Alain Supiot Člen Institut universitaire de France, riaditeľ Institut d’études avancées v Nantes Le Monde 25.01.2008 Popredný francúzsky ekonóm sa zamýšľa nad konvergenciou medzi fundamentalistickými ekonomickými teóriami.

(...) Európa sa nachádza na prahu uskutočnenia ústavného projektu jedného z otcov ekonomického fundamentalizmu: Friedricha Hayeka. Vo svojom diele Hayek rozviedol projekt „obmedzenej demokracie“, v ktorej by sa rozdelenie práce a bohatstva, ako aj obeživa vymanili z pod politického vplyvu a nevyspytateľnosti volieb. Priam nenávidel odborárske hnutie a vo všeobečnosti všetky inštitúcie založené na solidarite, pretože v nich videl reinkarnáciu „atavickej myšlienky redistribučnej spravodlivosti“, ktorej dôsledkom môže byť len rozklad „spontánneho trhového poriadku“, stojaceho na cenovej pravde a hľadaní vlastného prospechu. Kedže v ekonomike neuznával „racionalitu účinkujúcich“, svoju vieru upriamil na prirodzenú selekciu pravidiel a zvykov vystavením práv a kultúr medzinárodnej konkurencii. (...)

Úspech pojmu „obmedzenej demokracie“ alebo „trhu legislatívnych výrobkov“ nesúvisí ani tak s ekonomickou teóriou ako s priklonením sa východnej Európy a Číny k trhovej ekonomike. Západ, s aroganciou jemu vlastnou, tieto udalosti, a na nich nadväzujúce rozšírenie Európskej Únie, pochopil ako konečné víťazstvo svojho spoločenského modelu, pričom ide len o zrod toho, čo samotní čínski potentáti nazývajú „trhovou komunistickou ekonomikou“.

Tento barokový výraz ozrejmuje smer, ktorý nabrala globalizácia, a preto ho nemožno podceňovať. Postavený na styčných bodoch kapitalizmu a komunizmu (ekonomizmus a a abstraktný universalizmus), tento hybridný systém z trhu prebral boj všetkých proti všetkým, voľný obchod a maximalizáciu utilít jednotlivcov, a z komunizmu „obmedzenú demokraciu“, inštrumentalizáciu práva, kvantifikačnú obsesiu a stratu akéhokoľvek prepojenia medzi osudmi vládcov a ovládaných. Vládnucej triede umožňuje získať kolosálne bohatstvo (čo komunizmus neumožňoval), a zároveň nepociťovať spolupatričnosť so strednou vrstvou a chudobnými (čo zas neumožňovala demokracia sociálneho štátu). Nová nomenklatúra, ktorej podstatná časť rýchlo nahonobeného bohatstva pochádza z privatizácie štátneho majetku, liberalizáciu trhov používa na zbavenie sa povinnosti financovania národných systémov solidarity.

Toto „odtrhnutie elít“ (výborný výraz Christophera Lascha) riadi nový druh vodcov (vysokí úradníci, bývalí komunistickí hodnostári, maoistickí militanti, ktorí konvertovali na biznis), a ktorí majú pramálo spoločného s tradičnými kapitalistickými podnikateľmi. Jeden z nich (vo Francúzsku) nedávno veľmi otvorene a jasne sformuloval ich zásadnú líniu: nutno „metodicky rozobrať program Národnej Odbojovej Rady“. V tomto programe išlo v prvom rade o „zavedenie čo najširšej demokracie (...), o slobodu tlače a jej nezávislosť na moci peňazí, (...) o zavedenie ozajstnej ekonomickej a sociálnej demokracie, a z nej vyplývajúce vytlačenie veľkých ekonomických a finančných feodalít z riadenia hospodárstva, (...) o obnovu tradičných slobôd a nezávislých odborov“. Pravda, nič z toho nie je kompatibilné s trhovou komunistickou ekonomikou.

Preložil a upravil Michal Zvrchovec