Ernő Raffay, bývalý štátny tajomník ministerstva obrany Maďarskej republiky nedávno vyhlásil, že medzi rokmi 1989 a 2000 bolo "minimálne poltucet príležitostí, kedy [Maďarsko] mohlo zmeniť Trianonský diktát." Všetky tri vlády (Antallova, Hornova aj Orbánova) mohli uskutočniť "teritoriálne zmeny buď diplomatickými alebo vojenskými prostriedkami."

Niekedy začiatkom roka 1994 som sa zaregistrovala na internetové politické diskusné fórum o Maďarsku. O politickej situácii tej doby som nevedela vôbec nič, a József Antall a jeho vláda boli pre mňa do veľkej miery neznámi. Keď som sa na zozname prispievateľov predstavila ako historička, jeden z diskutérov zareagoval hystericky: "Už o žiadnom historikovi nechcem ani počuť." Nechápala som, v čom bol problém. Vysvitlo, že samotný Antall bol historikom, ktorý vcelku nezáživne písal o dejinách medicíny, keď pracoval ako riaditeľ Múzea Medicíny v Budapešti. Manžel jeho netere, Géza Jeszenszky, sa stal ministrom zahraničných vecí. Predtým vyučoval dejiny na Ekonomickej univerzite Karla Marxa. Minister obrany, Lajos Für, bol tiež vyštudovaným historikom, ktorý ale vzhľadom na jeho úlohu v roku 1956 pracoval ako výskumník v Poľnohospodárskom Múzeu. V rokoch 1989-1990 sa už ako profesor objavil na katedre histórie univerzity Eötvösa Lóranda. Jeho štátny tajomník, Ernő Raffay, bol tiež historik. Diskutér mal plné zuby Józsefa Antalla a jeho vlády plnej historikov.

Zo všetkých tých mien mi bolo povedomé len jedno, ešte z predošlého režimu: Lajos Für. V roku 1987 som spolupracovala na vydaní knihy Maďari: rozdelený národ, na žiadosť Stephena Borsodyho, ktorý bol roztrpčený z nezrozumiteľného rukopisu jedného z maďarských pripievateľov. Bolo to dielo Lajosa Füra. Vydavateľ do knihy napísal poznámku: "Táto upravená anglická verzia je skrátením a adaptáciou maďarského originálu." Ináč povedané, Borsody to musel celé prepísať. Ten istý Lajos Für je dnes úzko spojený s Maďarskou Gardou. Bol jedným z dvoch sponzorov tejto organizácie.

Fürov štátny tajomník z 90tych rokov Ernő Raffay nie je o nič lepší. Je zapletený do všelijakých revizionistických káuz. Založil inštitút, ktorý skúma dôvody a dôsledky Trianonu. Tento výskumný inštitút každý štvrťrok publikuje Trianon Szemle, ktorý možno kúpiť v kníhkupectvách, ktoré sa špecializujú na pravicovo-extrémistickú literatúru. Vo svojom stručnom životopise, ktorý pripravil v kontexte neúspešného pokusu vo voľbách v roku 1998, hrdo vyhlásil, že "nikdy nebol členom Komunistickej strany alebo jej nasledovníkov." Zlé jazyky ale tvrdia, že ako udavač o svojich kolegoch na univerzite v Szegede, kde v rokoch 1977 až 1993 vyučoval, písal dlhé správy. Odkedy opustil politiku jeho hviezda neprestala stúpať. Od roku 1996 vyučuje na Maďarskej Reformovanej univerzite Gáspára Károlyiho, a to hneď ako vedúci katedry, podpredseda a dekan fakulty umení. Podľa rozhovoru, ktorý nedávno poskytol pravicovým stránkam www.tortenelemportal.hu je jasné, o akú históriu ide.

Ale predtým, ako sa pozrieme na detaily Raffayovho pohľadu na maďarské dejiny XX storočia, vráťme sa ešte ku Gézovi Jeszenszkému, bývalému ministrovi zahraničných vecí. Ako minister zahraničných vecí nebol o nič lepší ako veľvyslanec Viktora Orbána vo Washingtone – hotová pohroma. Po ukončení politickej kariéry sa vrátil na Korvínsku univerzitu, tak sa dnes volá bývalá univerzita Karla Marxa. Našťastie sa v médiách objavuje len zriedkavo, a preto som bola dosť prekvapená, keď som ho uvidela v televíznej debate na tému slovensko-maďarských vzťahov. Oplatí sa pozrieť si celú reláciu, nakoľko v nej vystupoval slovenský veľvyslanec v Budapešti, umiernený Maďar zo Slovenska ako aj mladý maďarský expert na Slovensko, ktorý sa zdal byť naklonený slovensko-maďarskému zmiereniu. Jeszenszky ako jediný zo zúčastnených obhajoval dosť jednostranný pohľad na vec. Navyše sa prejavila jedna jeho nepríjemná črta. Trval na tom, aby každý vedel, aká dôležitá osoba kedysi bol. V každej druhej vete nezabudol pripomenúť, buď že bol minister zahraničných vecí, alebo že bol veľvyslanec vo Washingtone. Bolo to úbohé.

Ale vráťme sa k Raffayovi, ktorý prednedávnom vyhlásil, že medzi rokmi 1989 a 2000 bolo "minimálne poltucet príležitostí, kedy [Maďarsko] mohlo zmeniť Trianonský diktát." Všetky tri vlády (Antallova, Hornova aj Orbánova) mohli uskutočniť "teritoriálne zmeny buď diplomatickými alebo vojenskými prostriedkami." Presnejšie? Už v roku 1990 bola položená otázka "spojenectva medzi Chorvátskom a Maďarskom", ktoré by Maďarsku umožnilo "znovunadobudnúť územia, ktoré si privlastnili Srbi." Raffay tvrdí, že na Józsefa Antalla naliehal, aby zaútočil na Srbsko, ale premiér mu vraj povedal, že Maďarsko musí najprv nabrať ekonomickú silu. Čo sa Slovenska týka, Raffay bol presvedčený, že v roku 1992, keď ešte nedisponovalo vlastnou armádou, by bolo ľahké získať územia obývané Maďarmi. A v prípade Ukrajiny mu samotný Leonid Kučma na rovinu povedal: "ak chcete zakarpatskú Ukrajinu, vezmite si ju!" Ale jasné!

Népszabadság si trochu posvietil na Raffayove tvrdenia, a došiel k záveru, že väčšina z jeho príbehov sú výmysly. V skutočnosti mal počas chorvátsko-srbského konfliktu Antall smrteľný strach z rozšírenia vojny na maďarské územie, a z úbohého stavu maďarskej armády, ktorej hrozilo, že by sa nebola schopná ubrániť pred votrelcami. Kálmán Lőrincze, náčelník generálneho štábu, pre Népszabadság povedal, že nikdy nebolo ani len pomyslenia na zapojenie sa do chorvátsko-srbskej vojny. Dokonca aj Sándor Szakály, vojenský historik s nepochybne pravicovou náklonnosťou, označil Raffayove tvrdenia za smiešne a nehodné historika. V celej motanici bola len jedna faktická epizóda: takzvaná aféra Kalašnikov. V januári 1991 srbská televízia ukázala zábery na maďarské zbrane prepravované do Chorvátska. Maďarský štátny podnik Technika Külkereskedelmi Vállalat v októbri 1990 podpísal zmluvu s juhoslovanskou firmou Astra, išlo o predaj desaťtisíc automatických zbraní chorvátskej polícii. Tento obchod Chorvátsku umožnil vojensky vykročiť za nezávislosťou. V parlamente jeden poslanec za socialistickú stranu interpeloval Gézu Jeszenszkého ohľadom dôveryhodnosti srbskej reportáže. Vo svojej odpovedi Jeszenszky uviedol, že "politická pravica je tá sila, ktorá predstavuje národné záujmy." Na čo poslanecký klub MSZP opustil zasadaciu sieň.

Tak či onak, títo duchovia minulosti ako keby si v súčasnom ovzduší predsavzali prehlbovať krízu medzi Maďarskom a niektorými jeho susedmi. Ťažko povedať či ide o koordinovaný postup alebo o činnosť nezodpovedných ľudí.

A pri pomyslení na to, čo sa od Ernő Raffaya učia budúci učitelia dejepisu mi po chrbte prechádza mráz. V súčasnej situácii sa nemôžeme priveľmi diviť prieniku strany Jobbik medzi mladšiu generáciu.

Súvisiace články:

• Vrahovia údajní: maďarskí nacisti ozajstní
• Hungarian terrorists in Bolivia