JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Európa na rázcestí

Kríza žánru | Európa | Peter Švík | 09.07.2015

_ma_small

V najbližších hodinách a dňoch sa rozhodne o budúcnosti a charaktere Európy. I keď sa to z krajiny krivých zrkadiel, kde verejnej debate o Grécku dominujú národné stereotypy a eschatologická viera v slovo reforma, nezdá, nech už bude vyústenie prebiehajúcej drámy akékoľvek, nevyhnutne to bude mať aj dôsledky na fungovanie menovej únie a na to, čo anglický ekonóm John Williamson pomenoval ako Washingtonský alebo aj neoliberálny konsenzus. Inak povedané ide o tzv. politiku úsporných opatrení (austerity), ktorú MMF, Svetová banka a americké ministerstvo financií forsírovali pri manažmente štátnych dlhových kríz v krajinách tretieho sveta ale aj počas transformácie post-komunistických krajín.

Pokiaľ ide o fungovanie menovej únie existujú v zásade len dve riešenia: táto sa buď  pretransformuje v pravú monetárnu úniu ako je tomu v prípade Spojených štátov alebo príde k neriadenému odchodu Grécka z eurozóny a zrodu dvojrýchlostnej EÚ, kde na jednej strane budú stáť južné a na druhej severné štáty. Za takejto situácie by však už bolo len otázkou času, kedy by prišlo k jej postupnej dezintegrácii. Je potrebné však dodať, že prvé riešenie, ktoré je jediné trvalo udržateľné a prakticky predstavuje aj jedinú cestu ako môže byť EÚ konkurencieschopná v porovnaní s USA a ázijskými krajinami si bude v tom najlepšom prípade vyžadovať zrod európskeho politického národa alebo v tom minimálnom aspoň to, že súčasné európske špičky v sebe objavia štátnické momentum a povznesú sa nad počtársko-kupeckú mentalitu a úzko definované národné záujmy a budú súhlasiť s reštartom gréckych rokovaní s Trojkou.

I keď vo verejnom diskurze na Slovensku sa implicitne podsúva, že zástancovia „reštartu“ sú nevyhnutne socialisti príp. rovno neomarxisti alebo prinajmenšom morálni hazardéri,  nie je tomu tak. Nik z politicky príčetných zástancov reštartu totiž nechce dávať Grékom bianco šek na ďalšie rozhadzovanie, ale – vzhľadom na absolútne zlyhanie politiky úsporných opatrení počas uplynulých piatich rokov, ktoré už priznal aj samotný MMF a ktorého príčinou rozhodne nie sú len „leniví“ Gréci – navrhujú, aby sa napätá situácia deeskalovala a Trojka a Atény sa opäť vrátili k rokovaciemu stolu a racionálne sa dohodli na ďalšom postupe. Prípad Grécka totiž veľmi jasne poukázal na to, že plošné sekanie výdavkov a reštriktívne reformy v pomerne vyspelých ekonomikách – na rozdiel od latinsko-amerických alebo post-komunistických krajín – nie sú všeliekom a ekonomiku skôr opätovne nakopne kombinácia vhodne zvolených selektívnych škrtov a ekonomických stimulov. Ukážkovým príkladom takéhoto postupu sú napr. Spojené štáty, ktoré sa – na rozdiel od krajín EÚ – už z finančnej krízy prakticky zotavili.

Rovnako je potrebné si uvedomiť, že nie lipnutie na neoliberálnych ekonomických dogmách a paranoji z inflácie, ale racionálny, inkrementálny win-win prístup predstavuje jedinú možnú cestu zo slepej uličky, kde sa rokovania medzi Gréckom a Trojkou momentálne nachádzajú. Ak si totiž niekto myslí, že Atény sa po prípadnom vylúčení z eurozóny a neriadenom bankrote mávnutím čarovného prútika zmenia na poctivého dlžníka, mal by sa urýchlene vrátiť z Alicinej krajiny zázrakov do reality. Ale nejde len o grécke dlhy, ktoré by skrátka a jednoducho v istej miere ručitelia Eurovalu, vrátane Slovenska, museli „zatiahnuť“, keďže je otázne, či sa Grécko neprepadne do humanitárnej katastrofy, ktorú by ešte mohli znásobiť tisícky utečencov na jeho území.

Historické prímery zvyknú síce pokrivkávať, ale nazdávam sa, že Nemecko by sa skutočne nemalo správať ako štáty Dohody po skončení prvej svetovej vojny. Už totiž vieme, kam striktná reštriktívna politika môže vyústiť.

Autor je historik a politológ, University of Tartu – Historisches Kolleg, Mníchov

Bookmark and Share

Hodnotenie

5

Tento článok zatiaľ hodnotilo 124 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist