JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

V zdravej Európe zdravá ekonomika

Kríza žánru | Ekonomika | Fedor Jagla | 17.09.2012

_ma_small

Slovo zdravie prestane byť iba slovom práve vo chvíli, keď sa podlomí. Vtedy sa stane tým najvytúženejším cieľom aký si môžeme dať. Aj v Európe sa zdravie stalo najcennejším vlastníctvom a zároveň témou číslo jeden Európskej Komisie. Až 23,5% populácie krajín EÚ totiž trpí chronickými ochoreniami a asi ďalších 19% má rôzne zdravotné problémy. Tieto čísla sú alarmujúce ako v súvislosti s výkonnosťou ekonomiky, tak s ohľadom na starnutie pracovnej sily.

Európska Komisia podporuje prostredníctvom svojich grantových agentúr viaceré projekty zamerané na podporu zdravia, ktorých cieľom je zachovať zdravie človeka čo najdlhšie. Pobyt na pracovisku dokáže priamo ovplyvniť naše zdravie aj preto, že tu strávime v priemere 40% času ročne. Práve pracovisko je vhodným miestom, kde sa dá pozitívne ovplyvniť životný štýl a tým znižovať účinok rizikových faktorov na naše zdravie. Jedným z inštitútov EÚ je aj Európska sieť pre podporu zdravia na pracovisku (ENWHP), ktorá má svoje národné kontaktné body (NCO), ktoré sprostredkúvajú a koordinujú jej aktivity v danej krajine. Slovenským NCO je Ústav normálnej a patologickej fyziológie (ÚNPF) SAV v Bratislave, ktorý sa stal koordinátorom podpory zdravia na pracovisku v rámci projektu Pohnime Európou.

Európsky parlament už v r. 2002 vydal rozhodnutie, v ktorom konštatuje, že do aktivít zameraných na podporu zdravia sa okrem inštitúcii zameraných profesionálne na verejné zdravotníctvo musia zapojiť aj výskumné pracoviská, ktoré môžu odovzdať tie výsledky svojej činnosti, ktoré sa dajú aplikovať do každodennej praxe. ÚNPF SAV je jedným z mála pracovísk základného výskumu v oblasti lekárskych vied v Európe, ktoré rozvíjajú integratívny pohľad na tie mechanizmy ľudského organizmu, ktoré sa rozhodujúcim spôsobom podieľajú na udržiavaní a rozvoji zdravia. Práve tento ústav je Centrom Excelentnosti pre štúdium regulačnej úlohy oxidu dusnatého v ochoreniach z civilizácie a špecializuje sa na skúmanie činnosti srdcovo-cievneho a nervového systému za normálnych i chorobných podmienok, ktoré sú najčastejšími príčinami ochorení a úmrtí. Na ústave sú rozvinuté genetické, štrukturálne, fyziologické, farmakologické metodiky i modely na analýzu sociálnych vplyvov na reguláciu krvného tlaku. Výsledky takéhoto integrovaného prístupu priniesli svoje ovocie v podobe ich širokej medzinárodnej akceptácie a bohatej medzinárodnej spolupráce v Európe i v zámorí. Poruchy nervového systému patria k tým, ktorých liečenie je dlhodobé, drahé a vyčerpáva aj rodinných príslušníkov. Laboratóriá ústavu zamerané na túto oblasť výskumu okrem špecializovaného medicínskeho prístupu využívajú aj skúmanie vybraných psychosociálnych činiteľov. Ich výsledky našli uplatnenie napr. v kozmickom výskume a v klinike pri vyšetrení motoriky pohybu, alebo okohybných regulácií. Srdcovo-cievny a nervový systém sú dva systémy ľudského organizmu, ktoré sú kľúčové pre zdravé zvládnutie demografických zmien, recesiu ekonomiky, starnutie a s nim spojené predlžovanie odchodu do dôchodku.

Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV sa stal národným kontaktným bodom pre Európsku sieť pre podporu zdravia na pracovisku na základe oslovenia v r. 2005. V nasledujúcich rokoch ústav koordinoval na Slovensku projekt s názvom Pohnime Európou (Move Europe). V základnej fáze sa jednalo o prieskum zameraný na to, ako zamestnávatelia v EÚ prispievajú k znižovaniu stresu na pracovisku, k boju s alkoholizmom, k zdravej výžive a telesnej aktivite v mimopracovnom čase svojich zamestnancov. Podľa výsledkov sme sa umiestnili v strede tabuľky pred niektorými bohatšími štátmi s dlhšou tradíciou v podpore zdravia na pracovisku. Ostáva však otázkou, či naši zamestnávatelia odpovede na niektoré otázky prieskumu neprikrášlili. Vynikajúcim výsledkom totiž odporuje skutočnosť, že naši občania umierajú skôr, ako v iných krajinách vyspelej Európy.

Pôvodný názov aktivity Pohnime Európou ostal aj naďalej ako motto pre aktivity nasledujúce. V súčasnej dobe je Európska sieť pre podporu zdravia na pracovisku zameraná na problematiku jedincov s chronickými ochoreniami a predovšetkým na ich čo najrýchlejšie opätovné zapojenie sa do pracovného procesu. Zamestnávatelia to v dnešnej dobe ľahké nemajú. Denne počúvame správy o stave zamestnanosti a o krachu rôznych firiem. Podpora zdravia na pracovisku sa tak stáva marginalizovanou témou oproti samotnej zamestanosti. Ozdravovaná ekonomika by práve teraz mohla nájsť svojho spojenca práve v zlepšovaní podmienok na pracovisku smerom k zdravému životnému štýlu.

Vráťme sa však k našej úvodnej vete, k starnutiu pracovnej sily a s tým aj spojeným nárastom tých pracovníkov, ktorí majú chronické, zdravotné problémy. Má zmysel odchádzať neskôr do dôchodku ak nie sme zdraví? Naša spoločnosť starne, mladých ekonomicky aktívnych jedincov ubúda a starých i chorých zamestnancov pribúda. Medzinárodné štatistiky uvádzajú, že jedno euro investované do programov podpory zdravia na pracovisku sa zamestnávateľovi vráti ako zisk v pomere 1: 2,3 až 5.9 podľa povahy pracoviska. Preto má podpora zdravia na pracovisku aj veľký ekonomický význam okrem toho, že pomáha zamestnancom ich zdravie udržiavať. ÚNPF SAV s pomocou krajských Úradov verejného zdravotníctva urobil predbežný prieskum, či máme také pracovisko, ktoré by mohlo poslúžiť aj ako tzv. Model dobrej praxe v tejto oblasti, teda aj ako vzor pre iné pracoviská v štátoch EÚ. Po osobných konzultáciách s vytypovanými pracoviskami a preštudovaní ich sociálnych programov sme zistili, že aj v tejto nesmierne ekonomicky náročnej dobe môžeme takýto vzor poskytnúť. Meno pracoviska však zverejníme až po hodnotení v rámci všetkých zainteresovaných krajín EÚ a dúfame, že aj náš kandidát (kandidáti) sa dostane do záverečného vyhodnotenia.

Svoju úlohu výskumného pracoviska, ktoré môže niektoré výsledky svojej práce poskytovať pre využitie v spoločenskej praxi, plní ÚNPF SAV aj organizovaním vedeckých a odborných podujatí. Začiatkom októbra t.r. usporiada ústav dva po sebe nasledujúce medzinárodné podujatia v kongresovom centre SAV vo Vysokých Tatrách. Jedným z nich je medzinárodná konferencia zameraná na problematiku integračných funkcii mozgu z transdisciplinárneho pohľadu. V rámci tohto podujatia sa podrobnejšie prediskutuje problematika autistických detí, vybraných chorobných stavov postihujúcich funkcie mozgu, otázky možného riešenia porúch miechy, niektoré nové poznatky o udržiavaní vzpriameného postoja v staršom veku, ako aj metodiky využívané v prístupoch rozvíjania pozitívnej psychológie človeka. Druhým je medzinárodné sympózium zamerané na problematiku životného štýlu z hľadiska rizikových faktorov ochorení z civilizácie. Medzi hlavné témy bude patriť problematika prevencie a liečenia vysokého tlaku krvi, obezity a ďalších rizikových faktorov. V úvode tohto podujatia odznie aj prednáška Európskej siete pre podporu zdravia na pracovisku zameraná na behaviorálne a biomedicínske rizikové faktory zdravia, psychologické faktory, rizikové faktory vyplývajúce z osobnosti jedinca, rodinné, sociálne, genetické a demografické rizikové faktory a mnohé ďalšie aktuálne problémy súvisiace so životným štýlom jedinca.

ÚNPF SAV dlhodobo chápe a plní úlohu zameranú na prepojenie výskumu a praxe. Vyplýva to aj z jeho histórie - zakladajúcim členmi ústavu boli významní profesori Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Jeho dnešní pracovníci tvoria už tretiu až štvrtú generáciu pokračovateľov. Z tejto charakteristiky vyplýva, že ide o ústav plný mladých vedeckých pracovníkov a doktorandov. ÚNPF SAV má perspektívu ďalšieho rozvoja a ponuky výsledkov svojej práce do knižnice vedeckých poznatkov, ale najmä pre potreby nášho každodenného života, pre podporu a zachovanie nášho zdravia. Jeho aktivita v Európskej sieti pre podporu zdravia na pracovisku pomáha zhromažďovať údaje, ktoré sa využívajú pri formulovaní zdravotnej politiky Európskej Komisie a Európskeho Parlamentu. Ústav takýmto spôsobom priamo prispieva k tvorbe zdravotnej politiky Európskej Únie.


MUDr. Fedor Jagla, CSc.

Koordinátor projektu Pohnime Európou – ÚNPF SAV

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

5

Tento článok zatiaľ hodnotilo 129 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 02.10.2012 (Braňo)

Diskusia k článku obsahuje 2 príspevkov


Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist