Patrilo by sa dnes písať o programovom vyhlásení vlády SR, ale urobia to iní a navyše by to bola len forma meditácie nad novoročnými predsavzatiami: aj tie zväčša dožijú na prelome januára a februára.

Vyhlásenie nám čo to naznačí o aprílovom duševnom naladení víťaza volieb, ale povie len málo o tom, čo sa naozaj bude na Slovensku o pár mesiacov diať , o rokoch 2013, 2014 alebo 2015 ani nehovoriac. Deklarácie a vôľa sú jedna vec, skutočné možnosti úplne iná. O tuzemskom dianí rozhodne vývoj v Španielsku, Taliansku, Francúzsku, Nemecku, USA, Japonsku, Číne, či vo Veľkej Británii alebo Saudskej Arábii viac ako zoznam dobrých či horších úmyslov vlády. PV je vraj skromné v sľubovaní: môže to byť známka u politikov nevšednej triezvosti. Žeby až tušenia reality?

Tak je to oficiálne: Veľká Británia vstúpila do ďalšej recesie. „Who cares about a small foggy island?“ hovorí sa s úsmevom 100 rokov po páde Britského impéria a pár dekád potom, čo sa Briti rozhodli hrať v EÚ druhé husle. Napriek tomu je vývoj v Británii mimoriadne zaujímavý a globálne relevantný.

To, že sa Británia dostala do recesie skôr ako Britmi tak radostne poučovaná EÚ aj s jej olovenými guľami značky PIGS na nohách by nám nemalo unikať ani napriek tomu, že anglo-americké médiá s takým gustom píšu najmä o problémoch eurozóny. Je to o to zaujímavejšie, že sa tak stalo v čase vrcholiaceho boomu príprav na Olympijské hry v Londýne s množstvom často úplne nezmyselných stavieb, opráv, nákupov a očakávaní útrat od miliónov arén chtivých turistov. Nepomohol ani tento ekonomický stimulus: Recesia ante portas! Vlastne už in.

Propagandisti večného rastu v rúchu ekonómov o nej hovoria ako o „double dip recession“. Mentálna konštrukcia v tvare dvojitého W vznikla ako výraz neistoty mainstreamových ekonómov platených za šírenie rastových ilúzií s predvídaním vývoja globálnej ekonomiky po recesii roku 2008. Ten označujú niektorí ako jobless recovery, kým tí kritickejší tvrdia, že väčšia časť z „obnovy rastu“ je skôr fikcia tlačiarenských strojov a štatistická manipulácia, než realita. Churchilla evokujúce dvojité wéčko sa stalo populárne práve kvôli jeho zvodnej koncovej krivke smerujúcej zmyselne hore ako záväzky ôsmej päťročnice. Dá sa očakávať, že po double dip fikcii príde niekto s teóriou „trojitého vé“ a ktosi ďalší ho prebije so štvoritým. Možno by som si ich mal už teraz patentovať...

Namiesto ďalších úvah o trojitom vé s jeho finálnym rastom k výšinám mi radšej dovoľte upriamiť pozornosť opačným smerom – dole, pod hladinu Severného mora a ešte hlbšie pod jeho dno. Krátko potom, čo začala ťažiť ropu, sa začiatkom osemdesiatych rokov stala Británia jej exportérom. Bol to príliv nečakaných príjmov z vývozu ropy, čo viac ako čokoľvek iné stálo za úspechom Margaret Thatcher. V roku 1999 však produkcia ropy v Británii narazila na strop a začala neúprosne klesať: Británia zažila ropný zlom. V roku 2006 šťastná éra  príjmov z vývozu ropy definitívne skončila a po štvrťstoročí sa krajina stala opäť dovozcom tejto kľúčovej suroviny. V roku 2011 potom pád britskej ťažby výrazne akceleroval a v treťom kvartáli bola až o 22,7% nižšia ako rok predtým. Pád ťažby ropy iste nie je jediným dôvodom hospodárskych problémov Veľkej Británie a začínajúcej recesie, ale bez nutnosti dovážať rastúce množstvo čoraz drahšej ropy by na tom britská ekonomika bola nepochybne lepšie. Lenže fyzikálne zákony sú neúprosné a táto noc žiaľ nebude krátka. Samozrejme nielen v Británii.