Štyridsať percent korporátnych ziskov pochádza zo špekulácií. Zvyšok je reálna produkcia. Ľahšie je tipnúť si, že cena nejakej akcie pôjde hore, ako niečo vyrobiť a predať. V tomto príjemnom blate sa váľajú hedgové fondy a investičné banky už dlho. Podstata je utiecť z trhu, teda predať, o niečo skôr ako začne akcia klesať.

Toto umelé navyšovanie hodnoty vytvorilo bublinu, dalo ľuďom pocit, že sú bohatí a môžu sa zadlžovať hoci nemali nič, toto vrhlo svet do krízy, pred týmto varovala FBI a vedel o tom Greenspan aj Bush (hoci pri Bushovi bolo asi úplne jedno akú informáciu mu niekto dodal). Toto vám, hoci so zaťatými zubami, potvrdia aj neoliberálni chalani typu Mikloš a Sulík, ak sa teda nechcú medzi odborníkmi strápniť.

Ešte pred tým ako táto bublina praskla, volali sme ju boom, ekonomický boom. Znie to dobre nie ? Boom. Apropos za samostatný článok by stála aj samotná terminológia, ktorú mainstreamová propaganda používa. Oživovanie, boom, teroristi, konsolidácia atď. každé jedno slovíčko evokuje istú emóciu a čitateľ ho podvedome vníma podľa kontextu, v ktorom sa používa. Preto napríklad slovíčka terorista či militant patria u nás k Palestínčanom a slovíčka vojak, ozbrojená sila či obranca k Izraelčanom. A v arabskej či iránskej tlači presne naopak.

V podstate aj ja som použil slovo propaganda v súvislosti s mainstreamom zámerne preto, aby som upozornil na nevyhnutnosť kritického myslenia a diverzifikácie informačných zdrojov čitateľa.

Poďme však k boomu v Amerike. Tú je treba analyzovať a všímať si predovšetkým a to preto, lebo stále určuje čo sa deje všade inde. Pozrite na to ako ukončí obchodovanie Dow Jones a hneď budete vedieť či bude rásť/klesať aj Londýn, Frankfurt, či Tokio. Opičíme sa zatiaľ, možno to raz zmenia Číňania, ak si dajú pozor na prílev špekulatívneho kapitálu (zatiaľ dávajú) a na tempo a spôsob akým budú liberalizovať banky (uvidíme).

Boom v Amerike pred krízou znamenal, že už príliš veľa ľudí na trhoch stávkovalo. Ľahko zarobené peniaze  lákajú. No a keďže reálne mzdy sa od 70-rokov minulého storočia prakticky nehýbali, bolo treba si na stávkovanie požičať. Karta aj chvíľu išla, čo vytváralo aj skutočný dopyt, normálne skutočné investície do reálnej ekonomiky. Vidíte cenu akcií, napríklad nejakého developera, že ide hore (samozrejme umelo, developer už dlho nič nepostavil, ale má dobré meno a históriu), tak si založíte firmu aj Vy. Ale reálny dopyt zrazu nikde.

Druhý aspekt pred - bublinového zadlžovania, ktorý stojí za zmienku, je že treba viacej pracovať. Mzdy sa nehýbu, ale vy ste v tom, že ste bohatší, lebo trhy idú hore, sused si kúpil nový dom (ešte jeho deti ho budú splácať, a aj to iba nejakou ďalšou kreditkou) a tá všadeprítomná reklama vymieľa z hlavy aj posledné zvyšky racionálneho úsudku. Kúpite dom aj Vy, dostanete úver a nestíhate platiť, tak si nájdete druhú prácu a už nemáte čas na nič. Vskutku skvelú kvalitu života tento systém generuje.

 V každom prípade, potom to prasklo a hoci nie všetky deriváty boli toxické (založené na ilúzii bohatstva), už nikto nechcel nič kupovať a riskovať.

Takže diagnóza aj symptómy sú jasné. Teraz k liečbe. Úsmevné boli návrhy niektorých konzervatívnych ekonómov, aj tých u nás na Slovensku, proste to nechať celé padnúť. To znamená nech štát ticho sedí, nič nerobí a súkromný sektor nech konsoliduje a napráva súvahy. Nech sa to proste vyčistí samo a nech sa deficit neprehlbuje (ten môžu prehlbovať iba vojenské výdavky samozrejme). Úsmevné by to prestalo byť, keby potom k dverám nejakého konzervatívneho ekonóma, ak by preliezol ploty tej pevnosti, prišiel nejaký hladný radikálnejší týpek z novej armády nezamestnaných, opýtať sa ako to s tým čistením trhu myslel. V Amerike by bola revolúcia ak by išli touto cestou.

Akútnym problémom zostáva, že stále odmietame regulovať bubliny. A oni sa už vzdúvajú. Nič konkrétne a účinné sme neprijali, lebo lobing bánk je silnejší ako lobing spotrebiteľských združení a mimovládok. Stále sú tam deriváty, nikto nezdaňuje finančné transakcie na Wall Street (opakujem, sme na ňu strašne naviazaný preto je treba dešifrovať ju) a preto prax nabaliť sa na úkor reálnej ekonomiky pretrváva. Objavujú sa teórie, že to takto musí byť, v podstate, že ,,bublinovanie,, je súčasť systému a to, že to skôr či neskôr zahučí je ok. Taká Hlava 22. Nižšie a stredné vrstvy makajte, zadlžujte sa a tvorte hodnoty v reálnej ekonomike a my si zatiaľ budeme s Vašimi úsporami špekulovať, bohatnúť a platiť politikov, aby to nejak uhrali keď to praskne.

Trochu smutné, tento náš systém, nie ?

autor je spravodajca World Business Press Online v Londýne