JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

CETA – Pyrrhovo víťazstvo

Európska komisia nakoniec pretlačila dohodu CETA napriek veľkým výhradám viacerých vlád a napriek silným sociálnym protestom. O sile ...

[Joachim Becker]

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Odporovať Číne je strategický záujem Slovenska

Čína nie je a ani tak skoro (ak vôbec) nebude najväčšia ekonomika sveta, Európska Únia je. Kto to nevie nerozumie ekonómii ani politike. ...

[Peter Weisenbacher]

Európska integrácia 2.0

Kríza žánru | Európa | Karolína Koščová | 17.01.2012

_ma_small

V roku 2004 vstupovalo Slovensko do Európskej únie ako zaslúžený víťaz. Každý kto niekedy videl zábery z mítingov v prvej polovici deväťdesiatych rokov, alebo ich sám zažil o tom nepochybuje.

Celospoločenská agresia sa neporovnateľne lepšie zvládala za pomoci rešpektovaných medzivládnych inštitúcií, ako mladému štátu, ktorému neboli a dodnes nie sú autoritárske chúťky úplne cudzie. V eufórii zo skončenia nešťastných deväťdesiatych rokov sa zabudlo na prostý fakt. Akékoľvek integračné, demokratizačné, vzájomné spoločenstvo je o bežcoch na dlhé trate, nie na silových výkonoch a jednotlivostiach.

 

V celej tej zábavnosti integračného a prístupového procesu sa Slovensko nakoniec  stalo premiantom. Dodnes je ale presne ako ten žiak, ktorého každý z nás už niekedy stretol. Jednotkár, premiant, ktorý ale tomu, čo sa mal naučiť vôbec nerozumie a nechápe to. Sme členom Európskej únie, colnej a menovej únie, Schengenského priestoru, Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ešte aj s ESA máme platnú zmluvu o spolupráci. Pritom len ťažko chápeme iných od nás a myslenie v širších ako národných intenciách nám pôsobí bolesti hlavy. 

 

Procedúry, paradigmy verejnej politiky, spôsob, akým veci robiť a spravovať. Takmer všetko v teórii poznáme. Inštitucionálna štruktúra štátu má ale dve stránky. Formálnu i obsahovú. Obsah  musí byť plne integrovaný v domácom diskurze, inak sme si postavili pekný dom, ktorý sme ale zabudli zariadiť. A presne tam dnes, rovnako ako v roku 2004 sme – žijeme v holobyte. Myšlienky, na ktorých je akýkoľvek obsažnejší európsky integračný proces postavený u nás znamenajú len málo. Európanstvo je pre nás absencia hraničnej kontroly a ľahko vybavené pracovné povolenie. Je skvelé, že to máme, ale nestačí to.

 

Pohybujeme sa v čase, keď benefity Európanstva redukujeme na kradnutie eurofondov a v prípade problémov diskusiu obohacujeme šírením  mýtov o tučných Grékoch. Nie autentické spoločenstvo, ale dojná krava. Európska únia predstavuje historicky bezprecentný úspech a je jedným s najlepších demokratizačných nástrojov, aké Európa vyprodukovala. Čo by nás tlačilo preč z láskavého objatia našich vtedajších autoritárskych elít, nebyť jasnej budúcnosti a nárokom plnenia členských kritérií? Vojenská junta v sedemdesiatych rokoch v Grécku? Nie ďakujeme, radšej členstvo v EHS.

 

Pre väčšinu z nás sú toto zabudnuté rozprávky, ktoré sa nás netýkajú. Pre dnešné a možno budúce elity sú to duchovia minulosti. Nepodstatné veci z minulosti, na ktoré sa pri naháňaní čítanosti čo najkatastrofickejšieho článku o mýtickom “Bruseli” rado zabudne. Konštruktívne riešenia od podnikateľov toho času politikov, ktorí nevidia rozdiel medzi Radou Európy a Európskou radou? Systémy, ktoré nepoznajú, alebo sú leniví spoznať by pre istotu najradšej zbúrali. Lebo Brusel. V jednom však majú pravdu, ktorú im nemožno uprieť. O “Európe” sa baviť treba.

 

Ak sa teda máme baviť  o integrácii v perspektíve dneška, skúsme si napríklad nastaviť zrkadlo doma. Poďme si ako členovia klubu bohatých povedať o tom, kam siaha naša vlastná schopnosť integrovať. Nie tak dávno sme boli my vďačnými prijímateľmi.

 

Koho a ako vie integrovať dnešné Slovensko? Máme my trpezlivosť, akú mali európske štáty s nami? Jedným z najlepších lakmusových papierov je vzťah, aký si dokážeme vytvoriť k inakosti. Ako sa staviame k skupinám obyvateľstva, ktoré nie sú narodené pod hviezdou etnického Slováka? Akým spôsobom sa s nemajoritnou rozdielnosťou narába, je jedným so spôsobov ako vidieť schopnosť Slovenska prijímať hodnoty, ktoré sú založené na inkluzívnosti (akéhokoľvek) spoločenstva.

 

Menšiny, cudzinci, azylanti, migranti. V slovenskom diskurze sú to kategórie, ktoré si vždy koledujú o problémy. Skúste si zodpovedať na otázku, aký reflex v nás tieto štyri slová automaticky vyvolávajú.  Skúšali ste si počas sledovania spravodajstva najsledovanejších televízií niekedy predstaviť, že ste Róm? Nerobte to, nedokázali by o vás informovať inak ako pomocou polarizovanej karikatúry drobný kriminálnik / tancujúce a spievajúce dieťa. Presne toto totiž Rómovia optikou slovenských médií robia – kradnú, zneužívajú a spievajú. Prebehla niekedy na Slovensku diskusia o tom, či je etnizácia spravodajstva naozaj primeraná?

 

To, že otázky o tom, ako informujeme a rozprávame o menšinách alebo cudzincoch majú svoj význam ilustruje aj výskum Centra pre výskum etnicity a kultúry z roku 2008: takmer 37% detí končiacich základné školy na Slovensku vníma slovenských Maďarov negatívne. Rómov 34% a moslimov štvrtina školákov. Skutočne nemáme problém vo vnímaní odlišnosti a v tom, ako sa k našim Rómom a Maďarom staviame? V diskusii o menšinách nielenže nemáme stanovené a nedodržiavame základné pravidlá slušnosti, ale všetko iné ako etnicky slovenské vydávame za hrozbu, nie obohatenie.

 

Celkom nedávno priniesol The Economist pojednanie o tom, ako sa rovnica jeden človek = jedna štátna príslušnosť pomaly zastaráva. Fetišizujeme pasy a nedeliteľnosť občianstva, časť politikov si vystačí s rétorikou 19. storočia a ku štátoprávnym témam sa vyjadrujú ukričaní finanční manažéri. Inde sa uvažuje o tom, že zodpovednosť a práva občanov by sa mohli viazať napríklad na daňové povinnosti jednotlivcov. Nikto netvrdí, že to tak má byť, ale diskutuje sa tak ako si to rok 2012 zasluhuje. Je to presne v tom čase, kedy u nás mladá hviezda protestného hlasu píše, že Bugár nás chce predať za misu šošovice.   

 

Nemáme jediného politika, ktorý by sa dôsledne a dostatočne jasne voči podobným názorom dlhodobo vymedzoval. Ďalšiu tému týkajúcu sa inakosti, tému pracovných migrantov sme schopní vo verejnom diskurze spracovávať cez (podľa nás) zvláštnosti kórejských zamestnávateľov a ohrozenia pracovných miest pre etnických Slovákov. Pritom v Bratislave vysýpajú koše v kanceláriách Ukrajinky s univerzitným titulom. To, že nemáme koherentnú, vlastne skoro žiadnu integračnú politiku nám nebráni vidieť problémy spolunažívania skôr ako nastanú. Nielen to, dokážeme vykonať aj nadprácu. Navyše zlomyseľnú. Chceme  bielych, vzdelaných a kvalifikovaných pracovných migrantov. V skutočnosti im kladieme prekážky. V decembri minulého roka prezident zastavil návrh, ktorý by v zrýchlenom režime znížil poplatky za uznanie zahraničných dokladov o vzdelaní. Ukrajinský doktor, ktorého vzdelanie zaplatil iný štát a má záujem u nás pracovať by za uznanie vzdelania na Slovensku neplatil 99, ale 15 eur. Maličkosť? Neprešla.

 

Väčšina populácie sleduje dennodenne večer usadá k spravodajstvu, ktoré je len obrazovou verziou miestnej kriminálnej zvodky a dopravnej situácie. Častejšie ako je slušné sa vyťahujú výbušné etnické témy tam, kde nepatria. Súvislosti, vysvetlenia a fakty sa vytesňujú na úkor emócie a myšlienkovej skratky tak krátkej, že vlastne ani nestojí za pozornosť a je na príťaž. Kto by to inak pozeral?

 

Ak je niečo, čo pri stereotypizácii občanov tohto štátu platí, tak je to vysoká tolerancia k agresii a neschopnosť pomenovať a odsúdiť zlo, nekompetentnosť a bezobsažný krik dostatočne skoro. Nakoniec to nejak dokážeme, ale za stratu času a s otrávením atmosféry v celej spoločnosti. Slušnosť treba nielen chcieť, ale aj aktívne vyžadovať. Už nie sme tak chudobní, aby sme politiku chápali len skrz vlastné základné zabezpečenie. Verejný diskurz by na to, koľko času sme mali, dnes mal byť inde, v slušnejšom priestore.

 

„Na Slovensku by mali žiť ľudia z rôznych kultúr. Obohatilo by to i nás.“ S týmto výrokom sa stotožnilo 51,5 % respondentov, obyvateľov Slovenska. A je to výborná správa. O čosi menej dobra správa je, že nadpolovična väčšina ľudí na Slovensku je v deklaratívnej rovine pripravená siahnuť cudzincom na ich práva, ktore sú garantované medzinarodnými zmluvami. Ak je teda medzi nami viac ako polovica ľudí, čo je schopná siahať v mene “normalizácie” iným na práva, je tak medzi nami viac než dosť ľudí, ktorým autoritárske riešenia stále konvenujú. Vďaka preto za manuál k demokracii, ktorý sme pri integrácii dostali, pretože sami by sme si neporadili. Teraz ešte ostáva jedna úloha: to, čo sme sa naučili, ešte aj pochopiť, dôsledne dodržovať a vyžadovať.

 

Nič ale nie je čiernobiele. Dobrá správa je, že väčšina obyvateľstva je skutočne tolerantná, a dokonca ochotná prijímať inakosť. Mýtus o xenofóbnom Slovákovi, z ktorého časť elít rada profituje nemá reálnu výplň, ak berieme do úvahy celú populáciu. Ľudia sú ochotní prijímaťinakosť pozitívne, ako naše spoločné obohatenie, ale potrebujú elity, ktoré diskurz cieľavedome vylepšujú a posúvajú dopredu. Namiesto toho, ale volíme ľudí, ktorí diskurz betónujú v minulosti, neprinášajú nové myšlienky a uspokojujú sa s tým, čo je. Tí, ktorým je podobné správanie nepríjemné sú ticho.

 

Ak sú tieto slová a predstavy o otvorenom Slovensku nielen v rovine deklarácií len romantickou rozprávkou, Európu sme v tom, v čom je najlepšia, dodnes nepochopili. Stojí na vzájomnosti, humanizme a úcte k rozumu. Dôkazy o tom, ako sa s týmito hodnotami stotožňujme a nakladáme s nimi doma nám pekné vysvedčenie o našom európanstve nevystavuje. Búrať Európu by sme ale vedeli hneď.

 

 V údajoch o názoroch verejnosti, kde neuvádzam inak používam dáta z publikácie M. Vašečku pre IOM - Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej republike.

Text vznikol s podporou Nadácie otvorenej spoločnosti

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 72 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 23.01.2012 (Moribundus)

Diskusia k článku obsahuje 8 príspevkov


Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist