Zabudnite na Grécko a jeho voľby. Bitka o záchranu eura sa odohrá v Španielsku. Vlastne už prebieha.

Španielsko sa už niekoľko mesiacov potáca na pokraji situácie, v ktorej bude musieť požiadať o pomoc eurozónu. Požiar sa nebezpečne priblížil k hranici, za ktorou je koniec menovej únie, ako ju poznáme. Situácia, samozrejme, ženie vodu na mlyn "prorokom", ktorí tvrdili, že krízu nemožno zastaviť pôžičkami a krajiny v problémoch treba nechať skrachovať. No pokúsme sa v hĺbke analýzy dostať nad úroveň babky, ktorá vo filme Slunce, seno a pár facek víťazoslávne vykríkla: "Já to říkala, že se poperou, že si držky rozbijou!"

Španielskym problémom sú banky. Podľa odhadov potrebuje na ich reštrukturalizáciu niekoľko desiatok až sto miliárd eur. Madrid na to nemá – a už vôbec nie, ak má súčasne plniť podmienky konsolidácie verejných financií. Eurozóna tak musí nájsť spôsob, ako revidovať nesprávne rozhodnutie z roku 2008, že každá krajina zachraňuje svoje banky sama. Spôsob, akým to urobí, bude signalizovať, či hlavní aktéri ešte stále veria v prežitie eura, alebo len hrajú o čas na prípravu plánu B.

Španielske banky dnes môžu dostať peniaze z dočasného, resp. trvalého eurovalu (závisí od načasovania). Nie priamo, to pravidlá nedovoľujú, ale cez pôžičku španielskej vláde. Jej evidentná neochota požiadať o ňu je pochopiteľná. Žiadosť o pôžičku by premiéra Rajoya politicky poškodila, no negatívny tieň by vrhla na celý španielsky finančný sektor i krajinu ako takú. Madrid sa tiež môže oprávnene obávať jej podmienenia ďalšou sériou "úsporných opatrení".

Podmienky naviazané na prípadnú pôžičku Španielsku budú prvým indikátorom smeru, ktorým sa eurozóna vyberie. Problém je vo finančnom sektore, logicky by sa teda mali týkať jeho reštrukturalizácie. Ak si Madrid znova vypočuje prednášku o "šetrení", je to signál, že eurozóna (jej hlavní aktéri) sa ešte stále potáca v bludnom kruhu predstáv o kríze ako dôsledku "nezodpovednej rozpočtovej politiky".
Môže to však byť aj niečo omnoho horšie. Naznačí to spôsob, akým sa európski lídri postavia k návrhom na vytvorenie "bankovej únie". Prvé nesmelé krôčiky urobila Komisia už v stredu, keď vydala návrhy nových pravidiel reštrukturalizácie bánk a ochrany vkladov. Je to však len slabý odvar toho, čo eurozóna potrebuje. "Banková únia" by mala označovať rámec, ktorý je schopný garantovať stabilitu finančného sektora a efektívne ho regulovať. Musí teda obsahovať spoločný európsky orgán pre dohľad a reguláciu, spoločný fond na rekapitalizáciu bánk a spoločný fond garancie vkladov.

O ďalších návrhoch sa bude hovoriť na summite koncom júna. Dúfajme, že budú ambiciózne. Ak narazia na neprekonateľný odpor niektorých členských štátov (Nemecko sa doteraz netajilo nechuťou ísť týmto smerom), môže to znamenať, že dôležití hráči začali hľadať iné než "európske" riešenia. V tom prípade čakajme po horúcom španielskom lete európsku ľadovú dobu.

Text vychádza aj v denníku Pravda