktorom boli nútené sa zmeniť. Niektorým z nich sa to podarilo, iným nie. V porovnaní s minulosťou sa naša situácia odlišuje v tom, že pravdepodobnosť zvýšenia  teploty na Zemi je stále väčšia a môže spustiť začiatok masového úhynu zvierat a rastlín, s čím prichádza aj reálna možnosť na celoplošné vyhynutie nášho rodu,“ tvrdí populárny sociálny mysliteľ Jeremy Rifkin vo svojej ostatnej knihe Tretia priemyselná revolúcia, ktorá je už jeho devätnástym titulom. Sumarizuje v nej nielen súčasné ekologické problémy, ale dáva aj pomerne optimistické  výhľady do budúcnosti -  za podmienky, že radikálne prehodnotíme doterajší spôsob získavania energie. Nerobí si však ilúzie, so zmenou, ktorou musíme prejsť,  sa spájajú aj mnohé technologické či politické problémy. Hodiny síce ukazujú „päť minút po dvanástej“, ale ľudstvo má ešte šancu na záchranu, tvrdí Rifkin. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V roku 2009 sa v Kodani  stretli hlavy 192 štátov. Mali spolu nájsť riešenie, ako zachrániť planétu od klimatickej katastrofy, pred ktorú nás postavilo neekologické využívanie zdrojov. Predvídaví vedci začali na globálne otepľovanie upozorňovať už v 80-tych rokoch. No ani najväčší pesimisti si neuvedomovali, akou rýchlosťou sa ženieme do záhuby. Nepočítali totiž so synergickým efektom, ktorý otepľovanie zrýchľuje. Ak sa do atmosféry dostane príliš veľa emisií CO2, začne sa topiť stála snehová pokrývka Zeme, ktorá za normálnych okolností odráža teplo, a celá planéta sa následne zahrieva ešte rýchlejšie.

Od roku 1970 sa počet hurikánov zdvojnásobil a zažívame nárast teploty o pol stupňa celzia. No  Katrina, Rita, Gustav či Ike  sú len malým upozornením, čo sa stane, ak sa nespamätáme. Ak sa roztopí permafrost, do atmosféry sa uvoľní neúnosné množstvo karbón dioxidov a teplota zemegule narastie rýchlejšie, ako si vieme predstaviť.  Malé ostrovy - Maledivy či Marshallove ostrovy - ale aj nižšie položené oblasti sa úplne stratia pod vodnou hladinou a pre miliardu ľudí, ktorí žijú v údoliach a spoliehajú sa na sneh ako na zdroj zavlažovania a pitnej vody, to bude znamenať začiatok konca. Migrácia takého veľkého počtu ľudí do iných lokalít je nereálna. Rovnako ako šanca, že sa zvieratá a lesy prispôsobia klimatickým zmenám.  Na rozdiel od ľudí, ktorí môžu pružne reagovať, sa totiž lesy zmenám prispôsobujú extrémne pomaly. Ak by sa teplotné podmienky v priebehu niekoľkých rokov rapídne zmenili, stromy by vyhynuli. Náhla strata lesov by zahubila 25% živočíšnych druhov, pre ktoré sú domovom. Ekosystém by to nevydržal a úplne by sa zrútil. Napriek tomu, že takéto katastrofické scenáre vôbec nie sú zo sveta science fiction, lídri sa v Kodani rozišli bez toho, aby sa dohodli, že znížia emisie (na potrebnú hranicu 450 jednotiek do roku 2050). Aj keby sa im podarilo dohodnúť sa, globálna teplota by narástla o dva stupne celzia a my sme mali čo robiť. Ale mali by sme aspoň nádej na prežitie. Namiesto toho ako námesačníci upierame zrak na nové náleziská ropy, ktoré aj tak poskytujú len bezvýznamné množstvo ropy, zato sú ekologicky nebezpečné.

 Fosílni a nukleárni lobisti

Finančná a hypotekárna bublina spľasli, zdroje sa vyčerpávajú a civilizácia stojí na križovatke. Množstvo ľudí stále  nechápe, že éra fosílnych palív sa chýli ku koncu a že je nutné zmeniť spôsob uvažovania. Zatiaľ čo v Európe sa objavujú postupné zmeny smerujúce k „zelenej“ budúcnosti, Američania stále veria v neobmedzený ekonomický rast, divokú spotrebu a závislosť od fosílnych palív. Oveľa lepšie však na tom nie je ani Japonsko, India, Stredný východ... Autoritatívne vlády a oligarchovia, ktorí na rope zbohatli alebo vďaka nej ovládajú krajiny už niekoľko desaťročí, pochopiteľne myšlienku alternatívnych zdrojov odmietajú. Prečo? Na rozdiel od vetra, vody, slnka či biomasy sú totiž ropa a zemný plyn elitnými zdrojmi, ktoré sa nenachádzajú všade a prístup k nim nemá hocikto. Oligarchovia, šejkovia, politici a rôzne záujmové skupiny brzdia zmeny preto, že vďaka fosílnym komoditám zbohatli a disponujú mocou.

Podobná situácia je aj v nukleárnom priemysle. Väčšina krajín zastavila nukleárne programy po havárii v Černobyle. Nanešťastie však kolektívna pamäť nesiaha ďaleko a zotavený nukleárny priemysel sa snaží verejnosti predstaviť ako najlepšie riešenie na klimatické zmeny a nedostatok fosílnych surovín. Nukleárne lobistické skupiny majú plné vrecká peňazí, ktorými podplácajú vlády, aby neboli ochotné zavádzať zmeny. No len si spomeňme na katastrofu, ktorá sa nedávno odohrala po zemetrasení a tsunami vo Fukušime. Nukleárna energia nikdy nebola „čistou“ energiou!

Avšak aj „zelenému“ prezidentovi Barrackovi Obamovi, ktorý podporuje ekologické projekty, chýba vízia. Čiastkové projekty, ktoré podporuje, sú síce záslužné, ale navzájom na seba nenadväzujú. Rozkúskovaným projektom chýba celistvejší prístup, myšlienka, ktorá by ich spájala - idea tretej industriálnej revolúcie.

 Tretia priemyselná revolúcia

 Prvá priemyselná revolúcia priniesla civilizačné zmeny v 19-tom storočí. Dôsledkom uvedenia technológií, ktoré poháňala para (vlak, tlačiarenské prístroje) sa objavili prvé tlačové materiály, knihy, časopisy, narastala gramotnosť a vznikali továrne, ktoré produkovali veľké množstvo tovaru. V druhej industriálnej revolúcii milióny ľudí doslova za noc vymenili svoje kone za autá, s čím logicky súvisel väčší dopyt po rope. USA, ktoré sa stali najväčším producentom ropy na svete, v priebehu niekoľkých rokov začali križovať diaľnice. Ďalšiu obrovskú zmenu priniesol vynález telefónu, rádia a televízie. Podobné radikálne zmeny, aké priniesla prvá a druhá priemyselná revolúcia, by mali sprevádzať aj tretiu industriálnu revolúciu, ktorá prinesie zmenu orientácie na nové energie a komunikačné technológie. Historická skúsenosť naznačuje, že zmena by sa mohlo odohrať podobne rýchlo, tak, aby sme sa stihli zachrániť od globálnej katastrofy.

Prvé osobné počítače boli na trh  uvedené v roku 1970 a v roku 2008 ich už vlastnila viac ako miliarda ľudí. Podobne rýchlo sa znásobil aj počet užívateľov internetu, ktorých boli v roku 2010 dve miliardy. Solárne panely a veterné inštalácie budú mať podobný osud. Už teraz sa ich počet každý rok zdvojnásobuje. Dobrý predpoklad na to vytvára fakt, že ceny fosílnych palív a uránu na trhu neúmerne narastajú, kým cena zelených energií klesá. Cena fotovoltaickej energie poklesne medziročne o 8% a náklady na klasickú elektrinu naďalej porastú o 5%.

Zmene nasvedčujú aj politické udalosti, ktoré na strednom východe spustila arabská jar. Milióny nespokojných mladých ľudí v Tunisku, Egypte, Iráne, Líbyi, Jemene, Jordánsku, Bahraine protestujú proti skorumpovaným autokratickým režimom, nezamestnanosti a chudobe. Za mizériu týchto regiónov môže ropa. Čierne zlato je v skutočnosti čiernym prekliatím a krajinám prinieslo vládu diktátorov. No mladí vzdelaní ľudia vyrástli na sociálnych sieťach, mali dobrý prístup k informáciám (preto sa diktátorské režimy boja internetu, tu ľudia konfrontujú s iným modelom fungovania spoločnosti) a viac než s kmeňovou lojalitou sa identifikujú s globálnou komunitou. Je im cudzie patriarchálne myslenie, rigidné sociálne normy, xenofóbne správanie starších a sú unavení z vlády brutálnych vodcov a skorumpovanej spoločnosti. Tretia priemyselná revolúcia sa bude naďalej vkrádať do ázijských a afrických krajín, ale aj naprieč Amerikou. Táto priemyselná revolúcia bude znamenať koniec dvestoročnej ságy klasického industriálneho myslenia, špekulovania na trhoch, ale aj vykorisťovania más. Nový energetický prístup povedie ruka v ruke k spravodlivejším sociálnym vzťahom.

 Mestá budúcnosti

Možno podobne ako dnes hovoríme o dobe bronzovej či železnej, sa bude o súčasnosti hovoriť ako o karbónovej ére. Už teraz niektoré veľké firmy, členské štáty EÚ a Európska komisia zavádzajú zmeny a podporné mechanizmy v prospech zelenej energie (zelené pôžičky, hybridná doprava, zelené lokality, cyklistické chodníky, zmena systému vzdelávania a pod.). Ako príklad miest, ktoré na zmene pracujú, je možné uviesť  Rím, Monako, či San Antonio... V 21. storočí budú milióny ľudí bývať  vo vlastných „zelených domoch“, kde si budú vyrábať svoju vlastnú elektrickú energiu a budú ju zdieľať, tak, ako dnes zdieľajú informácie na internete. Inteligentnú dopravu 21. storočia niektoré dopravné a automobilové spoločnosti (napr. Daimler) zavádzajú už dnes.  Naše deti budú jazdiť na dopravných prostriedkoch, ktoré sú tiché, čisté a ekologické. Energia, ktorá sa v takýchto automobiloch bude nadbytočne vytvárať, sa bude dodávať naspať do energetickej siete. Každá domácnosť bude mať vlastné manufaktúry, v ktorých si bude vytvárať potrebné trojdimenzionálne produkty v zariadení podobnom tlačiarni. Pomocou 3D tlačiarne si budú vedieť  vytvárať najrôznejšie tovary - elektroniku, plasty, šperky, kovy. Výroba takýchto produktov bude vyžadovať iba 10 percent práce investovanej tradičnými postupmi. Spotrebuje sa tak oveľa menej energie. Ulice a domácnosti budú osvetlené vysokoefektívnymi LED lampami.

No dnes ešte 40 percent ľudskej populácie žije denne zo sumy menšej ako dva doláre  a nemá prístup k elektrine ani internetu. Aby sa tieto skupiny dostali z chudoby, je najdôležitejšie poskytnúť šancu využívať obnoviteľné energie. Momentálne sa to deje už v subsaharských oblastiach, kde pribúdajú solárne panely, ktoré si domácnosti zadovážia za relatívne malú sumu aj pomocou zelených hypoték. Energia sa bude demokratizovať a bude dostupná väčšiemu množstvu ľudí ako dnes.

 Energetické úložiská

Odporcovia tretej industriálnej revolúcie tvrdia, že alternatívne energie sú príliš slabé na to, aby poháňali svetovú ekonomiku a aby pokryli našu energetickú spotrebu. Stanfordská Univerzita ale zistila, že globálna veterná kapacita je taká veľká, že keby sme z nej zozbierali iba 20 percent, planéte by to vystačilo na 7krát toľko elektriny, ako momentálne využívame.

V súčasnosti nám najviac zelenej energie dávajú hydrosystémy.  Obrovský potenciál zatiaľ nedotknutej zelenej energie predstavuje geotermálna energia. Medzi rokmi 2005 a 2010 sa zvýšilo čerpanie geotermálnej energie o 20 percent. Hoci až 39 krajín  má potenciál uspokojiť svoj elektrické potreby len geotermálnou energiou, len 9 z nich ju zatiaľ začalo využívať. „Najhorúcejšími“ kandidátmi  pre využitie  geotermálnej energie je Taliansko, Francúzsko, ale aj Nemecko, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko. Ďalšou možnosťou je využitie biomasy. Otázka znie, ako zbierať solárnu, hydro, veternú, geotermálnu či bio energu. Logické by bolo ísť tam, kde najviac fúka, kde najviac svieti slnko, teda vytvoriť obrovské továrne na energiu v Írsku, Nórsku alebo Švédsku. Na niektorých miestach sa už objavujú veľké centralizované solárne a veterné továrne, no budúcnosť spočíva v mini výrobniach alternatívnej energie, ktoré môže mať každá domácnosť. V Európskej únii je až 40 percent povrchu striech a 15 percent povrchu budov vhodných na umiestnenie fotovoltaických systémov. Ale hoci vietor, slnko, voda a odpad sú všade na svete, keďže  vietor stále nefúka a slnko tiež nesvieti vždy, bude treba zároveň vybudovať úložiská energií. Bez nich by bolo využívanie obnoviteľných zdrojov nielen neefektívne, ale aj takmer nemožné. Hydrogénové úložiská sa nateraz ukazujú ako najschodnejšia možnosť, ale do ich vývoja bude ešte treba investovať.

Posledná otázka, ktorá by teraz mala zaznieť nie je „Ako si toto všetko budeme môcť dovoliť?“, ale „Ako by sme si mohli dovoliť túto zmenu neurobiť?“.

 Jeremy Rifkin: The Third Industrial Revolution, How Lateral Power is Transforming Energy, the Economy and The World,  Palgrave Macmillan, 2011, New York s. 291

Jeremy Rifkin vyštudoval ekonomiku a diplomaciu. Je prezidentom The Foundation on Economic Trends, ktorá skúma environmentálne a kultúrne dopady nových technológii na globálnu ekonomiky. Jeho bestsellery Empatická Civilizácia, Európsky sen či Storočie biotechniky sú preložené do 35 jazykov.  Pôsobil aj ako poradca prezidenta Nicolasa Sarkozyho, nemeckej kancelárky Angely Merkel a mnohých ďalších svetových štátnikov. Bol hlavným architektom stratégie EÚ opatrení na zabezpečenie dlhodobej energetickej udržateľnosti. Jeho stĺpčeky sa objavujú v denníkoch ako  The Los Angeles Times, The Guardian,  Die Süddeutsche Zeitung, El Mundo či El País.  Na Wharton School's Executive Education Program v rámci University of Pennsylvania učí budúcich špičkových manažérov. V rámci vlaňajšieho Stredoeurópskeho fóra vystúpil aj v Bratislave.

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 195 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 28.11.2012 (obcan)

Diskusia k článku obsahuje 15 príspevkov


Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2017 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist