JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Grécke referendum: začiatok konca života na dlh?

Kríza žánru | Európa | Juraj Mesík | 06.07.2015

_ma_small

Pôvodne mal byť tento text o 20. výročí vyvraždenia 8000 bosnianskych moslimov v Srebrenici - bezpečnej zóne OSN - srbskými zabijakmi, a o dôsledkoch ktoré mala táto masová vražda na neskoršie činy či ne-činy Západu inde, napríklad v Kosove. Tam Západ zopakovaniu vraždenia v štýle Srebrenica II proti vôli všetkých „mieroľubov“ zabránil. Srebrenica bola tragédia ale rok pred ňou neochota riskovať životy západných vojakov v Rwande nezabránila vraždeniu, v ktorom zahynul milión ľudí.

Gréci si však vynútili svoje a tak v deň ich referenda o dlhoch píšem o nich. Či a čo si vynútia cez svoje referendum je otázka, na ktorú odpovie až budúcnosť. Zatiaľ sa dá pri Grékoch hovoriť o tragikomickej ságe. Tragikomickej preto, lebo tragická ešte ani náhodou nie je:  tragédia sa v týchto dňoch rozvíja v Jemene alebo v Južnom Sudáne. A nie je ani celkom komická – najmä preto, že do tragédie môže nakoniec vyústiť.

Cesta Grékov do situácie v ktorej sa ocitli trvala desiatky rokov, eskalovala po roku 2000 a jej momentálne finále začalo 25. januára 2015. Vtedy zo 64% Grékov, ktorí sa zúčastnili predčasných volieb dalo najviac, 36%, hlasy zoskupeniu Syriza, ako tretí skončil neonacistický Zlatý Úsvit s vyše 6%, piaty komunisti dostali 5,5%. Pri gréckom volebnom systéme 36% odovzdaných hlasov stačilo na to, aby Syriza získala v 300 člennom  parlamente solídnych 149 mandátov. S takým počtom poslancov a s neonacistami a komunistami pevne za chrbtom sa nová grécka vláda rozhodla pustiť do silovej hry s trojkou hlavných veriteľov Grécka  – IMF, EU a ECB.

Pripomeňme si, že dlh Grécka je impozantných 323 miliárd eur, viac ako 170% GDP krajiny. Podstatou silovej hry bola snaha prinútiť  veriteľov zmeniť podmienky splácania dlhu podľa predstáv Syrizy a jej voličov. Problémom sa ukázalo, že veritelia odmietli grécke návrhy akceptovať a poskytnúť Grécku ďalšie pôžičky a úľavy. Bez ďalších peňazí od veriteľov a bez vôle zmobilizovať zdroje na splátky od vlastných občanov, Grécko 30. júna nesplatilo dlhovú splátku vo výške 1.6 miliardy IMF.  V podstate tak oficiálne zbankrotovalo, aj keď sa ratingové agentúry aj veritelia sa stále tvária, že to ešte nie je ten celkom pravý orechový bankrot a že Grécko ešte nepatrí  do jednej skupiny so Somálskom či Zimbabwe.

Žiaľ, Grécko je zbankrotované – teda neschopné splatiť narobené dlhy - už dávno. Už roky je jasné, že jeho dlhy nikdy nebudú splatené. Presne to veritelia v tichosti uznali už v roku 2009, keď sa prevalili Grékmi falšované ekonomické štatistiky a ukázalo sa, že dlhy a deficity Grécka boli v skutočnosti oveľa vyššie, ako Grécko vykazovalo. Eurozóna a IMF však v roku 2010 nenechali Grécko formálne zbankrotovať a grécke dlhy reštrukturalizovali. Podstatou reštrukturalizácie bolo okrem odpísania časti dlhov, zníženia ich úročenia a predĺženia lehoty splácania hlavne napumpovanie ďalších viac ako 110 miliárd eur do systému. Tie sa použili na odkúpenie dlhov, teda premenu značnej časti gréckych dlhov voči súkromným bankám na dlhy voči verejným subjektom – štátom eurozóny, ECB a IMF.

Grécka tragikomédia je ukážkovým príkladom dôsledku sladkého života na dlh. Z narastajúcich dlhov profitovali do istej chvíle všetci: Politici, ktorí aj v Grécku veselo stavali diaľnice odnikiaľ nikam a ktorí v roku 2004 dopriali hravému ľudu Olympijské hry s čistou stratou 15 miliárd dolárov. Stavebné firmy, ktoré za verejné dlhy budovali štadióny (21 z 22 olympijských štadiónov je dnes nevyužitých). Z dlhov profitovali armáda, vojaci a zbrojné firmy (Grécko patrí notoricky k najzmilitarizovanejším krajinám sveta),  úradníci v prebujnelej gréckej byrokracii, dôchodcovia s dôchodkami, na ktoré grécka ekonomika nikdy dosť nezarobili. Všetko šlo fajn ako v rozprávke – až kým neprišiel čas splácania dlhov.

O Grécku a jeho vývoji sa bude špekulovať ešte dlho. Dlho sa budú hľadať aj vinníci. Voliči Syrizy, Zlatého Úsvitu  a komunistov a ich duchovní spolupútnici v Európe a inde budú vinníka vidieť v zlovestnej Európe, zvlášť v Nemecku (ako inak, fašistickom), ktorí za všetko môžu a teraz nechcú Grékom dopriať sociálny štát. Veď kto to dal Grékom  všetky tie „zlé“ – rozumej úročené – pôžičky? V podtexte  počuť: „prečo ste našim politikom pôžičky dávali, keď ste vedeli, že sú do špiku kostí skorumpovaní?“. Nuž áno: prečo? Ale protiargument je, že tých skorumpovaných politikov čo robili dlhy znovu a znovu volili slobodní Gréci v slobodných voľbách. Prečo?

Podstata problému je v samotnom jadre konzumnej demokracie 21. storočia. Gréci, tak ako skoro všetci súčasní pozemšťania, žijú vo svete masírovaných konzumných túžob, ilúzie okamžitého nároku na všetko na čo beží v televízii reklama. Vo svete „instant gratification“ – okamžitého zasycovania túžob. Keď túžby prekračujú naše finančné možnosti, reklamy ponúkajú hneď aj riešenie - aby sa nevolal nechutne „dlh“ volajú ho „financovanie“. Byť „prefinancovaný“ znie oveľa lepšie, ako byť  v dlhoch.

To čo robia masy občanov – voličov s malými sumami s konkrétnou zodpovednosťou, robia demokratickí politici s obrovskými sumami a bez osobnej zodpovednosti. Rozumejú svojim voličom a ponúkajú im chlieb a hry, tak ako to od nich chcú. Voliči žijúci na dlh nemajú právo očakávať, že na dlh nebudú žiť politici. Mnohí  to priam žiadajú: nemáte na ďalšie zvyšovanie našich dôchodkov či miezd? A o deficitnom rozpočtovaní ste ešte nepočuli? Jeden z gréckych transparentov to vystihol dokonale:„Stop Merkel – Start democracy!“

Takto dlho fungovalo aj Grécko: až do 30 júna a 5. júla 2015. Keby 5. júla väčšina Grékov povedala v referende  „Áno“, európski politici by sa cítili zaviazaní napumpovať do Grécka ďalších pár desiatok miliárd a život na dlh by ešte o nejaký čas predĺžili. Našťastie 60% z účastníkov referenda povedalo svoje „Nie“. Zvyšuje to pravdepodobnosť, že svoje nie povedia aj veritelia a Grécko sa začne vracať k životu s menej dlhmi a podľa reálnych možností gréckej ekonomiky. Ak k tomu dôjde, schudobnenie más, návrat k drachme a s ním spojené znehodnotenie úspor tých, čo svoje peniaze včas nevyviezli nebude tragédiou, aj keď to mnohí budú ako tragédiu cítiť a charakterizovať. Tragédiu z návratu zo sna na dlh do reality za vlastné však môžu urobiť sami Gréci. Keď doznejú bujaré oslavy 60% voličov „nie“ a banky zostanú zatvorené, 40% čo hlasovalo „áno“ a 40% nevoličov sa začne pýtať: a teraz čo? Nikto v Grécku odpoveď nemá.

Každá rozprávka má svoj koniec. Aj tá o tom, že na dlh sa dá žiť večne a bez splácania úrokov.

Bookmark and Share

Hodnotenie

5

Tento článok zatiaľ hodnotilo 150 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist