Slovenská politika je už tradične ovládaná omylom analogického myslenia. Euroskeptici sa obávajú, že Brusel je nová Moskva, neoliberáli toho, že každý ekonomický plán je skrytou päťročnicou, ľavica toho, že krajina dnes slúži Američanom tak, ako v minulosti Sovietom. A všetci spolu sa cítia ako Srbi v Mitrovici, ktorá je obklopená Kosovčanmi- rozumej Maďarmi.

Analogické myslenie má dodnes kľúčový význam v chápaní starých hermetických textov. Eliphas Lévi, Papus aj Paracelsus boli presvedčení, že viditeľná realita je iba zhmotnenou variantou neviditeľného sveta. Platón ho nazýval svetom myšlienok, Jung kolektívnym nevedomím. Je možné aby boli slovenskí politici v skutočnosti stúpencami rozenkruciánskej sémantiky? Sotva, keď si uvedomíme, že na niektoré magické operácie je nevyhnutné ovládať-aspoň pasívne- staré jazyky. Ich cesta k analogickému mysleniu vedie z iného  sveta.

Vstupom SNS do vlády, radikalizáciou SMK a neschopnosťou premiéra urobiť zo Smeru ľavicovo-liberálne hnutie sa do popredia politiky dostali vášne. Keďže politika je iba formou komunikácie medzi ekonomickými entitami, jej aktérom ponúka iba taký diapazón, ktorý nemôžu nájsť vo svete Powerpointu a Excelu.
 Podľa romantických básnikov boli vášne jediným spôsobom ako utíšiť Sehnsucht, pre politikov sú nástrojom na udržiavanie pozornosti.
Slovenský parlament je teraz teda zaujímavý. Dva týždne síce nepracuje, ale svet o ňom vie.

Koho  zaujíma, že jedným zo zásadných rozdielov medzi slovenskou a kosovskou situáciou je fakt,  že Albánci tvoria 90% obyvateľstva v Kosove, zatiaľ čo  Maďari predstavujú 10 percent na Slovensku? Koho zaujíma to, že od Srbska ušli už štyri krajiny? Koho zaujíma to, že Srbi sa k Slovincom, Chorvátom, Čiernohorcom a Bosniakom správali ako maďarské úrady k Slovákom za Apponyiho? Zrejme nikoho.

V parlamente sedí šesť strán, ktoré sa iba jemne líšia v ekonomickom programe. Ich predstavy o spoločnosti sa skončili povinným čítaním na základnej škole. Kto z týchto politikov nevidí, že integrácia samostatného Kosova je jedinečnou príležitosťou na politické pochopenie európskeho islamu? Kto z nich má predstavu o tom, čo bude s provinciou ktorá by ostala pod srbskou kontrolou, keď už teraz nevykonáva Belehrad v Prišitine žiadne štátne úkony?

Je vysvetlenie o kolíske srbskej civilizácie dostatočné? Francúzi by mohli povedať že chcú späť Aachen- kde ležia pozostatky  cisára Karola Veľkého. Sú snáď Francúzi civilizačne ukrátení, len preto, že mnohé z miest viažuce sa na ich identitu, sú mimo ich územia?

Slovenská politika vyprodukovala za dva týždne pamätihodné veduty. Našim partnerom je jedno, kto tu má od koho byt alebo vinohrad, a ako pekne sa dá zarobiť v dozornej rade Veriteľa. Nie je im však jedno, keď krajina, ktorá má stále ambíciu hrať na Balkáne výraznú úlohu, nie je schopná vyhodnocovať fakty.

Je zjavné že Srbi a Kosovčania spolu nedokážu žiť bez prítomnosti cudzích vojakov. Je rovnako zjavné, že štatút krajiny je potrebné riešiť. Potom, ako Srbsko Kosovo napadlo sa zdá celkom logické, že tamojší Albánci Belehradu neveria. Je toto taký problém na pochopenie, alebo nám bude panslávsky vírus a strach z vnútorného nepriateľa určovať  už aj zahraničnú politiku?

ČTK/AP/SRDJAN ILIC