JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Lúzer roku 2014: Podplukovník bol, podplukovník zostal

Kríza žánru | Európa | Juraj Mesík | 22.12.2014

_ma_small

Ako sa rok 2014 schyľuje do svojho konzumného a trblietavého finále, je čas obzrieť sa za tým, čo svetu priniesol. Je viacero silných kandidátov na zápis do zoznamu udalostí rok. Rok 2014 sa pravdepodobne zapíše do análov ako najteplejší za uplynulých viac ako 130 rokov. Iným kandidátom na rekord roka je pád svetových cien ropy z letných vyše 100 dolárov per barel na menej ako 60 v polovici decembra.

Pri zmene klímy je kolektívnym lúzrom celé ľudstvo. Pri páde cien ropy sú momentálne lúzrami – až kým dôsledky nezaplavia celý svet – krajiny vyvážajúce ropu. Ak ale máme lúzra roku personifikovať, silným kandidátom na tento titul je podplukovník Putin a jeho geopolitické fiasko.

Po tom, čo revolúcia zvrhla ruskú bábku na prezidentskom kresle v Kyjeve, stratil Putin nervy a nariadil vojenskú okupáciu Krymu. Vzápätí sa KGB pokúsila rozbiť Ukrajinu na dve alebo viac častí. Oba tieto kroky a ich dôsledky sa ukázali pre putinské Rusko ako katastrofálne miskalkulácie.

Totálne rozkradnutá a ruskými dôstojníkmi a agentmi KGB prešpikovaná ukrajinská armáda sa na Kryme nezmohla na žiadny odpor. Až potiaľ šlo pre Putina všetko dobre. Lenže potom, síce neskoro a veľmi bezzubo, ale predsa, Európa a USA uvalili čiastočné sankcie na niektoré dôležité firmy a jednotlivcov v Moskve, na Kryme a v okupovanom Donbase. Putin si myslel, že má „zahnívajúcu liberálnu Európu“ aj slabého Obamu dobre prečítaných, že budú ako doteraz vždy predstierať, že nič nevidia a nepočujú – veď tak tomu bolo po okupáciách častí Moldavska aj Gruzínska. Bol to jeho prvý vážny omyl. Po počiatočnom bohatierskom „cha-cha-cha“ začali postupne aj tieto minimalistické sankcie na ekonomiku Ruska pôsobiť. Postupne sa rozbehol masívny únik kapitálu z Ruska a rubeľ stratil polovicu svojej hodnoty. S jeho pádom sa vyparila aj polovica hodnoty úspor ruskej strednej vrstvy v rubľoch. V decembri 2014 sa Rusko ocitlo na začiatku finančnej a ekonomickej krízy. Soľ do rany prisypal 18. decembra Lukašenka, keď začal žiadať, aby sa obchodné transakcie Bieloruska s Ruskom prestali robiť v rubľoch a prešli na doláre alebo eurá: transakcie v rubľoch totiž spôsobili bieloruským firmám obrovské straty. Otriasajú sa meny a ekonomiky aj ďalších vazalských štátov Ruska.

Putinov druhý fatálny omyl bol v predstave, že sa KGB podarí rozpútať „antimajdan“ na východnej a južnej Ukrajine a že bezbrannú krajinu rozloží. Nestalo sa: väčšina obyvateľov juhu a východu Ukrajiny sa postavila na obranu jednotnej Ukrajiny a pokusy ruských agentov vyprovokovať nepokoje ukrajinskí občania v zárodku udusili. KGB zaznamenala čiastočný úspech len v časti Donbasu, kde jej agenti zorganizovali vyhlásenie „ľudových republík“ žiadajúcich najprv pripojenie k Rusku a neskôr – keď v Kremli pochopili, že pripojenie Donbasu k Rusku by už privolalo aj tvrdé sankcie Západu – aspoň nejakú formu uznania vládcov časti Donbasu dosadených na ruských tankoch.

Ruský veľmocenský šovinizmus však najväčšie fiasko roku ešte len čakalo. Nepripravil ho váhavý Západ, ale rezolútni Ukrajinci. Podcenenie Ukrajincov ako bojovného slobodného národa bol Putinov tretí zničujúci omyl. Posilnená o tisícky dobrovoľníkov z dobrovoľníckych bataliónov, ktoré sa začali formovať po celej Ukrajine, sa ukrajinská armáda dokázala behom pár mesiacov otriasť z poníženia na Kryme, zbaviť sa ruských agentov v dôstojníckom zbore, zmobilizovať ľudské a materiálne rezervy krajiny a stala sa z nej bojaschopná sila, ktorá spustila na okupovanom východe anti-teroristickú operáciu. ATO oslobodila značnú časť Donbasu a uštedrila ruským agresorom a separatistom ťažké straty.

Donbas v lete už nebola pohodlná prechádzka Krymom o pár mesiacov skôr. Aby zabránil pádu kľúčových miest Doneck a Luhansk a oslobodeniu celého Donbasu, koncom augusta poslal Putin do boja jednotky regulárnej ruskej armády, vrátane jej elitných výsadkových a úderných jednotiek. Zrážka ukrajinskej armády a dobrovoľníckych bataliónov s rusko-teroristickými vojskami viedla pod Ilovajskom a inde k masakrám, aké nezažila východná Európa od čias rozbombardovania Čečenska. Na oboch stranách zahynuli v nasledujúcich dňoch a týždňoch tisícky bojovníkov a niekoľko násobne viac ich bolo zranených. Vysoké straty prinútili obe strany začiatkom septembra sadnúť k rokovacím stolom a dohodnúť v Minsku aké-také prímerie. Také ruské: krvavé, ale bez veľkých vojenských operácií.

Tragikomické na ruskej okupácii Krymu a časti Donbasu je, že Kremeľ od začiatku popiera, žeby sa na nich podieľala ruská armáda. Podľa ruskej propagandy boli „malí zelení mužíci“ čo obsadili Krym vyliezli z kríčkov a rovnako sú dobrovoľníci aj všetci zabití, zranení a zajatí ruskí ozbrojenci na Donbase, vrátane stoviek tankov, húfnic, kanónov, raketometov, BVPéčiek a ďalšej ťažkej techniky ktorú si „dobrovoľníci“ z Ruska do Donbasu priniesli cez ruskú hranicu v príručnej batožine. Padlí ruskí vojaci, pokiaľ sa ich mŕtvoly dostanú k rodinám, sú zahrabávaní tajne a bez vojenskej pocty ako kriminálnici: ich príbuzných ruský štát umlčiava peniazmi a zastrašovaním. Vzhľadom na množstva svedectiev o prúde zbraní a vojakov z Ruska a tiel padlých nazad už propagandu o tom, že ruská armáda v Ukrajine nie je neberie na Západe nikto súdny vážne. Je určená domácemu obecenstvu v Rusku a propagandistickým sieťam rozličných „mierových“ hnutí a hnutí „za tradičné hodnoty a rodinu“ v Európe, usilujúcimi o podlomenie obranyschopnosti a vnútorné rozleptanie EÚ a NATO.

Vráťme sa ale k lúzrovi roku 2014 Putinovi:

Okupácia Krymu a vojna v Donbase konečne prebrala z naivity a spánku verejnosť a lídrov Západu. Západ nezobudila z chamberlainovských ilúzií o Rusku ani okupácia Podnestrovska v Moldavsku, ani Abcházska a Južného Osetska v Gruzínsku – ale Krym a Donbas už Západ neprešiel mlčaním a nečinnosťou. Putin zobudil spiaceho obra a upozornil svet, že putinské Rusko predstavuje geopolitické riziko. V samotnej EÚ sa začali viac rozkrývať väzby medzi ruskými peniazmi a financovaním protieurópskych politických strán, pravicového aj ľavicového extrémizmu a iných anti-liberálnych hnutí, viac pozornosti sa začalo venovať tichému prenikaniu ruských peňazí, propagandistov a trollov do médií, vzdelávacieho systému a ďalších „soft“ oblastí.

Ruské vojenské straty v Ukrajine vyvrátili prácne budovaný a pestovaný mýtus o bojových kapacitách ruskej armády. Ukázalo sa, že kráľ je nahý: zdevastované, nemoderne vyzbrojené a spočiatku veľmi zle vedené ukrajinské ozbrojené sily dokázali – aj bez dodávok letálnych zbraní zo Západu - toľko glorifikovanú ruskú armádu zastaviť a masakrovať. Ruská ľudskoprávna aktivistka Elena Vasilieva zhromažďujúca informácie od ruských vojakov poslaných bojovať na Donbas a ich príbuzných tých, čo sa vrátili v pozinkovaných rakvách a mraziacich nákladiakoch, 9 decembra uviedla ako počet padlých a nezvestných Rusov číslo „viac ako 5000“. Pre porovnanie: USA stratili za 9 rokov vojny v Iraku 4488 vojakov, v Prvej čečenskej vojne padlo asi 5500 ruských vojakov, v Druhej čečenskej vojne okolo 7300 a počas celých 10 rokov vojny v Afganistane padlo asi 14 500 sovietskych vojakov.

Limitované výsledky a vysoké straty Rusov v Donbase potvrdili, že Rusko nedokáže v konvenčnej vojne poraziť ani relatívne malú, chudobnú a Západom viac rečami a dekami, ako skutkami a modernými zbraňami podporovanú Ukrajinu. Vojna v Donbase tak rozomlela na prach roky prácne budovaný mýtus o kvalitách ruskej armády. Tá samozrejme stále dokáže rozbombardovať na ruiny celé mestá – pred rokmi to ukázala v Groznom a dnes v častiach Donbasu – ale v mnohých ohľadoch zostala na úrovni sovietskej armády 80-tych a 90-tych rokov.

Nevyhlásené prepadnutie susedného štátu nie je v ruských dejinách Puninov vynález: ani Stalin sa pri vpáde do Fínska s vyhlasovaním vojny neunúval. Pre zmenu v Brežnevových šľapajach šiel Putin keď spitý drahou ropou uveril v silu Ruska: aj Brežnev vpadol do Afganistanu v decembri 1979, keď ceny ropy dosiahli (v prepočte na dnešný dolár) úroveň 100 dolárov, Sovietsky petroštát sa zdalo byť na koni a Západ v kríze. Koncom roku 1985 sa ceny ropy zrútili a s nimi skončil aj ruský pochod k Indickému oceánu. Ani v tom, že uveril v slabosť Západu neurobil podplukovník Putin nič priekopnícke: Hitler veril v to, že skazené demokracie Veľká Británia a Francúzsko nepôjdu do vojny kvôli Poľsku a Japonci si v roku 1941 mysleli, že “zmäknutí” Američania sa po prepadnutí Pearl Harbouru zosypú a budú žobrať o mier.

Putin v roku 2014 predviedol sériu zlých úsudkov a krokov, ktoré významne poškodili a pravdepodobne v plnom rozsahu zruinovali imperiálne ambície Ruska. Prehral Ukrajinu a s ňou aj šance na iluzórny “euroáziský zväz”: s ním chcel ekonomický trpaslík Rusko hrať tú istú ligu ako Európa, USA a Čína. Prebral európske elity a nemalú časť verejnosti z opojného spánku vnukov Chamberlaina. Ukázal, že ruská armáda je Potemkinovská dedina neschopná poraziť oveľa slabšieho, ale odhodlaného protivníka. Tým, že urýchlil pád rubľa spauperizoval časť ruskej strednej triedy: tí, čo mali úspory v rubľoch a nie v tvrdej mene, prišli behom roku 2014 o viac ako polovicu z nich. Pád rubľa priviedol do ekonomickej krízy aj ďalších ruských spojencov z bývalého ZSSR, súčasne ale ukázal, že celý BRICS – propagandistami predkladaný ako alternatíva Západu – je ilúzia. Pád rubľa sa ani najmenej nedotkol čínskeho yuanu, opäť sa potvrdilo, že ten je pevne prepojený s dolárom a eurom, nie s maličkým rubľom. Uvaleníe čo i len čiastočných sankcií na finančný, ropný a plynový sektor priblížilo čas, keď ruská produkcia ropy a plynu začne klesať. Bez západných technológii a peňazí Rusko nemá šancu otvárať nové a udržiavať v ťažbe staré ložiská a potrubia. Peniaze z predaja ropy a plynu pritom znamenajú dobre cez polovicu ruského rozpočtu.

Putinove výsledky roku 2014 neznamenajú, že sa Rusko rozsype už v roku 2015 (hoci za istej kombinácie okolností je možný aj taký vývoj), ale katapultovali Rusko na únikovú rýchlosť smerom k jeho zásadnému oslabeniu a zrúteniu. Putinovi Goebelsovia v Moskve aj u nás v Európe robia, čo môžu, aby mu vytvárali profil štátnika. Rok 2014 ukázal, že bol iba podplukovníkom KGB a podplukovníkom KGB aj zostal.

http://en.wikipedia.org/wiki/Vladimir_Putin#KGB_career

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 724 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist