JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Koniec liberálneho prešľapovania

Ľudia sa rozhodujú medzi kritikou a odchodom (voice vs. exit), poznamenal známy ekonóm Albert O. Hirschman. Rozhodnutie o brexite bolo ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Grécko: medzi Scyllou a Charybdou

Kríza žánru | Európa | Juraj Draxler | 06.05.2010

_ma_small

Stredomorská krajina ťažko skúšaná históriou je na pokraji bankrotu a dnes ju okrem iného ťažko skúšajú aj médiá. Dramatický jazyk povrchných článkov navodzuje dojem blahobytne zadľženej krajiny, ktorej jediný problém je, že si občania nechcú trochu utiahnuť opasky. Krajina s dôchodkami väčšími ako sú nemecké, obrovským štátnym sektorom a vysokými platmi.

Občas ide proste iba o zavádzajúci jazyk, občas sa jednoducho operuje zlými údajmi. Dokonca aj Financial Times, inak pomerne korektné noviny, pred pár dňami spomenuli, že priemerný vek odchodu do dôchodku má údajne v Grécku byť 53 rokov. To je, samozrejme, nezmysel. Je to 61 rokov, čo je zhruba v európskom priemere. V Grécku si naozaj dôchodcovia neodchádzajú užívať na svoje záhradky o nejaké desaťročie skôr, ako zvyšok EÚ.

Na pravú mieru treba uviesť aj údaje o tom, že grécku ekonomiku ťahá ku dnu verejný sektor. Na jednej strane síce platí, že verejný sektor v Grécku zamestnáva štvrtinu pracovného trhu, čo je zhruba dvojnásobok oproti typickej európskej krajine. Ale celkový podiel miezd pracovníkov verejného sektora predstavuje iba 13 % hrubého domáceho produktu. To je iba mierne nad priemerom EÚ, ktorý je 10 %. Jednoducho, grécka ekonomika, s jej geografickou fragmentáciou a neexistujúcimi priemyselnými tradíciami nie je schopná generovať pracovné príležitosti. Vláda teda vytvára pracovné príležitosti vo verejnom sektore – ale za veľmi nízke platy.

Čo sa gréckej sociálnej politiky týka, tá je v zásade minimalistická, hlavne preto, že sú tu veľmi slabo rozvinuté sociálne služby. Podiel sociálnych výdajov na HDP síce za posledné desaťročie narástol z 20 na 30 % HDP, ale aj toto posledné číslo je v rámci európskeho priemeru.  Je ťahané najmä rastom dôchodkov.
To je hádam jediná oblasť, kde sa dá hovoriť o štedrosti. Konzervatívna vláda strany Nea Demokratia od roku 2005 sústavne dôchodky zvyšovala, každoročne o zhruba 4 %. Priemerná hrubá miera náhrady sa podľa odhadov pohybuje kdesi okolo 70 %, čo je najviac v Európe. Treba si však uvedomiť, že tá miera náhrady je k platom nižším, ako sú napríklad tie nemecké (kde je miera náhrady okolo 50 %), takže dôchodky zase nie sú až také štedré, akoby si niekto mohol myslieť. Navyše, priemer ťahajú hore niektoré privilegované skupiny dôchodcov – vysoké dôchodky napríklad dostávali zamestnanci gréckych štátnych aerolínii Olympic.

Skutočným gréckym problémom nie sú štátne výdaje, ale príjmy. Ťažko by ste v gréckych daňových štatistikách hľadali ľudí s výrazne nadpriemernými príjmami, oficiálne neexistujú. Bohatí Gréci jednoducho dane neplatia a hotovo. Umožňuje im to skorumpovaný systém podopretý politickými klikami.

Z tohto hľadiska je hnev Grékov, ktorý dnes vidno na uliciach, pochopiteľný a oprávnený. Ani jeden predstaviteľ medzinárodného spoločenstva sa nezmienil o probléme gréckych elít a ich zdaňovania. Namiesto toho je krajine nanucovaná pomoc s podmienkami, ktoré postihnú bežného občana.
Grécko má zase raz v histórii smolu. Krajina si prešla krvavými kúpeľmi počas povstaní na sklonku života osmanskej ríše. Po získaní plnej nezávislosti vypukla po prvej svetovej vojne vojna s Tureckom – exodus Grékov z Anatólie vytvoril obrovské predmestia chudoby Atén a Solúna. Po tej ďalšej svetovej vojne nasledoval krvavý občiansky konflikt spojený s emigráciou desaťtisícov ľudí. Nasledujúce obdobie väčších či menších turbulencií zavŕšila drsná, Američanmi podporovaná „diktatúra plukovníkov“ v rokoch 1967-74. Počas celého 20. storočia navyše pokračovalo vyľudňovanie ostrovov a pevninského vidieka.
Obdobie pokoja naozaj prišlo až v posledných rokoch. Grécko sa po vstupe do Európskeho spoločenstva v roku 1981 politicky stabilizovalo. A na prelome milénií sa krajina stávala normálnym, prosperujúcim spoločenstvom. Atény, kde žije tretina obyvateľstva krajiny, získali na začiatku 21. storočia moderný dopravný systém. Vyčistili sa pamiatky. Z ulíc zmizol predtým všadeprítomný smog.

Európa dnes musí toto spoločenstvo zachrániť. V tejto chvíli sa, bohužiaľ, zachraňujú iba pozície bánk, ktoré vlastnia grécke dlhopisy.
Nepodanie pomocnej ruky by bol zlý nápad. Ohrozili by sa tým nielen spomínané banky, ale aj pozícia spoločnej meny – aj keď nie tak dramaticky, ako sa to v médiách podáva. Na druhej strane pomoc s tvrdými podmienkami je tiež zlá cesta. Povedie k vnútornej destabilizácii pomerov krajiny. Štrajky budú určite pokračovať. Treba si tiež uvedomiť, že krajina má pomerne silnú základňu skupín, ktoré vo svojom politickom radikalizme ochotne siahajú k násiliu. Hoci sa do svetových médií dostávajú iba tie najokatejšie prípady – ako raketový útok na americké veľvyslanectvo v roku 2007 – granátové útoky alebo streľba na policajné stanice sa v krajine stávajú každých pár mesiacov. Historické tradície a populácia zovretá v tesnom priestore hlavného mesta tvorí explozívny mix.

Je tu tiež problém potenciálneho násilia voči imigrantom. Grécko sa za posledné dve desaťročia zmenilo z jedného z etnicky najhomogénnejších krajín EÚ na krajinu s vysokým podielom imigrantov. Násilie voči nim (albánskym prisťahovalcom či bangladéšskej komunite) by len posilňovalo špirálu chaosu.
Vnútorné problémy Grécka sa ľahko pretavia aj do problémov Európskej únie. Predovšetkým môže politické napätie v krajine viesť k vlne nacionalizmu, ktorá bude mať za následok zhoršenie vzťahov k susedom, k Turecku a Macedónsku a ohroziť aj ďalšie balkánske rozširovanie Únie.
Iste, videné z určitého uhla, si Gréci za svoje problémy môžu „sami“. Krajina má naozaj slabo výkonný štátny aparát a vysokú mieru korupcie. To sa ale politickými turbulenciami vôbec nezmení, zrejme práve naopak. Pomoc musí prísť. A musí byť podmienená zmenou spôsobu vládnutia a tlakom na elity. Nie tvrdým dopadom na bežných Grékov.

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 406 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 21.07.2011 (dobry)

Diskusia k článku obsahuje 56 príspevkov


Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist