JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Milý Martin

Keď som si po Veľkej noci pozrel internet a zdrvený pochopil, že na dohodnuté stretko sa nebudeš môcť dostaviť, spomenul som si, ako som ...

[Tiburon]

Čo môžeme spraviť pre lepšiu Európu

DiEM25, hnutie za skutočnú demokraciu v EÚ, ktoré založil Yanis Varoufakis a signatármi sú i také osobnosti ako Noam Chomsky, Slavoj ...

[Alena Krempaská]

Zazvonil zvonec...

Kríza žánru | Ekonomika | Tiburon | 03.06.2010

_ma_small

A rozprávke o divotvorných pravicových reformách je koniec.

 

Tenká slovenská stredná vrstva, presnejšie nezanedbateľná časť vysokoškolsky vzdelaných malomestských voličov, uverila rozprávke o tom, že Fico tri roky žal hospodársky rast, pokles nezamestnanosti a vyššie mzdy, pretože Mikloš zasial... štrukturálne reformy. Obzvlášť generácia, ktorá vyrastala na kultovom muzikáli „Neberte nám princeznú“, je dodnes skalopevne presvedčená, že nová konfigurácia zdrojov financovania štátneho rozpočtu v dôsledku zmeny daňovej sústavy, vytunelovania systému dôchodkového zabezpečenia a prevodu bankového sektora a energetiky na účet zahraničného kapitálu mala blahodárny vplyv na kvalitu života v našej vlasti.

V skutočnosti Miklošov kindermanažment, vybavený manuálmi a obklopený poradcami z Medzinárodného Menového Fondu, Svetovej Banky, OECD ako aj dozorcami z Európskej Komisie viedol rovnakú pauperizačnú (neoliberálnu) hospodársku politiku ako dnes už neslávne známi chlapci z Chicagskej školy v krajinách tretieho sveta. Slovensko však malo oproti Čile, Argentíne, Bolívii, Brazílii alebo Južnej Afrike podstatnú výhodu: socialistickú minulosť a členstvo v Európskej Únii. Našťastie.

Naštartovanie rastu zamestnanosti

Z pohľadu zodpovedného politika je najdôležitejším ukazovateľom dynamiky národného hospodárstva vývoj miery zamestnanosti, teda počtu pracovných miest, ktoré v krajine dokáže vytvoriť naakumulovaný kapitál, v pomere k práceschopnému obyvateľstvu. Je to jednoduché: čím vyššia zamestnanosť, tým vyrovnanejší rozpočet a napríklad aj štedrejšie dôchodky. Prevažne pravicoví šéfovia vlád štátov Európskej Únie sa práve dohadujú o stratégii, ktorá určí za spoločný cieľ hospodárskej politiky do roku 2020 dosiahnuť priemernú zamestnanosť 75%. Keby bola prevaha vľavo, zrejme by cieľom bola zamestnanosť plná. Fakt, že v oboch prípadoch ide iba o pekné ciele nechajme teraz bokom.

V roku 1998 bola u nás zamestnanosť na úrovni 60,6%. Do roka 2002 padla na 56,8%. Premiér Dzurinda sa v roku 2006 porúčal pri 59,4%, ešte stále pod úrovňou zaznamenanou pri jeho nástupe k moci. Ale po rekordnom hospodárskom raste sa v roku 2008 zamestnanosť vyšplhala až na 62,3%. A tam ju sekla hospodárska kríza. Je pravda, že nik nemôže Dzurindovi uprieť, že sa lúčil s naštartovanou ekonomikou. Otázne je len, čo slovenskú ekonomiku naštartovalo, či to bolo vďaka politike jeho ministra financií, alebo aj napriek tejto politike.

Ináč povedané: bod pozitívneho zlomu vo vývoji zamestnanosti na Slovensku bol rok 2005. Čo ho spôsobilo? Daňová reforma? Dôchodková reforma? Predaj slovenských bánk, SPP, Slovenských Elektrární a distribučiek zahraničným vlastníkom? Alebo skôr nábeh automobiliek PSA a KIA, ktoré spustili výrobu v roku 2006?

Dve automobilky a realitná bublina

Nie je totiž zahraničná investícia ako zahraničná investícia. V prípade akvizícií a fúzií existujúcich podnikov je pravidlom „modernizácia“, „racionalizácia“, teda v konečnom dôsledku prepúštanie. Aj bankový sektor, napriek závideniahodnej konjunktúre a dokonca aj príchodu nových hráčov na bankovými službami nenasýtený trh, medzi rokmi 1998 a 2006 prišiel o 4518 pracovníkov, čo predstavovalo takmer pätinu.

Pre rast zamestnanosti na Slovensku už za socializmu boli a dodnes sú rozhodujúce investície do nových výrobných kapacít v priemysle. To je ten základ, od ktorého sa všetko odvíja. Pri posudzovaní zodpovednosti za hospodársky rast na Slovensku za posledné desaťročie je teda potrebné identifikovať priemyselné odvetvie, v ktorom boli uskutočnené produktívne investície, ktoré vytvorili nové pracovné príležitosti s multiplikačným efektom.

Lenže pozor! Za obdobie rokov 2001 až 2006 pribudlo v priemysle 38100 nových pracovných miest kým v stavebnom odvetví 56900! Podstatná časť prírastku v priemysle (25900 nových pracovných miest) sa udiala v rokoch 2005 až 2006, a teda nespochybniteľne ide na vrub automobilkám a ich subdodávateľom, zvlášť keď ho takmer celý možno lokalizovať práve na západnom a strednom Slovensku.

Príchod automobiliek určite nezanedbateľnou mierou zvýšil aj dopyt po stavebných prácach. Pri investícii KIA napríklad štát vyčlenil 1,9 miliardy Sk na budovanie ciest, miestnej a mestskej infraštruktúry; pri investícii PSA sa štát zaviazal investovať do prípravných prác, infraštruktúry a rekvalifikácie zamestnancov do otvorenia závodu (teda v období 2003-2006) celkovo 6,5 miliardy Sk; o samotnej montáži oboch fabrík ako aj prevádzok ich subdodávateľov za peniaze zahraničných investorov už ani nehovoriac.

V tom istom období však nárast zamestnanosti v stavebníctve nebol odkázaný len na úctyhodné objemy prác spojených s príchodom oboch automobiliek. Od počiatkov poskytovania hypotekárnych úverov na Slovensku v roku 1998 (ak opomenieme priekopnícku VÚB v roku 1997) do konca roka 2000 banky týmto spôsobom prefinancovali len zhruba 1,9 miliardy Sk. Piliermi financovania bytovej výstavby dovtedy boli stavebné sporiteľne a Štátny fond rozvoja bývania. Už v roku 2001 však banky na hypoúvery poskytli súhrnne viac ako 4,5 miliardy Sk, pri úrokoch okolo 10%!

A keď v roku 2002 vošla do platnosti novela zákona o bankách, na Slovensku sa začala nafukovať realitná bublina: za prvý polrok 2003 banky poskytli vyše 18-tisíc hypotekárnych úverov v celkovej sume takmer 15,5 miliardy Sk. V roku 2004 objem poskytnutých úverov stúpol na 39 miliárd, za prvý polrok 2005 to bolo už 55 miliárd, k 30 júnu 2006 bola celková výška schválených hypotekárnych zmlúv 77,3 miliárd Sk... To je oveľa viac peňazí, ktoré sa prostredníctvom úverov dostali do ekonomiky, ako investícia PSA pri Trnave a Kia pri Žiline dohromady.

Daňová reforma a novela zákonníka práce

Pod Tatrami sa teda nekonal žiadny zázrak. Na počiatku hospodárskeho rastu produkujúceho nové pracovné príležitosti a zvyšujúceho vnútorný dopyt a celkovú kúpyschopnosť obyvateľstva boli dve veľké investície na zelenej lúke, štedro dotované z peňazí daňových poplatníkov, ako aj odštartovanie bezprecedentného zadlžovania domácností v réžii práve zprivatizovaného bankového sektora. Pravicovej vláde ešte môžeme uznať, že v štátnej správe vytvorených 13700 nových pracovných miest (zrejme dôsledok decentralizácie), hralo pri náraste celkovej zamestnanosti marginálnu úlohu.

Samotný Ivan Mikloš bol však veľmi hrdý predovšetkým na daňovú reformu. On sám vtedy jej vplyv na prílev zahraničných investícií, ktoré by boli synonymom nových pracovných príležitostí a vyšších platov, nepreceňoval. V predvolebnom rozhovore pre Hospodárske Noviny v podstate priznal, že sa dala v tomto smere dobre použiť akurát tak ako marketingová vsuvka pri propagácii Slovenska medzi potenciálnymi investormi. Niečo v štýle: lepší úvod do debaty ako banality o slovenskej pohostinnosti, lacnom pive a rozkošných ženách.

A naozaj: ak medzi rokmi 2000 až 2006 slovenská ekonomika zaznamenala prílev 498,9 miliardy Sk priamych zahraničných investícií (majetkový kapitál a reinvestovaný zisk), tak na obdobie 2004 – 2006 z toho pripadá len približne pätinový podiel, po odpočítaní predaja Slovenských Elektrární talianskemu Enelu dokonca len okolo 15%! Zato výnos kapitálu zahraničných vlastníkov v rokoch 2000 až 2006 bol 540,5 miliardy Sk, a na obdobie po Miklošovej daňovej reforme, teda po zrušení daní z dividend, z toho pripadajú až tri pätiny!

Daňová reforma teda zásadne neovplyvnila prísun nového (nieto ešte pracovne intenzívneho kapitálu) na Slovensko, zato však majiteľom kapitálu pomohla citeľne zvýšiť výnosy. A to ešte nie je všetko. Výnosom prevažne zahraničného kapitálu okrem daňovej reformy veľmi pomohla aj deregulácia cien energií, ktorá v rozhodujúcej miere vysvetľuje takmer zdvojnásobenie spotrebiteľských cien tovarov a služieb pre slovenské domácnosti medzi rokmi 1998 až 2006.

A tiež pomohlo zmrazenie reálnych platov. Priemerná mzda bola v roku 1998 na úrovni 10003 Sk, a kopírovaním inflácie sa v roku 2006 vyšplhala na 18761 Sk. Reálna cena pracovnej jednotky sa na Slovensku dokonca medzi rokmi 2000 a 2006 znížila o 5,4 percentuálneho bodu. Zato reálna produktivita každého pracujúceho sa v danom období zvýšila o viac ako 30%! Pracujúci z tohto nárastu nedostali ani vindru. Rovnako sa napriek všetkým štrukturálnym reformám a prílevu zahraničných investícií do slovenskej ekonomiky v podstate nezmenila platová štruktúra. Aj v roku 1998, aj v roku 2006 sa pod pásmom priemernej mesačnej mzdy nachádzali viac ako dve tretiny zamestnancov.

K zmrazeniu ceny práce okrem pretrvávajúceho akútneho nedostatku pracovných príležitostí prispel aj nový zákonník práce, ktorého cieľom bolo maximálne sflexibilizovať pracovný trh, inými slovami oslabiť odbory, umožniť zamestnávateľom významný odklon od tradičnej pracovnej zmluvy na dobu neurčitú a tým oslabiť vyjednávaciu pozíciu zamestnancov.

Najviditeľnejším prejavom tejto politiky bol fenomenálny nárast počtu živnostníkov. Kým v roku 1998 tvorili len 7,1% ekonomicky aktívnej populácie, v roku 2005 to bolo už 13% (a v roku 2009 predstavovali 15,4%...). V období medzi rokmi 1999 až 2006 počet živnostníkov na Slovensku narástol o 127,2 tisíc. Viac ako štyri pätiny tohto prírastku pochádzajú z obdobia 2003-2006, teda po schválení Kaníkovej novely.

Neocenený prínos európskej integrácie

Jediné finančné zdroje, ktoré v tom období začali do slovenskej ekonomiky prúdiť v rámci určitej koncepcie národohospodárskeho rozvoja, a za ktoré slovenská ekonomika nemusela platiť, boli účelovo viazané prostriedky z rozpočtu Európskej Únie. Za obdobie rokov 2000 až 2006 bolo na slovenskom vidieku prefinancovaných 2,91 miliardy Sk z programu SAPARD. Z programu ISPA ako aj z kohézneho fondu bolo za obdobie rokov 2000 až 2006 zhotoviteľom rôznych infraštrukturálnych projektov vyplatených 7,2 miliardy Sk. Vlastne počnúc rokom 2004 predstavujú transfery z rozpočtu Európskej Únie približne 10% každoročných príjmov štátneho rozpočtu Slovenskej Republiky.

A to sa ešte dodnes nikto nepokúsil kvantifikovať ekonomický prínos samotnej participácie slovenských podnikov a spotrebiteľov na jednotnom európskom trhu. A ani bonus, ktorý pre slovenský štátny rozpočet, národné hospodárstvo a sociálny zmier v tom období predstavovala masívna ekonomická emigrácia.

Podľa štúdie Borisa Divinského a Dagmar Popjakovej predstavoval koncom roka 2006 podiel občanov SR pracujúcich v zahraničí na súhrnnom počte zamestnaných osôb krajiny (doma i v cudzine) vykazovanom Štatistickým úradom 7,2%. Osoby, ktoré získali prácu v zahraničí medzi rokmi 2000 až 2006 predstavovali viac ako polovicu celkového prírastku zamestnanosti v danom období. To znamená, že domáci pracovný trh v rokoch 2000 – 2006 generoval len 45% nových pracovných príležitostí! Samotní autori štúdie pritom predpokladajú, že tieto oficiálne údaje sú najmenej o  25 % podhodnotené. Realistický odhad celkového počtu občanov Slovenska pracujúcich koncom roka 2006 legálne i nelegálne v cudzine predstavuje 220-230 tisíc, teda takmer 10% zo súhrnného počtu zamestnaných osôb krajiny.

Zlá správa pre Slovensko

Reformy, z ktorých si Dzurinda a spol. urobili na Slovensku živnosť, a ktoré na nezanedbateľnú časť slovenských voličov dodnes pôsobia ako vysoko účinné zaklínadlá teda dokázateľne nemali podstatný vplyv na to, čo dnes verejnosti prezentujú ako výsledok ich politického snaženia – naštartovanie hospodárskeho rastu, ktorý by zvyšoval zamestnanosť a reálne mzdy. Naopak, daňová reforma, dôchodková reforma, reforma zákonníka práce a zdravotníctva mali okamžité pauperizačné účinky a pre verejné financie znamenali minimálne tikajúcu bombu.

Kombinácia týchto reforiem s privatizáciou bankového sektora a energetických monopolov ako aj dereguláciou cien bola na najlepšej ceste privodiť slovenskej ekonomike a spoločnosti kolaps. Fakt, že v rokoch 2002-2006 nedošlo na území Slovenskej republiky k sociálnym nepokojom naozaj veľkého rozsahu možno dovysvetliť členstvom v Európskej Únii, ako aj pripravenosťou vtedajšej garnitúry použiť silu proti tým, ktorí by sa odmietli odovzdane podrobiť šokovej terapii. Nasadenie armády na potlačenie začiatku vzbury na východnom Slovensku v roku 2004 malo byť dôkazom razancie vtedajšieho ministra vnútra Vladimíra Palka, ale aj jasným výstražným signálom. Nakoľko však z pohľadu majoritnej, bielej populácie išlo „len“ o Rómov, hlbší zmysel celej operácie unikol.

Nasadením armády chcela vláda svetu preukázať neochvejnosť svojho reformného odhodlania. Bola presvedčená, že určité vrstvy slovenskej spoločnosti padnú reformnému procesu za obeť, a bola s tým vnútorne absolútne vyrovnaná. Budúcnosť videla v „znalostnej ekonomike“, a teda zamestnávanie ľudí v montážnych halách strojárenského priemyslu bolo z jej pohľadu v skutočnosti absurdné až trestuhodné. Išlo asi o najväčšiu možnú mieru kompromisu s realitou, na akú bola ochotná prístúpiť vo vyššom záujme udržania moci po nadchádzajúcich voľbách. Veď stimuly pre zahraničných investorov bral Ivan Mikloš v princípe ako zlo, ako nesystémové preplácanie investorov a príležitosť na korupciu. Podľa manuálov mali predsa priaznivé podnikateľské prostredie a nízke dane bohato stačiť – alebo slovenská ekonomika nebola ani vtedy po reformách dostatočne konkurencieschopná v globalizovanom svete?

Jediné, čím slovenská neoliberálna klika v tej dobe prispela k zvýšeniu zamestnanosti bola realitná bublina. Ale tú podľa všetkého nik neočakával, neplánoval, a vlastne dodnes jej skutočnosť ako aj úlohu v hospodárstve nepostrehol, respektíve nepriznal. Veď ako ináč vysvetliť, že vrcholoví predstavitelia SDKÚ-DS v prebiehajúcej volebnej kampani vehementne broja proti európskym politikom, ktorí sa aspoň nejako snažia eliminovať najtvrdšie dopady krízy, na počiatku ktorej stálo práve spľasnutie realitnej bubliny?

Ivan Mikloš, Iveta Radičová, Eugen Jurzyca a Richard Sulík môžu síce ešte aj dnes principiálne stáť za neoliberálnym modelom hospodárskej politiky, ktorú počas Dzurindovho vládnutia v rámci šokovej terapie naordinovali Slovensku, a presviedčať ekonomicky negramotných voličov o blahodárnych účinkoch reštrikcií vo verejných financiách a fanatickej viery v schopnosti voľného trhu na ich životné podmienky, existuje však dôvodné podozrenie, že zvyšok sveta už len ťažko uverí, že ekonomický rast založený na bankovými úvermi financovanej špekulácii s nehnuteľnosťami je udržateľný.

Zlou správou pre slovenských voličov bez ohľadu na politické presvedčenie je fakt, že ani Dzurindov následovník nepochopil celú zákernosť tohto dedičstva. Naopak, ľahko sa nechal presvedčiť, že práve tieto reformy boli v princípe potrebné a dobré, a preto sa vydal cestou ich postupných a veľmi miernych korekcií. Ak aj táto politika priniesla nejaké náznaky pozitívnych účinkov, šmahom ich rok pred voľbami vymazala hospodárska kríza. Ako vie ten osud byť krutý! Parafrázujúc Jana Wericha: hlúposť sa ani volebným prefackaním nevylieči.

Autor píše pod pseudonymom. Pôsobí v medzinárodných inštitúciach.

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

8

Tento článok zatiaľ hodnotilo 212 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 01.05.2011 (peto)

Diskusia k článku obsahuje 42 príspevkov


Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist